Kráľ Svätopluk a dvojkríž

Príspevok, ktorý sa práve chystáte čítať, venujem najmä horlivcom, ktorí až besniac, bez najmenších historických vedomostí odštartovali nenávistný hon na sochu kráľa Svätopluka na Bratislavskom hrade.

V krátkosti o kráľovi Svätoplukovi

Roku 869 vypovedal kráľ Ľudovít Nemec veľkú vojnu susedným Slovanom. Na čele nemeckých vojsk, ktoré vtrhli na územia Slovanov, stáli traja synovia nemeckého kráľa. Knieža Ľudovít tiahol proti Lužickým Srbom, Karol napadol krajinu Rastislava a Karolman územie, ktoré spravoval Svätopluk, Rastislavov synovec sídliaci v Nitre. Nemecké vojská spustošili územie našej vlasti, vyplienili niekoľko hradov, ale mocný Devín odolal útokom a Veľká Morava nestratila svoju samostatnosť.

Svätopluk sa chcel svojej nadvlády striasť a odovzdal svoju krajinu Karolmanovi. Keď Karolman ovládol celú Rastislavovu krajinu a zmocnil sa aj kráľovských pokladov, zveril spravovanie tejto spustošenej krajiny Svätoplukovi.

Svätopluk bol mocný vladár, ktorý ako vojak vynikal bezohľadnou odvahou. Preto mu Nemci začali nedôverovať. Lebo sa obávali, že vybuduje takú ríšu, ktorá bude i pre Nemcov nebezpečná. Rozhodli sa, že i Svätopluka odstránia. Podarilo sa im ho zajať a uväzniť a do niektorých jeho hradov dosadili nemeckých markgrófov. Keď sa Slováci dozvedeli, čo sa stalo s ich kráľom, zvolili si za panovníka Slavomíra a vzbúrili sa proti Nemcom.

Došlo k strašnej vojne, lebo za Slavomírom stála celá krajina. Zajatý Svätopluk ponúkol Nemcom, že na čele nemeckých vojsk porazí odbojných Slovákov. Nemci Svätoplukovi uverili a s veľkým vojskom pritiahli pod hradby Devína. Kým nemecké vojsko pokojne táborilo pod Devínom, Svätopluk sa s malým sprievodom vybral na hrad rokovať so Slavomírom, aby ho donútil poddať sa bez boja. Nemecké vojsko ani netušilo, aká pohroma ho čaká. Svätopluk sa dohovoril so Slavomírom. Na čele slovenského vojska vyrazil z hradu, vrhol sa na Nemcov a rozprášil ich vojsko. Po tomto víťazstve sa stal Svätopluk samostatným kráľom Veľkej Moravy.

Svätopluk potom viedol vojny proti slovanským susedom, aby rozšíril hranice svojho kráľovstva. Podmanil si zadunajskú Panóniu, porazil mocného pohanského panovníka poľského kmeňa Vislanov, zmocnil sa Čiech a rozšíril svoju moc až na územia Lužických Srbov.

Svätopluk bol kresťanský panovník, ale jeho život nebol kresťanský. Bol predovšetkým vojak bojovnej povahy, ktorý si nevyberal v prostriedkoch, keď chcel rozšíriť a upevniť svoju moc. Vo svojom súkromnom živote sa pridŕžal pohanských zvykov, ktoré neboli v súlade s kresťanskými, čo mu vyčítal arcibiskup Metod. Po smrti Metoda sa Svätopluk úplne pridal na stranu Nemcov a slovenských kňazov vyhnal, i keď vzťah k nemeckej ríši sa nezlepšil.

Kráľ Arnulf nestrpel, aby v susedstve nemeckej ríše bol veľký a pevný štát slovanský, preto hľadal proti Svätoplukovi spojencov, aby jeho moc rozbil a zničil. Spojencami Nemcov sa stali diví a nevzdelaní Maďari, ktorí pred niekoľkými rokmi prešli Karpaty a začali osídľovať úrodné nížiny pri Dunaji a Tise. Kráľ Svätopluk odolával všetkým útokom a bránil svoju krajinu.

Najmocnejší slovenský kráľ Svätopluk, ktorého susedia nenávideli, pretože sa ho báli, zomrel roku 894.

