Dokumenty
Obrázky
Videá
Fórum
 
 

Je veda hlavným motorom inovácií?


Je veda hlavným motorom inovácií?

Narastajúci záujem o vedu medzi politikmi či širokou verejnosťou je bezpochyby dobrá a užitočná správa. Svet, ktorý nás obklopuje, je preplnený komplexnými technológiami a tie vznikli aj vďaka úsiliu množstva vedcov z celého sveta. Prinesie však intenzívnejšia podpora vedy či rozšírenie počtu vedcov viac inovácií a prosperity pre celú spoločnosť? Je naozaj veda hlavným motorom inovácií?

Vedecká revolúcia

Množstvo historikov, filozofov a iných vedcov tvrdí, že za prudkým vzostupom západnej civilizácie v posledných stáročiach bola vedecká revolúcia. Medzi priaznivcov tohto myšlienkového konceptu patrí Niall Fergusson, Herbert Butterfield, Thomas S. Kuhn, Michael Shermer, Steven Weinberg, Yuval N. Harari, Steven Johnson, atď. Podľa nich nám objavy učencov v 16. a 17. storočí umožnili vytvárať presnejšie koncepty o udalostiach okolo nás. Nové poznanie tak uvoľnilo zvedavosť vzdelaných skupín a výsledkom ich bádania bolo množstvo vynálezov, ktoré spôsobili dominanciu západného sveta. Prvý popularizátor tohto myšlienkového prúdu bol anglický filozof Francis Bacon ktorý propagoval lineárny model.

základný výskum -> aplikovaný výskum (technológie) -> prosperita

Tento svoj názor staval na príklade portugalského princa Henryho Navigátora, ktorý v 15. storočí investoval množstvo prostriedkov do škôl a pracovných vedeckých skupín z rôznych odborov. Tí vytvorili nové mapy a rôzne navigačné pomôcky. Tieto investície mu neskôr umožnili zisk z obchodu na novo dobytých územiach.

Priemyselná revolúcia

Do druhej skupina historikov a iných vedcov odmietajúci vyššie uvedený názor patria Matt Ridley, Kevin Kelly, George Basalla, Steven Shapin, Terence Kealey, W. Brian Arthur atď. Za hlavného predstaviteľa tohto myšlienkového postoja sa však považuje liberálny filozof a ekonóm Adam Smith. Ten tvrdil, že za technologickými inováciami nie sú akademici a univerzity, ale nové technológie vznikajú zdokonaľovaním už existujúcich technológií v remeselných dielňach. Sú to naopak nové technológie, ktoré umožňujú vedcom zlepšovať a prehodnocovať ich existujúce teórie.

existujúca technológia -> nová technológia <=> veda -> prosperita

Tento postoj vyplýval aj z osobnej skúsenosti. Jeho známy, fyzik a doktor Joseph Black, sa snažil objaviť prostriedok, ktorý by rozpustil kamene v močovom mechúre spôsobujúce ukrutné bolesti. Keď Black ohrieval tieto kamene všimol si, že začali vylučovať oxid uhličitý. Aj tento poznatok o pár rokov neskôr umožnil francúzskemu vedcovi Antoinovi L. Lavoisierovi vyvrátiť vtedajšiu flogistonovú teóriu.

Ovplyvnila vedecká revolúciu priemyselnú?

Bola to naozaj vedecká revolúcia, ktorá spôsobila premenu malých remeselných dielní na prvé veľké továrne v Anglicku? Prvá industrializačná vlna nastala v 18. storočí, a to v textilnom priemysle. Medzi rokmi 1780-1860 došlo ku kontinuálnemu a dovtedy nevídanému nárastu produktivity práce v bavlnárskom priemysle. A tú spôsobil vznik nových technológií a inštitúcií. Biochemik Terence Kealey a Matt Ridley však spochybňujú častý názor, že to bola veda kto spustila priemyselnú revolúciu. Podľa nich nielenže v prvej polovici 18. storočia nebol v Anglicku urobený žiaden významný vedecký objav, ale bavlnársky priemysel bol mimo akýkoľvek záujem vedy a vedcov. Traduje sa, že v prvých pradiarenských a tkáčskych strojoch nemohlo byť nič, čo by mohlo prekvapiť Archimeda. Aj keď historici milujú veľké udalosti a heroické činy výnimočných ľudí, Terence Kealey tvrdí, že inovácie v textilnom priemysle vznikali nepretržite, vďaka neustálemu prúdu nových nápadov, ktoré sa rodili priamo na linkách v hlavách technikov, operátorov a inžinierov.

