Louis EVEN - pokračovanie

Dnešná Kanada je určite bohatšia, v skutočnom bohatstve, než bola pred 50 či 100 rokmi, alebo v dobe prvých priekopníkov. No porovnajte národný dlh, sumu všetkých verejných dlhov Kanady dnes so sumou spred 50, 100 či 300 rokov predtým!

No samotní Kanaďania toto bohatstvo vyprodukovali svojou prácou a svojím know-how. Prečo by mali teda byť kolektívne zadĺžený kvôli svojim vlastným činom?

Vezmite, napríklad, do úvahy školy, verejné vodovody, mosty, cesty a ďalšie potreby verejného charakteru. Kto ich všetky postavil? Stavitelia v krajine. Kto poskytol potrebné materiály? Výrobcovia v krajine. A ako boli títo zamestnaní vo verejných prácach? Pretože existovali iné skupiny pracovníkov, produkujúcich potraviny, odevy, topánky, ktorí poskytovali všetky tovary a služby potrebné pre staviteľov a výrobcov.

Celá populácia Kanady, svojou rôznorodou prácou, takto všetok tento vývoj vyprodukovala. Ak musíme získať tovary zo zahraničia, posielam za ne tovary do zahraničia.

Nuž, čo vidíte? Občania sú všade zdaňovaní, aby platili za tieto školy, nemocnice, mosty, cesty a ďalšie verejné služby. Kanaďania sú ako celok nútení platiť za to, čo ako celok vytvorili.

A to nie je všetko. Populácia je nútená platiť viac než je cena toho, čo vyprodukovala. Ich vlastná produkcia – skutočné obohatenie – sa pre Kanaďanov stala dlhom zaťaženým úrokom. Postupom času sa suma úrokov môže vyrovnať, či dokonca i prevýšiť hodnotu dlhu uloženého systémom.

Môže sa stať, že populácia môže platiť dvoj-trojnásobok nákladov toho, čo jej členovia vyprodukovali.

Okrem verejného zadĺženia, existujú dlhy v odvetviach, taktiež zaťažené úrokmi. Nútia výrobcov a dodávateľov zvyšovať svoje ceny nad náklady produkcie, aby pokryli kapitál a úroky, inak sa stanú insolventnými, teda zbankrotujú.

Kanadská populácia platí verejné dlhy i dlhy odvetví, plus úrok, finančnému systému. Platíme dane na verejné dlhy a prebytok ceny pre dlhy odvetví. Ceny stúpajú, zatiaľčo sa objem peňaženky daňami znižuje.

Tieto a mnohé ďalšie fakty charakterizujú peňažný systém, finančný systém, ktorý ovláda miesto toho, aby slúžil, systém na ovládanie ľudí – tak, ako Oliver vládol ľuďom na Ostrove pred ich vzburou.

A ak vládcovia peňazí odmietnu požičať, alebo ak nastolia podmienky pre verejnosť či výrobcov nepriateľné, čo sa stane? Stane sa, že verejnosť sa vzdá mnohých projektov, bez ohľadu na to, ako urgentných, a výrobcovia sa vzdajú plánov rozvoja alebo produkcie, ktoré by zodpovedali reálnym potrebám obyvateľstva. To spôsobuje nezamestnanosť. A tí, ktorí niečo vlastnia, alebo ktorí získavajú plat, sú zdaňovaní, aby nezamestnaní neboli úplne vyhladovaní.

Viete si predstaviť tyranskejší systém, s tak hanebnými účinkami na každého obyvateľa?

A to nie je všetko. Peňažný systém nielen zadlžuje výrobcov či paralyzuje produkciu, ktorú odmieta financovať, ale je to zlý finančný nástroj pre distribúciu tovarov.

Napriek tomu, že obchody a sklady sú plné, a že všetko je pripravené pre ešte väčšiu produkciu, distribúcia tovarov už vyrobených je obmedzená.

Môžete dostať len to, za čo môžete zaplatiť. Pri hojnej produkcii by mala existovať aj hojná kúpna sila, hojnosť peňazí v peňaženkách ľudí. To však faktom nie je. Cena vyrobených tovarov je neustále vyššia než množstvo peňazí distribuovaných ako kúpna sila počas ich produkcie. To je vlastné účtovníctvu súčasného systému financií, ktoré nemá žiaden mechanizmus, aby túto medzeru zaplnilo.

Kapacita platiť nie je rovná kapacite vyrábať. Financie a realita nefungujú v rovnakej miere. Realita znamený dostatatok ľahko produkovateľných tovarov. Financie znamenajú nedostatok peňazí, ktoré sa ťažko získavajú.