Zdroj: Slovenské dejiny, František Hrušovský, vydala Matica slovenská v roku 1939

Kto bol František Hrušovský

Prof. PhDr. František Hrušovský (17. september 1903, Dolné Lovčice - 9. september 1956, Cleveland) bol slovenský historik, verejný činiteľ, významný predstaviteľ slovenského exilu. Študoval na univerzitách v Prahe, Krakove a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1931 vyučoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom, neskôr pracoval v Matici slovenskej ako redaktor historických zborníkov. V roku 1944 sa stal univerzitným profesorom. V rokoch 1938 - 1945 bol členom Slovenského snemu. V marci 1945 odišiel pred komunistickou hrozbou do exilu. Pôsobil v Taliansku a od roku 1947 v USA najskôr ako inštruktor na benediktínskej škole a od roku 1952 ako riaditeľ Slovenského ústavu v Clevelande.

Celý život sa venoval práci na poli vedeckom, kultúrnom a historickom. Patrí k zakladateľským osobnostiam Slovenskej národnej knižnice.
Prof PhDr. Hrušovský venoval celý svoj život práci pre Slovensko a slovenský národ. Svojou literárno-vedecko-publikačnou činnosťou a aktívnou účasťou v Slovenskom Inštitúte, ako aj prácou v SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADE V ZAHRANIČÍ (zakladateľ a predseda) sa snažil informovať zahraničie o Slovensku a čo najužšie spolupracovať s americkými Slovákmi. Vysoko sa zaslúžil o utuženie vzťahov exilu s americkými Slovákmi.

Zdroj: Wikipédia, osobnosti.sk

Dvojkríž

Svätopluk a dvojkríž - tak hanebne cielene diskreditovaný protislovenskými živlami - na štíte Svätoplukovom. Dvojkríž zobrazil v hore uvedenej publikácii Slovenské dejiny Jaroslav Vodrážka na strane 53.

Kresba J. Vodrážku Kráľ Svätopluk pod Devínom zobrazuje v ľavom hornom rohu okrúhly štít bojovníka s dvojkrížom s rovnakými ramenami. Presne taký istý, aký je na Svätoplukovom štíte pred hradom. Súčasné protislovenské živly, keby disponovali len minimom vedomostí, tak by vylúčili akékoľvek spájanie dvojkríža s Hlinkovými gardami, pretože Vodrážkova kresba dvojkríža na štíte Svätoplukovho bojovníka vznikla skôr než Hlinkové gardy a ich symbol. Mimochodom, pozrite si erb mesta Skalica, ktorý pochádza z konca 13. storočia (Erby našich miest, Mladé letá, 1970).

http://www.skalica.sk/mesto/symboly.php#erb

Kto bol Jaroslav Vodrážka

Jaroslav Vodrážka (1894 - 1984) - ilustrátor, grafik, maliar, spisovateľ, výtvarný pedagóg a rodák z Prahy - zvykne sa zaraďovať do slovenskej výtvarnej kultúry. Vodrážkova láska k Slovensku a úcta k slovenskej reči nás sprevádza celým fondom. Listy z Prahy na Slovensko písal zásadne v slovenčine, rovnako ako aj mnohé svoje literárne práce. Po odchode z Martina v roku 1939 a po vojne korešpondoval a pokračoval v spolupráci s českými a najmä slovenskými nakladateľstvami, vydavateľstvami (SVKL, SNDK, Mladé letá, Matica slovenská, Osveta) pri vydávaní svojich kníh a s redakciou detského časopisu Slniečko.

Zdroj o Vodrážkovi: Archív literatúry a umenia SNK

Odporcovia Svätopluka i dvojkríža. Učte sa dejiny, študujte, potrebujete to; alebo zavrite ústa.

Autor príspevku a zdroj: Dr. Vladimír ŠOTTER, Národný Inštitút Francois Marie Voltaire

http://voltaire.netkosice.sk

(pozn. red.: článok prešiel jazykovou korektúrou)

Voltaire

ejha | ip:80.242.33 | 2010-08-08 (14:08)

MAILOVÉ A LISTOVÉ REFERENDUM
ZA ZOTRVANIE JAZDECKEJ SOCHY KRÁĽA SVÄTOPLUKA na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu

TEXT MAILU (LISTU):

Vážený pán predseda NR SR
Richard Sulík! Bratislava, dátum...

