Irak: Oplatí sa vzoprieť plánom mocných

Ako padli mocní. Pred pár rokmi prehnane sebavedomá vláda USA na ktorej čele stál G.W. Bush počítala s rýchlym zvrhnutím Saddáma Husajna, skrotením krajiny a nastolením lojálnej vlády, privatizáciou a vytvorením vojenského a ekonomického centra na kontrolu stredného východu.

Úspech v tomto smere mal vydláždiť cestu k cieľu obnaženom v správe Dicka Cheneyho z roku 2001 a to štvornásobne zvýšiť kapacitu ťažby ropy za účelom likvidácie krajín OPEC. Malá provízia z predaja ropy, asi 40 miliard dolárov, mala zaplatiť vojnové náklady.

Sedem rokov neskôr je jasné, že nádeje bushovcov sa obrátili v utópiu. Náklady vzrástli prehnane a lojálna Malikiho vláda, jedna z piatich najskorumpovanejších na svete, je menej a menej spoľahlivá.

Napriek americkému diktátu iracká vláda otvorila vzťahy s Iránom a namiesto privatizácie je dodnes najväčším zamestnávateľom v krajine.

Napriek omeškaniu Bushovci nezavrhli myšlienku na vytvorenie strategického centra v Iraku, rovnako ani prezident Obama. Obama prízvukoval, že Irak sa musí stať stabilným spojencom v boji proti tzv. Al Kajde, kde bude mať svoje miesto 50 000-ová americká vojenská jednotka.

Dávno predtým, ako náklady na inváziu do Iraku dosiahli, kongresom odhadovaných, 700 miliard dolárov, sa myšlienka splatiť náklady ropou vytratila, rovnako ako aj myšlienka na štvornásobné zvýšenie ťažby ropy a odstavenie OPEC.

Myšlienka, že sa tak v jeden deň môže stať je stále živá. Aby ťažba v Iraku prevýšila Saudskú Arábiu, Washington môže mať na programe zinscenovanie niekoľkých ropných kríz.

Pred inváziou v marci 2003 americká vláda pripravila návrh administratívy, ktorou nerastné bohatstvo v Iraku mali dostať do rúk západné petrolejárske spoločnosti, ktorých následné rýchle investície mali zvýšiť produkciu ropy.

Krátko na to, ako okupačné vojska obsadili Bagdad, okupačný konzul Paul Bremer vyhodil z práce množstvo iračanov v očakávaní rýchleho príchodu technikov z upírich petrolejárskych spoločnosti. Väčšina prepustených technikov opustila krajinu a našli rýchle uplatnenie kvôli medzinárodne uznávaným skúsenostiam. To málo čo zostalo v práci sa obrátilo v odporcov okupácie.

V dramatickej epizóde, keď sa Bremer pokúšal previezť práva na ťažbu ropy v okolí Basry, odkiaľ v tom čase prúdilo 80% irackej ropy, na KBR, ktorá je spojená s Halliburton ktorej raz šéfoval Dick Cheney, zamestnanci vstúpili do štrajku kvôli strachu z príchodu zahraničnej pracovnej sily a KBR sa stiahla.

Okupanti rovnako narazili na nekompatibilnú technológiu. Plánovaná oprava potrubia sa z 5 miliárd vyšplhala na 80 a po troch rokoch ostala práca neskončená a opustená.

Počas prvých dvoch rokov bolo okolo 200 sabotáži na ropné potrubie. V 2007 ich bolo 700.

Po viditeľnom fiasku invázie západné petrolejárske spoločnosti odmietli pozvanie na hostinu a odmietli investovať do risky biznisu, keďže odpor iračanov sa stupňoval.

Bushova vláda pripravila plán B na čele s MMF a prísľubom, že krajiny EÚ odpustia nejaké dlhy Iraku. V roku 2007 sa proti okupácii postavil aj parlament Iraku, keď neodsúhlasil normy navrhnuté pod americkým tlakom Al Malikim.