Súčasný peňažný systém je teda vskutku utláčateľský, hoci by mal byť systémom služby.

To neznamená, že ho musíme zrušiť, musíme ho napraviť. Aplikácia finančných princípov známych ako Sociálny Kredit túto nápravu do značnej miery uskutočňuje (Nemýľte si Sociálny Kredit s politickou stranou, ktorá si toto označenie prisvojuje, hoci sleduje iné ciele a praktizuje opačnú politiku.)

Princípy Sociálneho Kreditu, vo svojej aplikácii, činia z peňažného systému sluhu namiesto pána. Boli objavené a sformulované géniom, C. H. Douglasom (zomrel v roku 1952). Jeho prvé práce na túto tému boli publikované v roku 1918.

Prvá vec, ktorú mnoho ľudí pri počutí výrazu Sociálny Kredit napadne, je predstava politickej strany. No nie. Sociálny Kredit nie je strana, aj keď strana s rovnakým názvom existovala. Sociálny Kredit nie je stranou o nč viac, než je stranou kresťanstvo, aj keď v niektorých krajinách nájdete politické strany s názvami ako kresťanskí demokrati, Kresťanská strana, Kresťanské centrum atď.. Politická strana existuje s cieľom získať moc, aby bola tou skupinou, ktorá vládne krajine.

Sociálny Kredit pracuje úplne opačne. Sociálny Kredit jednotlivca oslobodzuje; stavia ho do situácie, kedy môže byť svoj život ovládať sám. Sociálny Kredit takto distribuuje moc jednotlivcom nie k ovládaniu svojich susedov, ale moc získavať tovary, ktoré potrebujú, z potenciálnej produkcie svojej krajiny.

Sociálny Kredit zvažuje realitu. Odmieta byť hypnotizovaný svätožiarou, ktorou bolo finančníctvo obklopované.

Ekonomické reality sú, na jednej strane, produkcia, nielen produkcia existujúca, ale i produkcia bezprostredne možná, produkčná kapacita, a na strane druhej, ľudské potreby.

Sociálny Kredit dáva prioritu realitám pred finančnými znakmi, ktoré realitami nie sú, musí predsetavovať, a verne odrážať, reality.

Z tohto dôvodu Sociálny Kredit rozlišuje medzi reálnym kreditom (skutočnosť, realita) a finančným kreditom (predstava).

Výraz “kredit” pochádza z latinského “credere” a predstavuje myšlienku dôvery. V dnešnom jazyku, dať niekomu kredit, neznamená venovať mu dôveru?

Sociálny Kredit nazvýa reálnym kreditom krajiny to, čo vytvára dôveru v tú krajinu, dôveru, že človek tam môže žiť bez väčších problémov. Reálnym kreditom krajiny je jej produkčná kapacita. Je to stupeň mžnosti produkovať a distribuovať tovary na naplnenie potrieb.

A Sociálny Kredit hlása, že finančný kredit musí byť presnou predstavou reálneho kreditu.

Je to teda produkčná kapacita, ktorá musí určovať pohyb financií. Produkčnú kapacitu nesmie finančníctvo absolútne riadiť, paralyzovať alebo ju obmedzovať.

Preto Sociálny Kredit požaduje založenie kreditového úradu, ktorý bude udržiavať záznamy o národnom (či oblastnom/provinčnom) kredite. Akákoľvek produkcia, produkcia spotrebných tovarov a kapitálových tovarov, by bola zaznamenávaná ako zvýšenie bohatstva. A celá spotreba (resp. zničenie či odpis) bude zaznamenané ako pokles bohatstva. Čistý nárast bohatstva je rozdiel medzi produkciou a spotrebou.

S pár výnimkami, kedy krajina žije na úkor inej, produkcia krajiny predčí jej spotrebu. Krajina sa obohacuje. Je preto absurdné tvdiť, že sa musí zadlžovať. Verejný dlh je absurdnosťou.

A keď bohatne krajina, jej občania z toho musia mať výhodu. To je to, čo hlása Sociálny Kredit, keď hovorí o dividende pre všetkých, namiesto dlhov a daní pre každého.

Keď peniaze nemôžu vzniknúť – ako je tomu dnes – bez toho, aby vytvorili dlh, je nutné nájsť spôsob, ako z verejnosti získať viac peňazí, než bolo do obehu daných, aby sa refundoval dlh plus splatil úrok z dlhu. Z toho vychádzajú dane, ktoré sú prirátavané k cenám tovarov alebo znižujú kúpnu silu. Z toho vyplýva taktiež nárast cien výrobných podnikov, ktoré z verejnosti musia čerpať nielen peniaze za svoje produkty, ale taktiež na finančné náklady, úroky za výrobné pôžičky.

