Slováci v Anglicku I.

Slováci sú využívaní, podceňovaní a zneužívaní v niektorých krajinách západu do kriminálnej miery a prispievajú k tomu nielen cudzinci a ich inštitúcie. Holubičí národ sa ledva oslobodil od milovania Sovietskeho Sväzu na večné časy a nikdy inak, a už supy nad ním krúžia s očakávaním novej poroby a využívania umu jeho ľudu a jeho kľúčovej pozície v srdci Európy. Doma si národ ľahko nevšimne svoju vlastnú hodnotu. No tí, čo žijú už dlhší čas mimo, jasnejšie ako slnko, rozpoznajú čo ostáva z tradičných slovenských hodnôt. Slovensko má nádhernú krajinu a je Bohom milovanou Zemou. Stojí na rozcestí a je čas, aby sa národ rozhodol čo chce a za akú cenu to chce dosiahnuť. Ekonomická a politická situácia doma sa nedeje vo vzduchoprázdne a cudzina nie sú Maďari.

Príkladom sú skúsenosti modernej Katarky pôvodom zo Slovenska, v Anglicku. V Británii žije od roku 1983, no zo spoločenského hľadiska poznala málo viac ako diskrimináciu a prenasledovanie počas 28 rokov svojho britského občianstva – zato, že sa narodila v Bratislave. Od narodenia hovorila tromi jazykmi - slovensky, nemecky a maďarsky a do Británie išla už so slušnou angličtinou. Napriek svojmu vzdelaniu, a či práve kvôli nemu, má doktorát v sociológii a filozofii z Univerzity Komenského, postgraduál zahraničného obchodu z Vysokej Školy Ekonomickej v Bratislave, a neskôr hovorila spolu až šiestimi európskymi jazykmi, ju v Cheltenhame, kde býva, za celých 28 rokov odmietli čo len raz zamestnať, a keď sa dala na samopodnikanie a bola úspešná, tak jej opakovane podťali nohy, alebo ju ozbíjali o peniaze, a nakoniec aj o prácu. Nakoniec ju nenechali ani len prežiť ako občan.

Najhoršie prišlo po otvorení hraníc, po roku 2005, keď začala poskytovať slovenské jazykové služby verejnej správe a zdravotníctvu, a potom, čo sa zastala základných ľudských práv slovenských a českých prisťahovalcov. Vo vlastnom čase nezištne pomáhala ľudom v núdzi, bezdomovcom, opusteným matkám bez prístrešia a bez príjmu, a hlavne pacientom s vážnym zdravotným stavom. Na základe toho sa stala terčom v 21. storočí v Anglii voči iným národnostiam neslýchanej protislovenskej nenávisti zo strany niektorých administrátorov, ktorí sa rozhodli ju úplne vyhladiť z akéhokoľvek miestneho diania.

Slovensky a česky hovoriaci k nej priľnuli. Oslovovali ju pani interpretka, zopár mladších ju volalo tetou, a niekoľko ju aj volalo matkou. Lásku a oddanosť, ktorú k nej ľudia preukazovali, jej protislovenskí rasisti neodpustili. Klamstvami a bez akýchkoľvek dôkazov ju na konci januára 2010 obvinili z agresívneho chovania v prítomnosti detí, a zatiaľ čo menovali políciu ako znepokojenú stránku, a na takom základe jej zakázali pracovať v zdravotníctve a pre akékoľvek verejné služby.

Podľa britských zákonov obvinený má právo na vysvetlenie a má právo sa hájiť – jej toto základné občianske právo britské organizácie odopreli. Nielen správa nemocnice, ale dokonca aj ministerstvo zdravotníctva a iní, jej nasledovné sťažnosti nebrali vážne. Všetky dohľadné orgány na ktoré sa odvolala, jej prípad alebo odmietli riešiť, alebo odmietli podniknúť kroky voči tým, o ktorých sa jednalo. Zákon polícii povoľuje maximálne 40 dní nato, aby odhalili informácie, ktoré vedú vo vlastných záznamoch o jednotlivcoch, no v jej prípade to trvalo polícii 70 dní, kým sa priznali, že voči nej zákonite nemôžu predložiť - absolútne nič. Tým sa potvrdila nezákonitosť jej odstránenia z funkcie, ktoré malo pre ňu a pre druhých nenapraviteľné následky. Podlomilo sa jej zdravie a doteraz prišlo aspoň k jednej strate slovenského života, jeden mladý človek bol dohnaný k tomu, aby si sám ubližoval na zdraví a tento v súčasnosti umiera, jedno dieťa sa narodilo postihnuté, jeden malý chlapček bol utýraný do kómy a ďalšieho chlapca zmlátili až mal tvár fialovú a modrú, pred nápravnou ustanovizňou, kde sa mal s tlmočníčkou stretnúť.