Vyslovujem týmto mailom svoju podporu osadeniu Jazdeckej sochy kráľa Svätopluka na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu, ktorú 6. júna 2010 pri 1.130. výročí korunovácie Svätopluka za kráľa odhalili traja najvyšší ústavní činitelia prezident Ivan Gašparovič, predseda NR SR Pavol Paška a predseda vlády SR Robert Fico.
Považujem za neuveriteľné, aby sa v 21. storočí opäť prikročilo k OBRAZOBORECTVU, teda k odstraňovaniu sochy, ktorá je prejavením úcty voči prvému kráľovi Slovenov, starých Slovákov, ktorému ako kráľovi napísali listy pápeži Ján VIII. (jún 880) a Štefan V. (885). Slováci ako starý európsky národ majú vo vlastnom demokratickom štáte právo ako slobodní občania rozvíjať okrem cyrilometodskej tradície, ktorá je zapísaná aj v Preambue Ústavy SR, aj svätoplukovskú štátotvornú tradíciu. Vyzývam Vás, pán predseda NR SR, aby ste NEDOVOLILI Jazdeckú sochu kráľa Svätopluka odstrániť, lebo sa na ňu vo finančnej zbierke zozbierali tisíce občanov Slovenskej republiky, a túto zbierku možno považovať aj referendum o jej zotrvaní na Bratislavskom hrade. Podporujem osadenie aj zotrvanie Svätoplukovej sochy na Bratislavskom hrade!

Meno, Priezvisko, povolanie, mesto na Slovensku alebo vo svete aj štát.

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Prosím, aby ste približne tento text, alebo podobný duchom a obsahom posielali v najväčšom množstve na mailovú adresu (richard.sulik@nrsr.sk) – to je najrýchlejší spôsob komunikácie, ale ak chcete napísať aj list, tak na adresu: Váž. pán Richard Sulík, predseda NR SR, Námestie Alexandra Dubčeka č. 1; 811 03 Bratislava. Samozrejme, môžete písať aj vlastné podporné stanoviská, len žiadam, aby boli krátke, maximálne 20 riadkov, lebo inak to nebudú čítať, ale hádzať do koša.

Ten istý text, aby kvôli kontrole treba posielať aj na mailovú adresu
(robert.fico@nrsr.sk) alebo priamo do parlamentu na adresu:
Váž. pán Robert Fico, podpredseda NR SR, Námestie Alexandra Dubčeka č.1;
811 03 Bratislava

Ďakujeme za podporu:

Prof. Matúš Kučera DrSc., historik
Drahoslav Machala, reportér a spisovateľ

Krovak | ip:95.105.15 | 2010-08-09 (09:55)

clanok je onicom, prvy zdroj pochadza zhruba z obdobia slovenskeho statu, ked bolo viac nez ziaduce podporovat narodnu hrdost historiou. Netvrdim ze tak to nebolo, ale minimalne zaver (spojenectvo nemcov s madarmi) mi prijde trosku podfarbene. Podobne aj opierat sa o malbu niekedy z 20 storocia (ze je na nej prislusny dvojkriz) je viac nez komicke.
Ale aby som sa konstruktivne postavil k tomu preco je ta socha zla a na nespravnom mieste:
- ako pisal niekto vyssie bola by ovela vhodnejsia na devine (aj podla clanku)
- Svatopluk bol knieza (co povazujem za staroslovansky ekvivalent krala) slovanov, alebo ak chcete slovienov. Slovaci ako taki neboli vyhraneni a teda hovorit o starych slovakoch (a zvlast ked to bola velka MORAVA) je dost smiesne. Cim nechcem povedat ze to nie je historicke obdobie na ktore by sme nemali byt hrdi (ja rozhodne som), ale nerobme zo seba debilov.