Boli to nové termodynamické zákony, ktoré vynašli vedci a umožnili tak Jamesovi Wattovi konečne zostrojiť priemyselne efektívny parný stroj? Matt Ridley to odmieta, a podľa neho to bolo presne naopak. James Watt išiel proti vtedajším vedeckým teóriám a jeho parný stroj naopak pomohol vedcom vytvoriť presnejšie termodynamické zákony. Naviac ďalší inovátori, ktorí prispeli k vzniku parného stroja, neboli žiadni vedci či aspoň vzdelaní ľudia. Thomas Newcomen bol kováč, Richard Trevithick a George Stephenson boli samouci. Denis Papin bol síce vedec, ale boli to jeho praktické poznatky z konštruovania motorov, ktoré ovplyvňovali jeho vedecké koncepty a nie naopak.

Technológie plodia nové technológie

Samozrejme prvé, čo si poviete, je, že to bolo 18. a 19. storočie, ale my žijeme v 21. storočí. Veda predsa dennodenne prichádza s novými poznatkami a veľký počet technológií by sme nemali bez vedy. Avšak aj v 20. storočí množstvo technológií nevzniklo vo vedeckých laboratóriách, ale ako hybridy existujúcich technológií. Spojením telefónu a počítača vznikol internet. Kapsľová endoskopia je výsledkom rozhovorov medzi gastroenterológom a projektantom riadených striel. Prvé auto vyzeralo ako kočiar oplodnený bicyklom. Automobil, lietadlo, mobilný telefón, elektronika pevných látok, internetový vyhľadávač, Google autonómne auto, Internet, Facebook, Instagram, počítačová myš, sú len nepatrnou vzorkou technológií, ktoré vznikli rekombináciou už existujúcich technológií.

Veda je dcérou technológií

Fyzik Richard Friend v knihe Serendepity: Fortune and prepared mind priznáva, na vedca až s neobvyklou pokorou, že na väčšinu objavov vo fyzike sa prišlo náhodou a boli v skutočnosti neplánované. Podľa neho technológie vo väčšine prípadov predbiehajú vedecké objavy. Bez teleskopu by si Galileo ani len neškrtol. J.J. Thomson, objaviteľ elektrónu, predbehol svojich kolegov z Európy, vďaka technologicky dokonalejšej vákuovej pumpe. Vďaka technológii používanej v polovodičovom priemysle vedci objavili kvantový Hallov efekt.

Lineárny model veda-technológie-prosperita jednoducho nesedí. Potraviny sme konzervovali bez toho, aby sme čo i len tušili o teórii o mikroorganizmoch, ktorá vysvetľuje, prečo zahriatie alebo ochladenie pomáha. Kapitán James Cook dával svojej posádke kyslú kapustu proti skorbutu stáročia predtým, než vedci prišli s objavom vitamínu C, atď. Nepochybne veda a vedecké objavy od konca 19. storočia významne prispievali k vzniku nových technológií a veda sa tak stala pevne previazanou s technológiami. Podľa Matta Ridleyho napriek podpore a úcte voči vede, ktorú všetci máme, mali by sme priznať, že je skôr dcérou technológií, než jej matkou.

