Teória chaosu ako psychologická zbraň hromadného ničenia?

Ivan Václav - Prečo je možné použiť teóriu chaosu ako psychologickú zbraň hromadného ničenia? Každý človek, ktorý nieje pánom svojich myšlienok je nútený svoje vnemy pripodobňovať, aby rozumel tomu čo sa práve deje, čo sa dialo a čo sa bude diať. Ale aj myšlienka ako taká je len nástroj ľudského ducha. Preto sa človek na jednej strane pridŕža zmyslových vnemov daných od prírody, teda ich vie prirodzeným spôsobom vyhodnotiť, a na strane druhej má snahu vzdať sa myšlienok, ktoré vyhodnotiť nevie. Ak je človek neustále bombardovaný myšlienkami, ktoré nieje schopný vyhodnotiť, musí hľadať riešenie, pretože tento stav ducha je mimoriadne nepohodlný, a mohlo by sa stať že človek sa začne správať nezmyselne. Takáto a podobné vlastnosti človeka sa prejavujú na jednej strane ako spoločné vedomie spoločnosti, na strane druhej ako vnútorný rozpor jednotlivca. Je to však možné aj otočiť, a v prípade že vnútorný rozpor dokáže jednotlivec vyriešiť, môže svojim riešením spoločnosť osloviť, ale môže spoločnosť aj manipulovať respektíve zmeniť stabilné spoločné vedomie na rozpor v spoločnom vedomý. Tým akoby dochádzalo k rýchlemu preklápaniu logického obvodu „ ja / spoločnosť a súčasne spoločnosť / ja “ a v určitom okamihu sa spoločenský systém stáva nestabilný. Táto skutočnosť následne vytvára chaos v myslení, ale je to len chaos vedomia, pretože istota z akou bola vnímaná myšlienka dostala relatívnu podobu. Relatívna podoba je však nie z pohľadu času, ale z pohľadu iného pochopenia, alebo viacúrovňového významu. Pri strategických plánoch, ktorých cieľom je ovládnuť masu ľudí sa s týmto javom počíta, a doteraz sa vždy uvažovalo vopred, čo bude potom. Pravidlom moci je: Moc má ten, kto pozná racionálny základ konštrukcie celej spoločnosti. Ovládaný je ten, pre ktorého je racionálny základ skrytý, respektíve ten, pre ktorého sú spoločenské udalosti, javy a zmeny iracionálne. Teda im nerozumie, ale ich rešpektuje a podvedome sa im prispôsobuje. Ak zvážime, že jediný racionálny základ života je žiť a prežiť, a druhým faktorom života je žiť pohodlne, potom schopnosť človeka myslieť je len nástroj na dosiahnutie tohto cieľa. Kým snahu žiť a prežiť má každý danú od prírody, žiť pohodlne je už proces myšlienkový. Preto klimatické zmeny, energie, náboženstvá, riadené vytváranie chudoby tak duchovnej ako aj fyzickej a pod., sú výsledkom myšlienkového procesu, a ako myšlienkový proces sa dá všetko opäť použiť alebo zneužiť, ako výsledok snahy žiť a prežiť pokiaľ možno pohodlne. Moc majú zväčša ľudia ktorý nemusia mať mimoriadne vlastnosti, ale ktorý poznajú relatívne jednoduché pravidlá moci. Teória chasu ako psychologická zbraň, je prakticky opäť len nástroj ľudského ducha na dosiahnutie cieľa, a použitie tejto zbrane je zvlášť jednoduché v prostredí, kde ľudia strácajú zmysel pre skutočnú, prirodzenú, existenčnú realitu. Z psychologického hľadiska je vytváranie imaginárnych hodnôt účelné len dovtedy, dokiaľ existuje reálna potreba ich tvorby, a je im možné porozumieť. V opačnom prípade sa imaginárne predstavy a hodnoty stávajú zneužitelné, a stávajú sa zdrojom nie reálnej potreby spoločnosti, ale premysleným a v súčasnosti doslova priemyselným nástrojom moci, a samotná magická a nezmyselná moc dostáva reálnu podobu. Ak jednotlivec stráca reálnu myšlienkovú väzbu na takéto reálno/imaginárne a