A hlavne k soche. Je spackana:
- ak sa nemylia ludia ktori sa do toho vyznaju ostrohy ktore svatopluk ma sa pouzivali az o cca tri storocia neskor
- mec ma sice pribnlizne spravny tvar hlavice, ale cepel je prilis dlha a nespravne tvarovana (zuzujuci mec je skor az gotika). Navyse takyto mec ako jazdecka zbran je znacne nevhodna, ovela priznacnejsi by bola sekera, alebo kopija.
- a dalsia chyba sochy je ako drzi mec - keby ho mal v ruke takto udieral by nim podivne naplocho, takze prvou silnejsou ranou by si ho asi vyrazil z ruky
- inkriminovany stit je este vacsie fiasko - sochar zjavne nevie ako takato vec funguje, ani asi ziaden nedrzal v ruke. Puklica v strede stitu totiz sluzila na schovanie paste ktora stit drzala. Tato puklica je proporcionalne mala rovnako ako cely stit.
- pochybna je podla mna aj koruna ktoru ma na hlave

Zhrniem: spackana socha, ktoru si niekto zafinancoval v podstate ako volebnu kampan - to ma vo mne budit narodnu hrdost???

rannkor | ip:88.103.83 | 2010-08-09 (10:53)

Vážený” pán Sulík,
píšem Vám od srdca a úprimne v súvislosti so sochou Svätopluka, kráľa Slovákov, a Vašimi aktivitami ohľadom nej. Vydávate sa za vlastenca, ale po tom, ako sa dnes chováte k Svätoplukovi, Vás viac nepovažujem za Slováka, ale za svojho nepriateľa, ba dokonca nepriateľa Slovákov. Na Vaše referendum som sa tešil, ale teraz Vám oznamujem, že ho budem bojkotovať a spravím všetko preto, aby ste po škandále so Svätoplukom a po zrade veľkej časti programu zo slovenskej politickej scény čím skôr zmizli.
Svojimi počinmi nielen mne, ale celému národu spôsobujete traumu, pretože ohrozujete štátnosť Slovenskej republiky, za ktorú naši predkovia, moji predkovia a aj ja som bojoval. Podľa mňa ste politický a humanistický odpad a pohŕdam Vami ako len človek môže človekom pohŕdať.
Vaše komisie si môžete zriaďovať pre maďarské sochy na našom území, ale nie pre slovenské. Vaši “experti” sú absolútni mentálni skrachovanci – podľa môjho názoru pani Zavacká musí mať maďarónske sklony, keďže študovala na Sorosovej univerzite v Pešti, “prof.” Krekovič píše pre protislovenský denník SME absolútne nezmysly o kráľovi Svätoplukovi, je hanbou historikov na Slovensku, a tento neschopný “expert” by mal vrátiť profesorský titul, o ďalších členoch nejdem hovoriť, len ešte poviem, že denníku SME by som za tú dlhodobú štvavú kampaň proti Svätoplukovi najradšej napľul do tváre, keby nejakú mal. Do Vášho tímu ste si vybrali ľudí, ktorí sa už dopredu vyjadrili k soche Svätopluka negatívne, nikoho s opačným názorom ste tam nezaradili. Vašu akciu vnímam ako počin diktátora, antidemokrata a človeka bez mozgu a aj Vám mám sto chutí napľuť do tváre. Vytvorením komisie ste znevážili postavenie slovenského kráľa Svätopluka a vrhli tieň nejednoty a pochybností na základy našej štátnosti. Podľa môjho názoru ste človek neschopný zastávať štátnickú funkciu, nemáte spôsoby a ste hanbou Slovenska!
Keď bude treba, vytvoríme “expertnú” komisiu, ktorá začne posudzovať vhodnosť maďarských sôch na slovenskom území. Ak chcete rozpútať vojnu, pokračujte vo Vašom boji proti Slovákom. Podľa mňa ste jeden zaslepený a nenávistný človek s úzkym uhlom videnia. Nie všetci ľudia rozmýšľajú ako Vy, sú tu aj ľudia národne cítiaci, národovci, vlastenci, skutoční vlastenci, nie takí, za akého sa proklamujete Vy.
Mne je jedno, kto sochu na hrad postavil. Keby to bol spravil Dzurinda a dnes by ju Fico chcel odňať, brojil by som rovnako proti Ficovi, lebo nikto nám nebude brať slovenského kráľa. To len Vy nevidíte v soche sochu, ale Fica. Žiaľ, Váš Dzurinda sa k Svätoplukovi neprihlásil, pritom na to mal dlhý čas aj prostriedky. Skôr sa zamyslite nad tým, prečo to Váš koaličný partner nespravil a aká je teda jeho osobnosť a charakter. Podľa mňa sa Fico prejavil ako štátnik, kým Dzurinda ako pudlík. A vy ako čistý debil.
Úprimne,
Sclabonia
Zdroj: http://sclabonia.sk/2010/08/otvoreny-list-sulikovi-na-obranu-svatopluka/