Matkou inovácií nie je veda, ale potreba

Terence Kealey je presvedčený, že motorom inovácií, nie je veda, ale potreba. Už pred 10 000 rokmi museli naši predkovia riešiť problém, ktorý zrejme sami spôsobili, a to vyhubenie veľkých zvierat tu, tu a tu. Túto potrebu riešili inováciou svojho spôsobu života a lovecko- zberačský štýl života nahradili farmárčením. A ten by nevznikol, nebyť množstva pôsobivých technologických inovácií. Egypťania a Inkovia neboli vášniví astronómovia kvôli samotnému poznaniu a hľadaniu pravdy, ale poháňali ich praktické potreby farmárov. Starovekí Gréci a Portugalci sa zaujímali o astronómiu kvôli potrebe moreplavcov a naviac množstvo astronomických poznatkov prichádzalo skôr priamo od samotných námorníkov, než od učencov. Rovnako tak rapídna industrializácia v Anglicku 18. storočia nebola plánovaná a riadená "elitami", ale bola poháňaná dopytom po oblečení širokých vrstiev, ako si to všimol slávny autor Robinsona Crusoea Daniel Defoe.

Priľahlé možno

Teoretický biológ Stuart Kauffman prišiel pred niekoľkými rokmi s teóriou "priľahlého možna". Podľa spisovateľa Stevena Johnsona táto fráza obsahuje limity a kreatívny potenciál možných zmien a inovácií. "Priľahlé možno vyjadruje druh nejasnej budúcnosti vznášajúci sa na okrajoch súčasného stavu vecí, mapa všetkých spôsobov, akými sa súčasnosť dá pretvoriť". Kým na jednej strane v primordiálnej polievke v dávnej minulosti z molekúl metánu a kyslíka ich vzájomnou kombináciou mohla vzniknúť voda, nemohli z týchto základných molekúl vzniknúť komplexnejšie organizmy.

Steven Johnson tvrdí, že podobne ako v biológii, technologické inovácie majú graduálny charakter priľahlých možností, kedy rekombinácie nápadov otvárajú dvere k vzniku ďalších inovácií a tie k ďalším, atď. Zároveň však, "priľahlé možno" vyjadruje konečné množstvo možností a nemožnosť prudkých skokov. Napríklad anglický vynálezca Charles Babbage sa v 19. storočí pokúšal zostrojiť prvý programovateľný počítač. Podobne ako dnešné počítače mal svoj software a hardware pozostávajúci zo sady inštrukcií, procesora, pamäte, vstupného a výstupného zariadenia. Komponenty, z ktorých však bol vytvorený, boli absolútne nevhodné a aj v prípade jeho dokončenia, by tento stroj bol príšerne pomalý a neuveriteľne náročný na údržbu. Nápad bol síce vizionársky, ale prostredie, v ktorom vznikol, nebolo ešte pripravené.

Viac inovátorov, než vedátorov

Tento evolučný pohľad na inovácie zdieľajú so Stevenom Johnsonom profesori z MIT Erik Brynjolfsson a Andrew McAfee. Pre nich je každá nová technológia stavebným prvkom pre vznik ďalšej technológie. Nielenže v súčasnosti dominantné digitálne technológie sa exponenciálne zlacňujú, umožňujú z historického hľadiska dosiaľ nevídané zdieľanie myšlienok a výmenu nápadov. Podľa nich tak vznik inovácií závisí od našej schopnosti spájať a rekombinovať existujúce technológie do ich nových podôb. A to sa dá najlepšie tak, že do testovania nápadov zahrnieme čoraz väčšie množstvo ľudí. Uvádzajú príklady crowdsourcingu a online projektov Innocentive, Kaggle, na ktorých stránkach firmy zadávajú svoje problémy. A sú to často ľudia len s čiastočnou kvalifikáciou, resp. odborníci z iných druhov odborov, ktorí prichádzajú s víťaznými riešeniami. Podobne startup Quirky združuje komunitu ľudí, ktorí vyhľadávajú nápady na nové produkty, triedia ich, vymýšľajú názvy, podieľajú sa na vývoji a podporujú ich predaj.

Zlepšujme prostredie

Žijeme v prostredí, v ktorom vládne presvedčenie, že inovácie prichádzajú akoby zhora. Sú to predsa výnimoční a múdri ľudia, ktorí nám môžu priniesť prosperitu. To minimum, čo by sme mali preto urobiť, je ponúknuť alternatívu k tomuto elitárskemu modelu.