iracionálno/magické hodnoty, je len otázkou času, kedy sa táto myšlienková väzba zneužije. Obrovský rozpor reálnych podôb spoločnosti, rozpor v jeho imaginárnych a iracionálnych hodnotách, a vzájomný rozpor vo vzájomných polohách takýchto hodnôt potom vytvára ľudskému zdanlivo jednoduchému chápaniu akýsi neuchopiteľný štvor a viac rozmerný myšlienkový priestor. Ten generuje však ďalšie otázky a už z ťažko riešiteľného polynómu štvrtého stupňa sa stáva už akoby úplne neriešiteľný polynóm stupňa piateho. V starom grécku a možno ešte dávno dávno predtým sa takýto stav mysle jednoducho zakreslil ako súčin, alebo ako riešenie kvadratickej rovnice. Súčin má totiž význam spájania dvoch na prví pohľad nesúvisiacich vecí, ako je spájanie reálnych a imaginárnych hodnôt, kým kvadratická rovnica je už riešením vyjadrenia tohto spojenia. Spájanie a vôbec uvažovanie o zmysle zmyslov, vrátane schopnosti myslieť a rozmýšľať, je však nielen povinnosťou vedcov. Občas samotná hra myšlienok je z času načas aj hrou bláznov, keď z celého ľudského n-rozmerného priestoru bytia sa programovo stáva palica mám-nemám, chcem-nechcem, musim-nemusím alebo chlieb a hry, chlieb a víno a podobne. V takomto prostredí je viac než jednoduché použiť virtuálnu teóriu všetkého možného aj nemožného v praxi. Občas sa stane, že človeka zmysli klamú, ale je treba vedieť, že klamať môže aj šiesty zmysel, a síce naša myseľ. A na to stačí aj palica, čo má len dva konce. Netreba zabúdať že teória chaosu ako psychologická zbraň, je matematická funkcia v praxi. Do tejto funkcie sa vkladá rozpor. Rozpor je znamienko mínus a tento rozpor je relatívna hodnota. Teória relativity vraví, že nevieme z istotou povedať aká veľká je nula. A už vôbec nevieme nulou deliť. Vieme len pripraviť konštanty a celé to preklopiť naruby. Ak je platný deterministický princíp, potom sa stačí zamyslieť. Nielen spoločnosť dotvára mňa, ale aj ja dotváram spoločnosť. Tak ako aj DNA, ktorá sa delí a násobí, robí súčty a rozdiely dovtedy, kým nepríde na to, že celý proces bol len omyl. Riešenie teórie chaosu ? Moc je hra a hra je hrou, Život nie je hra, a už vôbec nie ak má zmysel pre všetkých. je Phytagorova veta. Každý Spýtajme sa aké %, koľko je tých, a kde sú, človek by mal vedieť, že aj tí čo vymýšľajú pravidlá tejto hry. trojuholník moci môže byť len nula. Niektorý blázni Tí čo majú moc nemusia vedieť, chcú len slušne žiť, že 2 + 2 = 2x2 a už vôbec tomu a nerobiť, nemusia veriť. Chaos majú v rukách niektorý chcú robiť, práve preto, že ľudia vedia len to a nemôžu slušne žiť. čomu veria. Ak pripustíme, že na teórii relatívnosti všetkých teórií stojí ľudská schopnosť bojovať o život svoj, a rovnako o život ľudí, ktorým vďačí jedinec za svoje existenčné pohodlie, potom ku existenčnému pohodliu patrí okrem občasného ničnerobenia, aj občasné ničnemyslenie. Kým ničnerobenie končí fyzickým hladom, dá sa povedať že ničnemyslenie ako imaginárna alebo iracionálna činnosť končí iracionálnymi hodnotami, ako napríklad predsudky, povery, duchovia a podobne. Samotná podvedomá túžba a boj o svoj život v konečnom dôsledku učí človeka ako narábať tak z ničnerobením ako aj ničnemyslením. Potom uvažovanie v tomto prostredí sa dá nazvať ako duchovné myslenie, pretože heslo chlieb a hry sa stáva prvkom myšlienkovej sústavy a nie výzvou na pochopenie a naplnenie jednoduchého hesla. Ak však ľudom uvažujúcim v štvorrozmernom