rannkor | ip:88.103.83 | 2010-08-09 (11:09)

to krovak
Na margo kampane proti soche Svätopluka

V poslednom období najmä denník Sme rozpútal úplne orgie útokov na jazdeckú sochu kráľa Svätopluka na Bratislavskom hrade. Táto kampaň má všetky znaky kampaní, ktoré sa začiatkom 50. rokov minulého storočia viedli proti tzv. buržoáznym nacionalistom. Pritom hlavným nástrojom používaným v boji proti opodstatnenosti uvedenej sochy na nádvorí Bratislavského hradu sú lži a pololži, často horšie ako klamstvá, prekrucovanie histórie a pasovanie sa do polohy jediného oprávneného vykladača dejín. Kampaň vykazuje všetky charakteristiky stalinského boľševizmu, netolerantnosti k iným názorom a privlastňovaním si monopolu na pravdu, na výklad dejín. Dovoľujem si predložiť verejnosti na tomto blogu moje názory na najčastejšie omieľané nenávistné tvrdenia, ktoré sú posúvané slovenskej verejnosti:

1. Svätopluk vraj nebol nikdy na Bratislavskom hrade.

Takýto nezmysel môže tvrdiť len skutočný historický nedouk, alebo dobre zaplatený propagandista, ktorý za peniaze urobí všetko. Bratislava bola dokázateľne jedno z najväčších centier Veľkej Moravy. Z hľadiska výstavnosti bola dokonca omnoho honosnejšia ako Nitra. Pri voľnom výklade môžeme dokonca zmienku o vysvätení kostola v Obrátení Bavorov a Korutáncov v Nitrave k roku 828 stotožniť aj s Bratislavou, ak termín Nitrava spojíme s územím (podobne ako Morava) a nie s mestom. V Bratislave bol dokázaný honosný kostol z obdobia VM i kamenný palác, čo je pri Nitre zatiaľ nie definitívne preukázané. Okrem toho vtedajší ranofeudálny ekonomický systém neumožňoval panovníkovi trvalé usadenie na jednom mieste, lebo by ho ekonomicky zničil. Panovnícky dvor putoval a je fakticky nemožné, aby pri svojom putovaní nesídlil i na Bratislavskom hrade. Okrem toho Svätopluk I. viedol veľké vojny v Zadunajsku a vo Východnej marke. Nástupne body týchto veľkých výprav mohli byť jedine Bratislava a Devín, lebo len tu sa s takými vojskami dal prebrodiť Dunaj. Prítomnosť Svätopluka v Bratislave teda treba považovať za plne preukázanú, ale z hľadiska toho, či má jeho socha stáť v Bratislave, alebo nie za úplne irelevantnú. Jeho socha totiž patrí na najčestnejšie miesto v hlavnom meste národa, na začiatku histórie ktorého zohral vynikajúcu úlohu.

2. Svätopluk nebol kráľ.

Toto je obľúbené tvrdenie všetkých čechoslovakistov od druhej polovice 19. storočia. Dovtedy o tom nikto nepochyboval. Nepochyboval o tom ani pápež Štefan V., ktorý sa na neho ako kráľa obrátil roku 885 listinou. Všetko sa dá spochybniť, ale žeby pápež niekomu udelil titul, ktorý mu nepatril, je fakticky nemožné spochybniť. Všetky ranostredoveké kroniky počnúc Kristiánom (napísaná cca 100 rokov po Svätoplukovej smrti), cez Kosmasa a Dalimila, ranostredoveké uhorské kroniky, renesančná a baroková historiografia nespochybňovali kráľovský titul Svätopluka. Dokonca českí králi si dali vypracovať koncepciu o prenose koruny, kde svoj kráľovský titul považovali za prenesený titul od moravských kráľov. Až pozitivistická česká historiografia ho titulu kráľa – podľa môjho názoru a študovania prameňov – neoprávnene v druhej polovici 19. storočia zbavila. Prečo? Ja si myslím, že to musí byť jasné každému, kto pozná českú historickú vedu za posledných 150 rokov.