Za inováciami nestoja múdre elity ani hĺbaví vedci, ale naše potreby. Podľa Matta Ridleyho dobrou správou je to, že každou novou službou, ktorá napĺňa našu čiastkovú potrebu, prichádzajú ďalšie a je to prakticky nekonečný proces. Viac inovácií, ktoré prinesú ešte rôznorodejšie a pestrejšie množstvo nových služieb, môžeme dosiahnuť tak, že zapojíme do procesov vyhľadávania, selektovania a kombinovania myšlienok čo najväčšie množstvo ľudí. A preto najvhodnejšie prostredie pre viac inovácii je také, v ktorom sa politici snažia eliminovať selektívne zvýhodňovanie, zlepšovať podnikateľské prostredie, znižovať protekcionizmus, izolacionizmus a zbytočne nezvyšovať daňové zaťaženie, aby tak uvoľnili tvorivosť a nápady jednotlivcov. Koniec koncov len takáto spoločnosť vygeneruje primerané množstvo peňazí, ktoré môže investovať do vedy.



Author: Frantisek Muransky # SigoWoqo97
Veda2016-10-062
-
 50%  ( 0 people voted )
+
Inovačný proces je "dynamizovaný " samozrejme aj vedeckými ustanovizňami. Oblasti , ktoré tu spomína autor sú síce pekné , skoro každému nejako "povedomé", vedecký "pretriasané..." .. No je istá "beťarica " o ktorej každý vie , véééľmi často sa ZJAVUJE z "vesmírnych diaľav " , narobí kde kade šarapaty a zmizne ..je to ..áno ..pán prevelebný ...KRÍZA .. Ona sa inovuje "sama ako chce " raz hentaká , raz onaká ... a Nobelové ceny čakajú ...a vedecké ustanovizne ju hľadajú ... a niekto na nej schudobneje, niekto zbohatneje ... a "špacíruje si tu " vraj aj zákonite... / a už aj ihla sa dá navrtať, a dubáky na záhrade pestovať ..aj aj../ len tá kríza a vedecky a inovačne si ..len tááák ... nedá povedať...A stačí ju len "ulapiť" a jej šarapatenie využiť ..aj ináč ...nie len na obohatenie či zchudobnenie ...a vedecky a inovačne.../ prvý krok navrhujeme v našej krčmičke ...nech postihne tá kríza ..politikov ..čo do množstva , rozsahu i samozrejme kvality...predstavte si že by nebolo politickej kotrby ktorá by chcela ísť napr. do EU parlamentu ../
klopi # KyvoWavo40
-
 50%  ( 0 people voted )
+
2016-10-06 15:47:47 58d4289b
Tak, kupuje se, co se nabízí. A perfektní výrobky to mnohdy nejsou. O těch se neví.
Kotel, který vás přežije.



ploklo # RiteJypi56
-
 45%  ( 1 people voted )
+
2016-10-06 21:05:24 4faafecd

Meno:

Čo je tripcode?
Tripcode je hash hesla, pomocou ktorého môžete byť identifikovany od ostatných. Toto nevyžaduje registráciu a budete aj naďalej anonymný. Heslo sa neuloží na server.
Tripcode:
(odporúčané)
Čo je toto?
Anti-spam ochrana proti robotom. Vpíšte prosím dve číslovky v desiatkovej podobe.
sedem   osem
(zadajte číslicami)

Podmienky používania služieb dolezite.sk beriem na vedomie a súhlasim s nimi. Kliknúť tu pre celý text.