myšlienkovom priestore ( mám pravdu-nemám pravdu alebo majú pravdu-nemajú pravdu) poviete, že povedzme ducha mysliaceho človeka symbolizuje šesťrozmerný myšlienkový priestor, ste okamžite preňho satanom, diablom a neviem čím všetkým práve preto, že ste už len krok od sedmičky, a tomuto človeku sa začínajú rúcať všetky imaginárne hodnoty ktorým síce nerozumel, ale spoločnosť ho nepriamo donútila sa podriadiť týmto imaginárnym alebo iracionálnym hodnotám. Tým že tieto hodnoty sú usadené hlboko v podvedomí, stáva sa ich verejné pretriasanie nebezpečným a to narastajúcim rozporom spoločnej idei, alebo rastúcim rozporom spoločného filozofického základu. Ak sa z ľudskej prirodzenej schopnosti žiť a prežiť, stáva myšlienka žiť a prežiť pokiaľ možno pohodlne, buduje sa moc, a tá môže mať opäť len svoje pravidlá, a teda buduje sa moc nad mocou. Takýto spoločenský rozpor dokáže pri správnom mediálnom nasadení napáchať oveľa väčšie škody ako obyčajný extrémizmus založený na nepochopení zložitosti vzťahu jednotlivca a celku. V spoločnosti ako celku sa nešíri spoločné spoločenské vedomie ale začne sa šíriť aj spoločný spoločenský strach, ktorý však už nemá jasne definované pravidlá, tak ako má definované pravidlá povedzme spoločná viera. Dá sa povedať, že tak ako ničnerobenie vedie k prázdnej chladničke, tak ničnemyslenie vedie ku prázdnej duši. Oba dôsledky sa však z pozície moci dajú programovo a premysleným spôsobom dosiahnuť, ak účelom moci je moc samotná, teda ak účelom moci je nie vládnuť spoločnosti, ale ovládnuť masu ľudí. Ak by človek mal desať slov a každé slovo desať významov, musel by byť génius aby mohol bežne komunikovať z iným človekom a aj sám zo sebou, teda z človekom pre ktorého je slovo len životným teda existenčným doplnkom. Preto je možné aj slovo použiť na vedomé, ale aj nevedomé vynútenie si moci človeka nad človekom, a v konečnom dôsledku spôsobiť obrovský chaos. Slovo totiž prestáva byť dôveryhodné, a ak aj skrytý význam symbolov sa dostáva do reálnej a pochopiteľnej polohy, dochádza v samotnom človeku k myšlienkovej deštrukcii relatívne dobre vybudovanej imaginárnej myšlienkovej stavby. Vytriezvenie je vždy ťažké a veľa krát už nemožné, pretože okrem boja z prežitými a hlboko zakorenenými omylmi treba aj reálne žiť, a často ostáva deformovaná aj od prírody daná schopnosť a túžba žiť. Rozdiel v moci magickej a iracionálnej a moci reálne nevyhnutnej je v tom, že reálne nevyhnutná moc by sa mala venovať plnohodnotnému životu všetkých členov spoločnosti a dostatočne rázne a premyslene chrániť spoločnosť, teda magickú moc verejne odhaľovať a pranierovať. Kým povedzme magická aj reálna moc vraví o klimatických zmenách a ochrane ovzdušia, reálna moc hľadá zmysluplné riešenia ale magická moc má riešenie už dávno. Kým magická moc mlčí o znížení počtu obyvateľov planéty, reálna moc je ticho, lebo ešte nenašla riešenie. Nech sa nenechá nikto pomýliť tým že si bude myslieť, „magická moc má sídlo vo Vatikáne“. Ja si myslím, že vo Washingtone, a určite nie v Bielom Dome. To čo je dôležité na celej teórii všetkých teórií je otázka ? Ak môžeme pomocou Phytagorovej vety otočiť teóriu relativity naruby, a súčasne tvrdiť, že existuje univerzálny princíp, môže byť proces DNA a života obrazom nášho myslenia ? alebo môže náš naučený spôsob myslenia ovplyvňovať DNA ? Kto si kope svoj hrob dôkladnejšie, buran alebo intelektuál ? To žiadnu moc