rannkor | ip:88.103.83 | 2010-08-09 (11:10)

3. Svätopluk nemohol byť panovníkom starých Slovákov, pretože starí Slováci neexistovali. Vraj existovali iba Slovania, umiernenejší tvrdia, že Sloveni. Niektorí tvrdia, že bol aj panovníkom Moravanov.

Toto je otázka zložitá. V princípe však treba povedať, že Slovania ako masa s jednotným etnickým povedomím v 9. st. neexistovala. Existovali len spoločenstvá samostatných slovanských entít v poslednom štádiu národnotvorného procesu. Preto je používanie termínu Slovák na obyvateľa dnešného Slovenska v 9. st. omnoho exaktnejšie ako používanie termínu Slovan. Je na to jednoduchý dôvod – slovenský Slovan nemal nič, žiaden vzťah s povolžským alebo polabským Slovanom, ale bol biologickým i etnickým predkom dnešného Slováka. Aj keby sme pripustili, že VM sa skladala z dvoch odlišných národných prvkov (čo ja pokladám za nepravdepodobné) – Slovákov a Moravanov, nič to nemení na fakte, že bol (aj) kráľom starých Slovákov. A je to jedno, či ich budeme volať Slovenmi, Nitrančanmi, starými Slovákmi atď. Na podstate to nič nemení, lebo ide len o termín, o technickú záležitosť moderného pomenovania osobitého slovanského stredovekého národa, ktorý sa dnes volá slovenský národ.

4. Svätopluk vyhnal Metodových žiakov. Zapríčinil zánik slovanskej kultúry na VM. Bol krutý panovník.

Najsmiešnejšie mi pripadá rozčuľovanie sa nad vyhnaním Metodových žiakov zo strany niektorých ultrakatolíkov a prozápadne orientovaných liberálov. Pritom Svätopluk na rozdiel od ich rojčenia vedel, do akého geografického prostredia vtedajšie Slovensko patrilo a kam ho aj sám chcel začleniť a udržať. Svätopluk bol verným poddaným rímskeho pápeža, teda verný katolík. Pokiaľ Rím toleroval slovanskú liturgiu, aj on ju toleroval. Keď však Rím rozhodol ináč, ako verný katolík nemohol konať ináč. Veď predsa Roma locuta, causa finita. Svätopluk nechcel, aby Slovensko patrilo do sféry východnej cirkvi. Predstavoval orientáciu na Rím a na latinskú kultúru, ktorou sa hrdíme dodnes. Ak nechcel učiniť svoju ríšu trvalým cieľom útokov zo Západu, musel sa zaradiť do západnej civilizácie. To neskôr nepochopili vodcovia polabských Slovanov a ich poddaní. A ako skončili, netreba sa rozpisovať. Svätopluk by mal byť preto symbol ako pre slovenských katolíkov, tak aj prozápadnej orientácie Slovenska.

Čo sa týka krutosti, nebol o nič viac a o nič menej krutý ako panovníci jeho rozmerov v jeho dobe. Keby nebol silný, neprežil by.