Napriek tomu, že na ňu takmer rok administrátori vyvíjali neznesiteľný nátlak, jej prvoradou starosťou bolo to, aby tí ľudia čo ju potrebovali, a ktorí jej verili, netrpeli. Keď sa chcela dostaviť, hoc aj bezplatne na nemocničné oddelenie ako tlmočníčka, nahuckaný personál ju pri príchode viac ako raz obťažoval, vykrikovali na ňu, hrozili jej, a urážali ju, a zatým ešte zinscenovali zlomyseľné, lživé sťažnosti proti nej, že vraj ona sa takto agresívne chovala voči nim a oni boli nevinní. Vedúci oddelenia sťažností, Carl Beech, ktorému správa nemocnice zverila aj dohľad na tlmočnícke služby, výpovede svedkov, ktorí videli že bola sama napadnutá, nepripustil, alebo ich nebral v úvahu. Pri štyroch príležitostiach sa cítila byť fyzicky ohrozenou, včítane pánom Beechom ktorý sa jej vyhrážal a nespravodlivo ju obviňoval v prítomnosti recpecionistky na oddelení fyzioterapie, ktorá ju sama hrubo slovne a na verejnosti napadla, a to na základe pokynov pána Beecha. Také zaobchádzanie s pracovníkom v priestoroch verejnej organizácie je v Anglicku protizákonné. Prosila lekárov o pomoc, vypočuli si ju, no každý tvrdil, že je v tejto veci bezmocný. A vy ste si mysleli, že inkvizícia je mŕtva? To ste ešte neboli svedkami toho, ako sa so Slovákmi zaobchádza v Gloucesterskom kraji, v Anglii.

Nemocničná starostlivosť o pacientov, včítane jazykových služieb je v rukách Gill Brookovej, vysloviť Džil Brukovej, ktorá je nadriadenou pána Beecha. Aspoň dvaja odborní lekári vo vedúcich funkciách (primári na Slovensku) písali pani Brookovej, že Katarku potrebujú a vysvetlili jej význam Katarkinho osobného prínosu pre poskytovanie primeraných lekárskych služieb pacientom, a hlavne vzhľadom na starostlivosť o menšie deti. Napriek tomu, pani Brooková zákaz jej dostavenia sa na pracovisko podpísala vo vlastnom mene, a bez toho že by jej bol ktokoľvek predložil akékoľvek dôkazy. Zatiaľ, čo pracovala pre nemocnicu každý deň a bolo to zdrojom jej príjmu, v roku 2009 ju pani Brooková nechala od júla až do septembra bez akýchkoľvek prostriedkov na živobytie, pričom neodpovedala na dotazy, prečo jej zastavili platby, a takto ju duševne ak nie aj priamo telesne, týrali. Dva mesiace musela každý týždeň žobrať od známych aby jej požičali, aby ona a tí čo na nej záviseli nezomreli od hladu, zatiaľ čo naďalej pracovala každý deň, a nemocnica jej dlhovala takmer dva tisíc libier. Neskôr sa ponúklo vysvetlenie, že vraj pracovníčka, ktorá spracovávala platby išla na operáciu a ostatný personál nevedel ako sa spracovávajú účty – a to zrejme zahrňovalo pani Brookovú, ich šéfku. Predstavte si, ako by sa hockto cítil, ak by mu zaplatili výplatu len o jeden deň neskôr. Potom si predstavte situáciu v ktorej pani Brooková nechala Katarku tri mesiace. Z času na čas si pani Brookvá vybrala účet, ktorý jej bez udania dôvodov nezaplatila. Pri kontrole v roku 2010 finačné oddelenie identifikovalo niekoľko bezdôvodne nezaplatených účtov a tieto Katarke sami riadne preplatili. Keď pán Beech prebral od pani Brookovej odsúhlasovanie platieb, vracal Katarke jej účty neplatené, lebo z vlastnej vôle dávala nemocnici zľavu. Jeden účet jej vrátil kvôli rozdielu 2 pencí, vraj kvôli princípu, no väčší účet v ktorom sa sama ukrátila o sto libier tak, že si nerátala nočný doplatok, ticho odsúhlasil. Tam sa princípy pána Beecha nevzťahovali. Nakoniec Katarku pán Beech a pani Brooková natoľko sterorizovali tým, že jej neustále neplatili, alebo neplatili na čas, alebo ju žiadali aby opakovane prerábala a predkladala svoje účty, že si dodnes po roku a pol od odchodu z nemocnice, ešte nezinkasovala, čo jej patrí.

Samotní užívatelia služieb si Katarku vážili, a mnohí ju mali radi. Niektoré sestričky, s ktorými užšie spolupracovala, ju objímali, ak ju stretli na chodbe v nemocnici. Odhliadnuc od malého množstva administrátorov, všeobecne ľudia v zdravotníctve pracujú svedomite, a starajú sa najlepšie ako sa dá o každého pacienta bez rozdielu. Katarka videla mnoho príležitostí, kedy sa rádový personál staral aj o Slovákov a Čechov skutočne príkladne a obetavo.