Situácia sa nezmenila ani po zmene v kresle prezidenta v USA. Ako príklad nech poslúži ropovod smerom do turecká, ktorý sa podieľal asi 20. percentami na vývoze irackej ropy. Bremer zrušil výsady kmeňov cez územie ktorých ropa pretekala, že si mohli stiahnuť nejakú ropu ako poplatok za prepravu a kontrolu nad bezpečnosťou. Kmeňe vzali tento akt ako okrádanie Američanmi a kvôli sabotážam ropovod nebol v prevádzke 5 rokov. Znovu otvorený bol na jeseň 2009 po návrate status quo do koľají z éry Saddáma.

Šesť ročná sága amerického energetického sna a zahraničnej politiky sa rozplynula. Zuby upírov petrolejárskych koncernov otupili. Ťažba ropy v Iraku občas klesla na 40% spred invázie. Posledné štatistiky Brookings inštitútu hovoria, že ťažba je 2.4 miliónov barelov na deň, 100 000 menej ako pred inváziou. Plány okupantov prekazil aj pokles ceny ropy.

V snahe dosiahnuť aký taký príjem do štátnej pokladne zúfalá vláda Al Malikiho vyhlásila konkurz na 8 ročné práva na ťažbu ropy v januári 2009. Po plánoch Dicka Cheneyho z roku 2001 nezostalo ani stopy. Po splatení nákladov budú ropné spoločnosti dostávať 2 doláre za každý vyťažený barel.

Západné ropné spoločnosti zamietali túto ponuku a požadovali 25 dolárov za barel po splatení nákladov. Do hry vstúpila Čínska štátna petrolejárska spoločnosť, ktorá súhlasila s podmienkami vlády. Následne BP súhlasila s podmienkami vlády a zvýšenie produkcie na 1 milión barelov denne na ropnom poli pri Basre.

Experti sa zhodujú, že čínska spoločnosť pristúpila na vládne podmienky v odhodlaní získať ďalšie kontrakty a vytvoriť s Irakom strategické partnerstvo. Pravdepobne ohrozením, že čínska spoločnosť môže získať ďaleko viac kontraktov, čo by zanechalo ostatných bokom, sa v decembri 2009 spustila panika na ponuky irackej vláde. Na koniec boli úspešné štátne spoločnosti z Ruska, Japonska, Nórska, Kórei, Angoly, Turecka a rekordérom sa stala malajská Petronas keď v konzorciách s inými má účasť v štyroch zo sedem kontraktov irackej vlády.

Shell a Exxon sú iba súkromné firmy, ktoré boli úspešné v súťaži zo štátnymi. Výsledky napovedajú, že štátne spoločnosti dali prednosť okamžitým ziskom pred dlhodobou spoluprácou s Irackým ľudom v porovnaní s zisky maximalizujúcimi súkromnými spoločnosťami. Kontrakty majú potenciál zvýšiť ťažbu ropy z 2.5 na 8 miliónov barelov za deň v priebehu pár rokov. Kontrakty neumožňujú kontrolovať produkciu alebo zisky zahraničným súkromným spoločnostiam a umožnia OPEC kontrolovať trh a cenu ropy.

Napriek všetkému, centrá odporu pôvodných amerických zámerov s irackou ropou začali podmieňovať súhlas s kontraktmi viazaním na zamestnanosť miestnych ľudí, alebo úplným odsunom okupačných vojsk z územia Iraku.

Výstrahu dostala čínska CNPC, ktorá na sprevádzkovanie ropného poľa Ahdab na iránskych hraniciach priniesla zahraničných robotníkov nasledujúc kroky američanov. Stroje boli zničené a pokračovanie prác je neisté.