5. Svätopluk zradil svojho strýka Rastislava, vydal ho Nemcom, ktorí ho nechali oslepiť.

Dynastické zápasy v ranom stredoveku boli tvrdé, najmä však vtedy, keď išlo o geopolitickú orientáciu (Rastislav - Svätopluk; sv. Václav - Boleslav), o ideologickú orientáciu (kresťan sv. Štefan - pohan Kopáň), alebo len o prosté zabezpečenie trónu pre syna (Gejza, Vajkov (Štefanov) otec - Michal, nitrianske knieža). Kým Svätopluk, o ktorého krk sa usiloval jeho strýko Rastislav, tohto strýka len vydal Nemcom, český Boleslav neváhal zabiť svojho brata Václava len preto, že sa mu zdal príliš pronemecký. Gejza, veľkoknieža starých Maďarov dal zavraždiť svojho brata Michala, nitrianske knieža len preto, aby mohol na trón kniežatstva inštalovať svojho syna Vajka (sv. Štefana). Sv. Štefan v boji s oprávneným pretendentom na staromaďarský kniežací prestol Kopáňom ani na chvíľku nezaváhal a po jeho porážke rozštvrtil jeho telo a vystavil ho v celej krajine. To už nehovoríme o celej sérii vrážd a vyvražďovania celých starých českých kniežacích rodov pri upevňovaní moci Přemyslovcov v Čechách, kde sa špeciálne vyznamenal Boleslav III. Ale ani v uhorských kráľovských dejinách sa nevyhli panovníci takým drobnostiam, ako bolo vylupovanie očí. Jeden z vylupnutými očami sa po vyvraždení celých línii Arpádovcov dokonca stal kráľom (Belo II.) Preto obviňovať z tohto Svätopluka a robiť z neho obludu môže iba maďarón s krvavými očami, ak zbadá niečo spojené s Bratislavským hradom a nedotýkajúce sa Márie Terézie.

rannkor | ip:88.103.83 | 2010-08-09 (11:18)

5. Na štíte Svätoplukovej sochy je vraj dvojkríž podobný znaku H-l.i/n_kovej ga,r.d/y a Sl?ov:en(sk"ej pos?po"li"to/sti.

Nepočul som väčší nezmysel, aký stvoril pri svojej horlivosti ináč môj priateľ Ladislav Vrteľ. Nuž, treba v tomto prípade povedať, že aj majster tesár sa utne. V tomto prípade si tešlu zaťal rovno do kolena, ktoré ho bude veľmi bolieť. Nie je totiž pravdou, že dvojkríž s rovnako dlhými ramenami sa používal až od r. 1938. Stačí sa pozrieť len na erb Skalice, Topoľčian, ktoré sú – čuduj sa svete až z 13. storočia. To už nehovorím o erbe Nitry, z ktorého asi Kulich čerpal ideu, kde v zástave je taktiež dvojkríž s rovnako dlhými ramenami. Žeby už vtedy šarapatili HG? Ale je ďalšie množstvo prípadov; aj z predheraldického obdobia. To nehovorím o mnohých Benkových kresbách z prvej republiky, kde takýto kríž dominuje jeho dielach. Žeby aj on bol fašista? No bude to mať ťažké kolega Vrteľ obhájiť svoje tvrdenia zoči-voči faktom. Pritom pre heraldiku platí, že za totožný možno pokladať len ten symbol, ktorý je skutočne totožný. Akákoľvek zmena figúry tvorí úplne iný erb. Každý, kto sa pozrie na znak HG a SP, vidí, že tieto dvojkríže sa podstatne líšia od dvojkríža na Svätoplukovom štíte. Kým HG (SP) majú dvojkríže uzavreté, ohraničené, Kulichov dvojkríž je otvorený, ako keby neukončený. Je to jednoducho typologicky iná figúra, vzdialená od znakov HG (SP) na míľové míle. Kulichov znak v štíte sa najviac podobá na štítovú figúru z erbu Topoľčian a hneď potom na figúru zo zástavy z erbu Nitry. Len skutočný zlomyselník v tom môže vidieť podobnosť so znakom HG / SP.

6. Sochu vraj zmajstroval normalizačný, komunistický sochár.

Tu je môj názor jednoznačný. Pokiaľ Ľubomír Feldek nie je normalizačný básnik, nie je ani Ján Kulich normalizačný sochár.

7. Socha nemá umeleckú hodnotu.

Neexistuje všeobecné kritérium krásna. Kulich je v mojich očiach vynikajúci medailér, v monumentálnej tvorbe je trošku slabší. Toto tvrdenie však nemôže mať všeobecnú platnosť. Je to môj subjektívny pocit, moje subjektívne videnie. Žiadna komisia nie je oprávnená z estetických dôvodov navrhnúť odstránenie sochy. Socha totiž vyjadruje estetiku zadávateľa, nie hodnotiteľa. A zadávateľ má sväté právo vybrať si umelecké dielo podľa svojho vkusu.