Pani Brooková predstavovala vedenie nemocnice v styku s pacientmi. V septembri 2009 počas stretnutia s jedným 58 ročným, ktorého nechala obrať o jeho jazykové služby a on plakal v nemocnici ako dieťa, si neprestajne upravovala končeky kučier, a pózovala pred starým chlapom, ktorého jedinou starosťou v tom čase bola jeho rakovina. Dala mu sľuby, ktoré nasledovne nedodržala, dokonca zmenila procedúru tak, že sa ani dodržať nedali, a na jeho dopis sa nenmáhala mu odpovedať. Keď prišlo k jeho operácii v marci 2010 pani Brooková Katarku už zabránila pracovať, no operačný sál nechala bez jazykovej pomoci a títo nemohli operovať bez toho, že by mohli komunikovať s pacientom. Nakoniec sa Katarka dostavila. Počas operácie a po nej sa vyvinuli komplikácie, a vyhodená Katarka ostala v nemocnici až do noci, aby pomohla chirurgom zachrániť nielen život pacienta, ale aj tisícky libier, ktoré sa vynaložili na to, aby sa operácia uskutočnila, a zatiaľ čo sa pani Brooková zrejme starala o svoje kučery. Prípad Katarka zaregistrovala s vedením nemocnice, ale ako vždy, nikto nereagoval na sťažnosť ohľadom pani Brookovej, pod ktorú oddelenie sťažností spadá. Anglické noviny píšu o tom, ako cudzinci zneužívajú možnosti poskytované britským zdravotníctvom, no správy o tom, ako zdravotníctvo zneužíva niektorých cudzincov sú cenzorované.

Pani Brookovej funkcia bola vedením nemocnice novo vytvorená pre ňu, asi rok pred týmito udalosťami. Pani Brooková protizákonne ponechala objednávanie tlmočníkov v rukách jedného z dodávateľov, teda konkurencie, a danej externej organizácii bolo dovolené na takomto základe si dopomáhať z nemocničných fondov, zatiaľ čo riaditeľ, Dr Frank Harsent, oznámil médiám na začiatku roku 2010, že musí zrušiť 200 nemocničných lôžok, a britskí pacienti s rakovinou počuli, že určité drahšie lieky nebudú prístupné na národná zdravie, lebo národné zdravie vraj nemá peniaze. Nedávne správy v novinách hlásili že pán Harsent mal minulý rok vyšší plat ako britský premiér. Aby sa okruh uzavrel, za konečný nedostatok peňazí v zdravotníctve sa obviňujú cudzinci. Nacistická propaganda sa vždy vytvárala obviňovaním určitých skupín z vlastných problémov. Nemci boli aj v tomto smere len lepšie organizovaní. Pretože sa jazykové služby užívateľom zabezpečovali tak, aby vyhovovali dodávateľovi, stávalo sa, že pacienti ktorí nepotrebovali, a dokonca si neželali jazykové služby, ich mali nanútené, a pacienti ktorí by ich boli potrebovali, ostali bez.

adam | ip:78.98.208 | 2011-07-05 (07:10)

je to smutné, ale "CI5" sa nedá zahanbiť ňákou kgb. tomuto verím, mám podobné skúsenosti, a to dokonca ix spáry siahajú po celej eu a svete! veru mohla skončiť aj horšie a ak toho nenexá aj skončí!
http://www.filmklub.sk/m/movie.php?id=4438
alebo si zgúglite šp.šlšuštšy /bez š, samozrejme/
sú to špiny, nwo a my len otroci.

lenlen | ip:195.168.2 | 2011-07-05 (09:37)

slovania su celkovo pod talzkou palbou kdekolvek
sledujte tu celosvetovu genocidu slovanov

vsade oblbovanie na kazdom kroku

zdruzuju sa zidia ? to je ok
zduzuju sa cernosi ? to je tiez ok
zdruzuju sa slovania ? hne dsu nacisti a extremisti
PRECO ?

iz | ip:178.40.54 | 2011-09-12 (22:56)

trocha sa ukludnite, tych martyrov (mucenikov) mame v spolocnosti. Neverim ze je to schvalne proti slovakom.
V BA pracuje cca 17perc. ludi zo zahranicia a tiez nam beru robotu, tak ako slovaci beru robotu anglicanom. Poliakov by potom mohli rovno nenavidiet, ved uz maju svoje obchody. Nech ste kdekolvek na Zemi, moze byt na Vas testovana zvrhlost, nenavist a ak ste mudra, duchovna bytost musite to ustat. Nikde to nie je lahke a najmenej v zahranici a to sa este pohybujeme v TOP 30 krajinach sveta, co vsetko by sa mohlo stat vo zvysnych XXX krajinach?
4 miliardy ludi pracuje iba na denne zivobitie a myslite si ze sa maju lepsie ako v clanku uvedena zena? TOTO je stav Zeme a nasej spolocnosti.