Koniec je v nedohľadne a výsledok neistý. Pôjde ropa z Iraku na hladný trh v dohľadnom čase? Kto bude regulovať objem ťažby? Kto bude profitovať?

pilgrimdou | ip:95.103.95 | 2010-02-08 (18:19)

Len sa opytam, kde je ta premudra elita s jej perfektnym planovanim? Zeby aj toto bolo "sucastou planu"? Zda sa, ze nieco tu nehra vo
vsetkych tych teoriach a konspiraciach oka nad pyramodou. Postupne si zacinam mysliet, ze drviva vacsina tychto informacii je zavadzajuca a
mylna, to ale neznamena, ze opustim dolezite.sk. Ste stale mojim favoritom:-) Ale dam si uz pozor, tak na konspiratorov ako mainstream!!!

joplins | ip:62.66.203 | 2010-02-08 (19:29)

pilgrimdou. do marii mas pravdu....

zrazu sa im to tam vymyka z ruk v tom iraku.. aj ked pravda je aj taka , ze islamisticke krajiny su asi poslednou bastou ktoru oni nezdolali... bo tam pride typek a vyruti do luftu vsetko co sa mu nepaci...

no v kazdom pripade si trafil a ja len cakam ako sa to obrati....

Neviem | ip:77.234.24 | 2010-02-08 (21:53)

pilgrimdou - presne presne, aby to nebolo tak ze sami o sebe siria teorie o tom aky su vsemocny a nezastavitelny...

xxx | ip:95.105.19 | 2010-02-09 (03:17)

VZDY sa to bude vymykat lebo vzdy je to vykonstruovane a naplanovane s falosnymi predstavami ze takto to bude
a pritom to tak nikdy nebude a ani nebolo!!!

antabus | ip:64.122.24 | 2010-02-09 (03:42)

Pozor XXX, pozor. V jedenj krajine je to tak ako to naplánovali, ovládajú a manipulujú občanov tejto krajiny ako sa im zapáči. Potom si myslia, že to bude fungovať všade, čo je mylná predstava.

klifton | ip:95.102.82 | 2010-02-09 (06:23)

Možno že dôvodom napadnutia Iraku bola aj ropa, ale najdôležitejšim dôvodom bolo zabránenie vzniku 3. ropnej burzy (1. New York, 2. Londýn - obe vlastnia USA), ktorú chcel Saddam vytvoriť a na ktorej sa nemalo obchodovať v dolároch, ale v euro, alebo inej mene. (O to isté ide teraz Iránu a preto sú problémy s jeho jadrovým programom)Pretože USA žije z tlačenia petrodolarov a ovládania obchodu s ropou a akákoľvek iná burza s inou menou by toto ich postavenie ohrozila.(je zaujímavé, že Rusko, Čina, Japonsko, Indonézia, Venezuela a iné štáty s vytvorením takejto burzy súhlasia :o))), asi preto sú pre USA nepriateľmi)

dunco | ip:192.128.2 | 2010-02-09 (15:01)

pre klifton:

som rad, ze tu chodia aj intelektuali, co nemaju problem so zakladnou gramatikou :)
mudro vravis!

wertexx | ip:213.151.2 | 2010-02-09 (18:38)

No jedným z dôvodov, prečo tam je furt bordel je ten, že im to tak vyhovuje, im nejde o to vyhrať ako by si ľudia mysleli, pretože tým by ta vojna skončila a oni ju potrebujú, potrebujú chaos a strach na to, aby prežili, musí byť proste furt nejaký boj, ktorí sa dá aj dobre medializovať, čím ten strach u ľudí posiľujú, a tým že o tom ľudia ďalej rozprávajú aké je to hrozné, že sa tá vojna furt nekončí, len zas vytvárajú také myšlienky, ktoré im hrajú do karát, preto nevyhrali napríklad aj vo Vietname, pretože to ani nebol ich cieľ, ja to vidím nejak takto.

mulo | ip:195.91.79 | 2010-02-12 (14:02)

podla mna usa v iraku zlyhaly na celej ciare,iracania si zatial ubranili krajinu.toho sme my slovaci nikdy neboli schopny,lebo sme hlupy rolnicky narod.sme oproti inym agresivnejsim narodom prilis dobri a neskodni.preto nas vsetci vykoristuju,lebo nebudime strach.sme malo jebn..ty!ale nemyslim si,ze to iracania maju vyhrate.po stiahnuti vojsk z iraku usa pouziju ine zbrane ,mozno chemicke.