Voliteľné URL video, obrázok alebo Google mapa:








Podporte nás aj cez BITCOINY



12KLBuVu1m6seK23BatQAMBtyngMKtKacn

V prípade, že chcete prispieť na chod dolezite.sk môžete tak učiniť zaslaním akéhokoľvek finančného príspevku na účet 420 208 3850 / 8360 mBank (SK47 8360 0000 0042 0208 3850), variabilný symbol: 4444.
Do účelu platby môžete uviesť Vaše meno, ktoré bude zverejnené s poďakovaním. Vyzbierané finančné prostriedky budú použité na skvalitňovanie a chod dolezite.sk.
Najlepšie za týždeň

DALŠÍ „BEZVADNÝ“ NÁPAD Z BRUSELU: HARMONIZACE A NAROVNÁNÍ SOCIÁLNÍCH DÁVEK PRO MIGRANTY


DALŠÍ „BEZVADNÝ“ NÁPAD Z BRUSELU: HARMONIZACE A NAROVNÁNÍ SOCIÁLNÍCH DÁVEK PRO MIGRANTY
Další bezvadný nápad z Bruselu: Harmonizace a narovnání sociálních dávek pro migranty, aby byli motivováni jít i jinam, než do zemí jako Německo, Francie, Rakousko či Švédsko...
Prečo jazdím Uberom
Šílení neomarxisté udělali z Evropy hromadu hnoje
POZOR NA PRÁVA, KTORÉ VÁM CHCE PRIZNAŤ ŠTÁT
Najčítanejšie za týždeň

Budúcnosť Slobody


Budúcnosť Slobody
Už storočia sa bojuje o slobodu, či už slobodu vierovyznania, pohybu alebo slobodu ako takú. Teraz mám však pocit, že ľudia rezignovali, respektíve majú iné priority. Spoločnosť sa ...
Prečo jazdím Uberom
Juncker: Žádná jiná země už nikdy neopustí EU! O to se postaráme
Šílení neomarxisté udělali z Evropy hromadu hnoje

Zo slobody profitujú všetci - aj tí, ktorí ju nemajú


Zo slobody profitujú všetci - aj tí, ktorí ju nemajú
Jeden z najväčších mýtov ekonomického rozvoja je, že z kapitalizmu, alebo ako to ja radšej nazývam, z ekonomickej slobody, profituje iba úzka skupina ľudí, zatiaľ čo väčšina na ...
Stát jako náboženství (2/2)
Šílení neomarxisté udělali z Evropy hromadu hnoje
EUROZÓNA JAKO ŽALÁŘ NÁRODŮ?

Kauza Čistý deň | Subvenčný podvod – zariadenia si menili deti i platby


Kauza Čistý deň | Subvenčný podvod – zariadenia si menili deti i platby
Kauza Čistý deň, ktorá znechutila celé Slovensko, prináša nové odhalenia. Podľa poslankyne SaS Natálie Blahovej známe resocializačné zariadenie spáchalo subvenčný podvod. Výmenou ...
POZOR NA PRÁVA, KTORÉ VÁM CHCE PRIZNAŤ ŠTÁT
Zákaz predaja je nebezpečný ekonomický populizmus
Prečo jazdím Uberom

Robot se konečně dostal do nitra bloku Fukušimy a hned se musel vrátit


  Robot se konečně dostal do nitra bloku Fukušimy a hned se musel vrátit
Ve čtvrtek pronikl poprvé robot do kontejnmentu druhého bloku. Jeho úkolem bylo vyčistit rampu, která je přístupem do prostor pod reaktorovou nádobou a připravit cestu svému následovníku...
India s nadrozmernými bankovkami a barterom
V severokórejských baniach a kameňolomoch otročia malé deti, dokazujú videonahrávky
Indovia bez peňazí aj bez zlata

NA SOCIÁLNÍCH SÍTÍCH SE OBJEVILO VIDEO Z MASAKRU V ISTANBULU


NA SOCIÁLNÍCH SÍTÍCH SE OBJEVILO VIDEO Z MASAKRU V ISTANBULU
Na sociálnej sieti boli zverejnené drsné zábery z teroristického útoku v Istanbule. Kamerový systém totiž zachytil muža vyzbrojeného zbraňou pri streľbe na ľudí v klube i pred podnikom ...
MÉDIA MLČÍ. TISÍCE PALESTINSKÝCH A IZRAELSKÝCH ŽEN POŘÁDANÍ DVOUTÝDENNÍ POCHODY MÍRU
Cesta do Aleppa: co je pohřbeno propagandou
PŮJDEME DO MEKKY A VĚŘÍCÍ NEVRAŽDÍME

JIHOAFRIČANÉ SE VZDALI JADERNÝCH ZBRANÍ A CO ZA TO ZÍSKALI?