8. Komu socha prekáža?

Socha prekáža v našom priestore dvom skupinám ľudí: Večným labancom, ktorí sa nevedia zmieriť, že Slovensko si je schopné vládnuť samo a dezavovaním úprimného slovenského vlastenectva sa mu snažia zabrániť nájsť vlastnú identitu. Nuž a potom maďarónom, ktorí sa nevedia zmieriť s tým, žeby na hrade uhorských kráľov a miesta, kde boli uložené uhorské kráľovské klenoty, mala stať socha panovníka, dokumentujúca, že Slováci mali svoju históriu na tomto mieste už vtedy, keď sa ich predkovia preháňali po juhoruských stepiach.

rannkor | ip:88.103.83 | 2010-08-09 (11:47)

PhDr. Anton Hrnko je renomovaný slovenský historik, ktorý sa navyše ako poslanec NR SR podieľal výrazným spôsobom aj na vzniku nezávislej Slovenskej republiky. Má svoj výrazný podiel na koncipovaná štandardy prezidenta Slovenskej republiky, ktorá veje nad Prezidentským palácom.
Jeho argumenty sú pokojné, vecné a veľmi pôsobivé. Výborne rozdelil odpovede a argumentáciu do viacerých blokov, aby ľuďom a milovníkom slovenskej histórie ponúkol dôkazy na to, aby mohli zaujať suverénne postoje v polemikách s večnými a doživotnými čechoslovakistami, ktorí sa dodnes nevedeli stotožniť s existenciou samostatného Slovenska.
My, Slováci sme schopní zniesť v Komárne sochu svätého Štefana a nezabaľujeme ju do kartónov, ale mladý výtržník Robert Mihály, ktorý zorganizoval aj pochod stredoškolských študentov proti vlasteneckému zákonu na jar 2010 pred Prezidentským palácom aj pred NR SR, kde ho srdečne vítali poslanci Béla Bugár a Miklós Duray, patrí iste k ideovej bunke skupinky, ktorá vyjadruje svoju nenávisť voči symbolu slovenskej štátnosti. Som príjemne prekvapený aj z toho, s akou úctou prijali občania Komárna Súsošie sv. Cyrila a Metoda na cestnom okruhu do Budapešti. Architekt Milan Rusko vytvoril skutočne krásny podstavec z troch kameňov a súsošie sa stalo dominantou Komárna. Rovnako ako Jazdecká socha kráľa Svätopluka sa stala už pútnickým miestom desiatok a stoviek ľudí, ktorí k nech chodievajú a nosia k nej kvety, napriek zlobe a hystérii nenávistných provokatérov.
Tak, ako sme si cez tisícročie budovali cyrilo-metodskú kultúrno-tvornú, národnú tradíciu, ktorá vytvárala silné duchovné puto, tak máme ako slobodný a sebavedomý národ právo budovať si aj vlastnú svätoplukovskú tradíciu. Zvláštne, že toto právo budovať si svätováclavskú štátotvornú tradíciu majú bez diskusie naši slovanskí bratia Česi a svätoštefanskú tradíciu zase naši južní susedia Maďari. Toto upieranie základných práv sa prihlúplym ideológom čechoslovakizmu a panhungarizmu vypomstí, lebo zase na protiakcie navádzajú len nedovzdelaných mladých ľudí, mladých radikálov, podkupných občianskych aktivistov (viď Ondreja Dostála) a desiatky nesvojprávnych žoldnierov, ktorí sa živia ako tzv. analytici. Na Slovensku predsa existuje mediálna jednofarebná TOTALITA, kde nemožno pokojne diskutovať a vymieňať si názory.
Prosil by som Slovenky a Slovákov, aby reagovali na článok a bloky PhDr. Antona Hrnka a nie na reakcie tzv. profesionálných provokatérov, rozosiatych po všetkých blogoch slovenských médií. Reagujte na pôvodné argumenty a odpovedajte vzdelanému a rozhľadenému historikovi Antonovi Hrnkovi.

Drahoslav Machala, spisovateľ