zrejme nezaujíma. Ani nemusí, pretože žiť treba tu a teraz. A tragédiou každej doby je, že zmúdrie až keď sa pominie. Takže, dávam zbohom každej múdrosti minulej a odmietam myslieť na čokoľvek čo bude. Apolitické strany z kresťanstvom v srdci ? To je skutočný európsky problém. Určite nikto, kto súhlasí z vyššie napísaným textom nepochybuje o tom, že sú to blázni. Nechcú v podstate nič iné, len pohodlný nástroj moci. Bez ohľadu na to, či svoje postoje a hodnoty prezentujú vedome alebo nevedome, sú hnacím motorom biznisu, v ktorom je jednoduchý akokoľvek slobodný človek len otrokom. Ich žonglovanie z myšlienkami, ktoré zdanlivo majú prísnu logiku a princíp, je len spôsob ako neprezradiť svoju nemohúcnosť voči magickej moci vlastných zdeformovaných hodnôt. Sami iniciatívne vkladajú rozpor do ústav a zákonov. Na základe tejto aktivity zákonodarcov má súdna moc určite svoje opodstatnenie, zvlášť, ak je rozpor zmysluplnou a dobre platenou prácou pre širšiu masu ľudí nevynímajúc podnikateľov. Ak by ľudia mrzli od zimy pretože nejde plyn a dreva niet, ukážu prstom na toho, kto sa nechce a ani nemôže brániť. Také sú pravidlá hry. Šermujú rastom HDP a trhovým hospodárstvom, ale nikdy nepovedia, že ich spôsoby riadenia je len výroba hlúpych, duchom slabých a ničomu nerozumejúcich. O tom, ako bude svet vyzerať, kde bude chudoba a kde bohatstvo, sa nikdy nerozhodovalo pri parlamentných voľbách, a už vôbec nie pri výrobnom páse. Každý by mal vedieť, že zlomiť väz chorej dobe je plán, a ten si niekto odskáče, ako vždy keď nikto nemá riešenie. Ale ani v Bruseli nie sú hlúpi. Vedia odkiaľ vietor fúka a čakajú čo bude. A ak sa dačo stane, už teraz kujú plány ako vyjsť zo zdravou kožou a čistý pred budúcou históriou. Tí, ktorých sa to vôbec netýka, ani netušia že sú obeťami neschopných politikov, a neschopný politici len obeťou nikde nepôsobiacich šedých eminencií. Každý by mal vedieť, že ani tá najchudobnejšia domácnosť by si bez objavu sily energií nemohla dovoliť ani sklo na okne, nie to ešte smaltovaný riad. Všetci ľudia by mali vedieť, že druhá svetová vojna nebola hon na židov a nebola ani o idei. Bol to boj o moc a vládu nad dovtedy neslýchanými možnosťami, ktoré mohli poskytovať a aj poskytujú zdroje energie. Hitler bol len naivný blbec, ktorý sa im vymkol spod kontroly. Len existencia komunistického režimu nedovolila hyenám z USA zaútočiť otvorene na cirkev. Radšej si vymysleli mimozenštanov. Teraz, keď sú USA postupne odrezávané od bohatstva sveta, chcú opäť obetovať Európu, a už roky investujú do nástrojov, ktorými si chcú pohodlne zariadiť svoje pohodlie na úkor iných. Už dávno sú známe strategické konštrukcie, pri ktorých je človek len „otáznik“. Preto sa ľudia zmenili na otrokov. Kto je väčším a kto menším otrokom si dokáže vyhodnotiť každý aj sám. Každý si môže zrátať svoje plusy a mínusy, ktorými prispieva k teórii chaosu. Chaos nie je teória, sme to mi všetci. Bojíme sa strachu, pretože nepoznáme pravdu. Každý čaká, že pravda je milosrdná. Nie, pravda je taká akú nám zanechali otcovia. A naši otcovia nemohli zato, že ich od detstva klamali. Tak ako mi klameme svoje deti, uč sa - budeš ako oni. Nie som ochotný milovať svet, kde blázni majú moc, a naivne veriť, že moje deti tiež raz budú ako oni, totiž, že budú hyenami. Ak šedé eminencie sveta robia z ľudí štvanú zver, a inteligencia má na to žalúdok, potom sa asi bude treba ozvať.