JIHOAFRIČANÉ SE VZDALI JADERNÝCH ZBRANÍ A CO ZA TO ZÍSKALI?
„Jestliže nebudete bojovat za právo, když můžete snadno zvítězit, jestli nebudete bojovat, když vítězství bude jisté a ne tak drahé, můžete dojít k okamžiku, kdy budete muset ...
Tyhle děti nepotřebují solární panely
Jak Evropská unie pomáhá Africe k chudobě
JAK JE TO S TÍM LVEM?

TŘÍDA LAXNÍCH: PODNIKAVÝ DUCH USA OCHABUJE


TŘÍDA LAXNÍCH: PODNIKAVÝ DUCH USA OCHABUJE
Tyler Cowen v nejnovější knížce naložil Americe. Z podnikavého národa selfmademanů, kteří se nebáli pádu a šli po každé příležitosti, se stává národ bačkorů.
TIM ALLEN: PRÁVĚ TEĎ JE HOLLYWOOD ÚPLNĚ JAK NACISTICKÉ NĚMECKO
Muž, který se nestal králem
Spíše než Trumpovu zeď

Ako v Číne kapitalizmus vyrástol


Ako v Číne kapitalizmus vyrástol
Hovoriť niečo všeobecne o Číne je nebezpečné. Je to ako hovoriť niečo všeobecne o Európe, kde vedľa seba žijú Nemci a Taliani, alebo kde fungujú inštitúcie Veľkej Británie a ...
Drazí Číňané, jste fakt drazí
Ekonomický příběh naší doby. Proč Čína dovolí kritiku na Facebooku
Ekonomický příběh naší doby. Autoritářská mašina na růst. Vzdělání

KORUPCIA AKO FENOMÉN ŠTÁTNEJ ROVNOSTÁRSKEJ SPOLOČNOSTI


KORUPCIA AKO FENOMÉN ŠTÁTNEJ ROVNOSTÁRSKEJ SPOLOČNOSTI
Každý si uvedomuje, že korupcia je vážny problém súčasnej spoločnosti. Už nie každý si uvedomuje, že korupcia ako rozkrádanie verejných zdrojov priamo súvisí s existenciou štátnej...
ŽURNALISTA VYŠETŘUJÍCÍ NEBEZPEČNOU CIA ZAVRAŽDĚN PŘI HAVÁRII „HACKNUTÉHO AUTA“
DANĚ JSOU PODVODEM POLITICKÝCH ELIT (I.)
Celosvetová vojna proti hotovosti

Nie, korporácie nie sú viac ako štáty


Nie, korporácie nie sú viac ako štáty
Ovplyvňovanie politického rozhodovania záujmovými skupinami je trvalý a v ľudskej spoločnosti viac menej neriešiteľný (len manažovateľný) problém. Záujmové skupiny majú rôzne zlož...
Microsoft kupoval draze. LinkedIn tleská daňovým rájům
Potemkinove emisie
Kontroverzné prevádzkové podmienky serveru Vimeo vs. autorské práva

Kedy už Bitcoin konečne padne?