Sociálny Kredit potlačí túto rakovinu, tento nádor, keďže produkcia bude zvýšením bohatstva, nie zadĺženia.

A, Sociálny Kredit zníži ceny platené kupujúcimi, pretože komunita bude platiť len za to, čo spotrebuje, a nie za všetko, čo vyprodukuje

Napríklad, ak sa v celej krajine bude spotreba rovnať iba trom štvrtinám produkcie, kupujúci budú za tovar nimi nakupovaný platiť len tri štvrtiny účtovnej ceny. Kreditový úrad zabezpečí kompenzáciu predajcu, aby mohol získať celú jeho účtovnú cenu.

To znamená, že množstvo peňazí zahrnutých v cenách, ale nenachádzajúcich sa v rukách verejnosti, či smerujúcich k úsporám či investíciám, nie je aplikované v nákupe produkcie, existenciou kreditu buú nahradené v prospech tých, ktorí tieto produkty potrebujú. To zamedzí akumulácii produktov tvárou v tvár potrebám. A takýto mechanizmus bude mať výhodu narábania s poklesom v cenách, týmto eliminujúc možnú infláciu.

Pravidelná dividenda pre každého, odporúčaná Sociálnym Kreditom, je taktiež v súlade s ekonomickou realitou.

Moderná produkcia je skutočne čoraz viac výsledkom aplikovanej vedy, vynálezov, zlepšovaní v technikách produkcie, a všetkého toho, čo predstavuje spoločné dobro: dedičstvo odovzdávané a zvyšované generáciou ďalejšej generácii. Moderná produkcia je čoraz menej výsledkom individuálnej práce.

Snaha distribuovať produkciu iba skrze odmeňovanie ľudskej práce je preto v protiklade voči faktom. Je to zároveň nemožné, pretože peniaze distribuované ako rekompenzácia za prácu nedokážu nikdy kúpiť produkciu, ktorá obsahuje vo svojej cene ďalšie elementy.

Snaha o zvýšenie platov so znižovaním ľudskej práce je taktiež zmenou vo význame výrazu plat. Nie je to viac rekompenzácia za prácu; je to zahrnutie v plate zamestnaných osôb toho, čo by malo byť dividendou pre všetkých, keďže je to ovocie pokroku, nie práce. Táto odchýlka je prekážkou k požadovanému cieľu, keďže sa stáva platom miesto dividendy, tieto navýšené hodnoty sa premietajú do cien.

Sociálny Kredit bude distribuovať dividendu každému, priamo, bez nákladov na odvetvie. Skutočne zvýši kúpnu silu každého jednotlivca.

Okrem uznania ako kapitálu veľmi produktívnej komunity, táto sociálna dividenda bude rovnako tak vynikajúcim spôsobom uspokojovania prvotného smerovania pozemských tovarov. “Zem a jej bohatstvo bolo stvorené pre všetkých ľudí.” (Pius XII). To sa v súčanom ekonomickom režime v jeho finančných technikách distribúcie úplne ignoruje.

Sociálny Kredial takto priamo stanoví adekvátne rozdelenie prírodných tovarov a priemyselných tovarov, namiesto ponechania tejto úlohy chirurgii zdaňovania, ktoré postupne amputuje a láme, miesto uzdravovania.

Podiel každého a každému, garantovaný dividendou pre každého od narodenia po smrť, a tento podiel bude postačovať na prinajmenšom zabezpečenie toho, čo je pre život nevyhnutné.

Zdroj: http://christianfreeman.wordpress.com/2009/05/07/louis-even-rozbitie-mytu-o-peniazoch-cast-2/

Kto chce vedieť viac si po kliknutí na nasledovný link môže prečítať knihu Social Credit od Clifforda H. Douglasa (anglicky): Social Credit

chriatel | ip:95.102.84 | 2010-02-06 (14:09)

je to vsetko nadherne ...
čitat to je je super ale bohuzial realita je taka ze nic sa nezmeni ... pretoze ako tam na tom ostrove spasy bol ten Oliver tak on sice siel prec ale v realite by to bolo uplne inak a vlada a celkovo stat si neda odtrhnut od huby to je uplne jasne ... a co by potom ta kopa postihov a sralov neschopnych robit nieco normalne ( co by aj nieco vyprodukovalo) robila ? co by sme ich nechali zomriet? :D alebo by sa museli naucit daco noveho .... pracovat:D:D