StrcoPag | ip:89.173.88 | 2010-01-19 (12:35)

Vyrtuálna realita je obrazom chaosu ako psychologickej zbrane do ktorej nás chcú strčiť masmediálnou manipuláciou médiokrati. Preto nás Ježiš oslovuje: "Spoznajte pravdu a pravda vás vyslobodí". Vyslobodí okrem iného zo strachu z budúcnosti, pretože sme spoznali, že Stvoriteľ má všetko pod kontrolou. Je ozaj smutné, že sa ľudia dajú tak manipulovať, dokonca viesť médiami do konfrontácie so svojim Tvorcom. Načo nám je vôbec slobodná vôľa, ak túto ich hru s našou psychikov neprehliadneme?

StrcoPag | ip:89.173.88 | 2010-01-19 (13:28)

duri vieš čoho sa držíš? Držíš sa Kristových výrokov. Jeho výroky sa stali všeobecne známe. A co ak Ježiš nebol? A čo ak včera nebolo? Som neveriaci ale niekedy mám pocit, že aj ten vesmír musel nejako vzniknúť. Som veriaci a viem, že vesmír vznikol za veľkolepým účelom. Oslávuje svojho Tvorcu bez slov. Určite to nebol boh v trojici bohov, tak ako ho poznajú ale nechápu kresťania. duri Prebuď sa!

Gurasu | ip:86.49.14. | 2010-01-20 (18:46)

Presne tak!
Sme otroci nasho pohodlia.V hlave je nam jasne, ze to co sa deje, je zloba. No to co nas drzi v nadeji je relativita tej zloby. No treba sa pozriet pravde a realite do oci a spytat sa sam seba, ci je to v poriadku. Nas vnutorny hlas (ten maly vnutri nasho srdca ) nam hovori pravdu, ale my sa nechavame prevalcovat spolocnostou. A na ten maly hlas nepocuvame. Svedomie aktivne mizne a sebeckost a bezohladnost sa stavaju vysadou a predpokladom k uspechu. Vidime to vsade okol nas. Sme toho sucastou!!!

tato veta je uzasna a velmi silna...Nielen spoločnosť dotvára mňa, ale aj ja dotváram spoločnosť...

zacni konat podla seba a prestan si ospravedlnovat spinavosti zauzivanostou.

Jeden s najlepsich prispevkov!

duf | ip:83.168.13 | 2010-02-03 (04:41)

excelentna esej (dobre som sa pobavil),
a autorovi mozno vyjadrit uznanie a obdiv nad jeho basnicko-lyrickym "crevom" ...

Ale ...
- zmet vzajomne nesuvisiacich slovnych spojeni a nenadvazujucich viet nedavaju vacsinou vzjomny suvis a navaznost ... cize nevedu citatela suvislou liniou od zaciatku do konca ku ktoremu autor nakoniec mieri.

- inak povedane : nema to uvod ani stred a v podstate ani zaver (a medzi riadkami je jasna nevyslovena hlavna autorova linia-myslienka, ktora sa skryte nesie celou esejou)

- medzi riadkami sa da citat autorov vykrik do hlucheho vesmiru ze :

A) nieje spokojny so svojim momentalnym postavenim (a postavenim inych ludi) v tejto spolocnosti ... tj. ze stoji na druhej-opacnej strane businesu, o ktorom to v sucasnej dobe je, pretoze svet je momentalne prave tak nastaveny.

B) nevie zadefinovat svoj svetonazor ... tj. hlada svoje miesto ale nevie ho stale najst ... co nieje neobvyke a nie vzdy sa to da.

Ku dokonalosti tomu chybalo este spomenut Archimedov zakon, lisci chvost s ebonitovou tycou, a zelezne piliny roztrusene na na papieri v magnetickom poli.

Pekny priklad "anti"-teorie chaosu v literarnom style ..

rozumej:
- teoria chaosu sa zaobera vysetrovanim "stability riesenia" (deterministickeho alebo nedeterministickeho) sytemu v zavislosti od zmneny podmienok (napr. pociatocnych)

- ale v eseji je jasna linia ku ktorej to smeruje ... cize to "nase stabilne riesenie" ... a ziadna odchylka (ktorych je tam mnoho vo forme odbociek nesuvislymi vetami) nesposobi vyrazne odchylenie od tohoto riesenia ... cize clanok ako taky je vyslovene NECHAOTICKY system, ktory nieje vobec zavisly od zmeny podmienok a vzdy dospeje ku tomu istemu rieseniu A),B) uplne nezavisle od hociakych podmienok.

Ale dost bolo filozofovania.