Kedy už Bitcoin konečne padne?
Za napísanie tohto článku môže kamarát, ktorý sa rozhodol investovať do Bitcoinu. Pozrel si cenu a len povzdychol, že či je zase na 1000 dolároch. Samozrejme mojou odpoveďou bolo, že ...
Decentralizace všeho: Svět bez prostředníků na dosah
Kdo je Satoshi Nakamoto?
Jak svítí hodinky

Bitcoin nám stresuje


Bitcoin nám stresuje
Medzi vývojármi a celkovo v komunite sa už dlhodobo diskutuje o tom, čo ďalej s Bitcoinom. Pretože jeho používanie narastá a s ním aj počet transakcií. A keďže ťažiari, ktorí sa ...
KRYPTO 6: NA ROZCESTÍ. ROZŠTĚPÍ SE BITCOIN?
Bitcoin si naďalej drží hodnotu
Raketový rast miezd

Dronové války: Spojené státy s izraelskou technologií proti dronům IS


  Dronové války: Spojené státy s izraelskou technologií proti dronům IS
V Sýrii a Iráku vypukly dronové války. USA zakoupily do bojů s malými weaponizovanými drony „islámského státu“ izraelskou zbraň. Pentagon o detailech mlčí, ale podle odborníků tu ...
Druhá světová válka a její ekonomické důsledky
Nacionální socialismus a komunismus (3/4)
Nejpodstatnější otázka o ISIS, kterou si nikdo nepokládá

Voľby: ide o všetko/nič


Voľby: ide o všetko/nič
Po období vymývania mozgov „prispôsobilými“ prisťahovalcami, prichádza vymývanie volebné. Môžeme si to všimnúť množstvom billboardov po celom meste, kde už nevidíme reklamu na ...
Merkelovej a EU vôbec im neide o dobro ľudí ohrozených vojnou
EKONÓMIA PO LOPATE #2 – AKO JURKO KAPITÁL VYMYSLEL
V zajetí megalomanie

Štvrtý oriešok pre Popolušku


Štvrtý oriešok pre Popolušku
Už je to vonku. Druhé pokračovanie mimoriadne úspešnej filmovej rozprávky Tri oriešky pre Popolušku bude nepochybne najočakávanejšou televíznou premiérou tohtoročných Vianoc...
Máte nějakého nepřítele? Věnujte mu svoji televizi!
Jediho cesta k džihádu: Radikalizace Luka Skywalkera
Kterak lovci trofejí zachraňují lvy
Výber

Nejsofistikovanější kyberútok na banky vysál stovky milionů dolarů


 Nejsofistikovanější kyberútok na banky vysál stovky milionů dolarů
Kaspersky Lab zveřejní zprávu o kyberútoku na více než 100 bank v Rusku, Japonsku, Spojených státech i v Evropě. Prý je za ním nezávislá skupina hackerů, kteří s bankami pohráli ...
Možná jsme konečně objevili exotické částice gluebally
Hospodárstvo a heterarchia
Dva dokumentárne filmy o propagande, ktoré stoja za zhliadnutie

Version:1.21 2013-06-18 Generated in 0.0224 s
Chemický peeling aha kyselinami Bratislava chemický peeling ovocnými kyselinami Chemický peeling Bratislava aha chemicky peeling v Bratislave peeling aha kyselinami v Bratislave Kozmetický salón v Bratislave Kozmetika Bratislava Hĺbkové čistenie pleti Bratislava Salón krasy Bratislava | Chemický peeling v Bratislave aha chemicky peeling v Bratislave Chemicky peeling Bratislava peeling aha kyselinami v Bratislave Kozmetický salón v Bratislave Kozmetika Bratislava Hĺbkové čistenie pleti Bratislava Salón krasy Bratisalava | Chemický peeling Bratislava Peeling aha kyselinami chemicky peeling v Bratislave aha kyseliny bratislava Kozmetický salón Bratislava Kozmetika Bratislava Hĺbkové čistenie pleti Bratislava Salón krásy Bratislava | good positive news inspirational stories articles | Kozmetický salón v Bratislave salón krásy Bratislava Kozmetický salón bratislava kozmetika Bratislava Kozmetika v Bratislave omladenie pleti Bratislava regenerácia pleti Bratislava beauty salon bratislava chemicky peeling bratislava hlbkove cistenie pleti bratislava Mezoterapia Bratislava Mezoterapia v Bratislave Omladenie pleti v Bratislave Regeneracia pleti v Bratislave Omladenie pleti kyselinou hyaluronovou