Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SSD) sa vo svojom príspevku na sociálnej sieti, zverejnenom v utorok 20. mája 2025, v stručnosti vyjadril k témam dnešného dňa.
Donald Trump namiesto toho lídrom povedal, že Vladimir Putin predloží „mierové memorandum“ so svojimi podmienkami pre prímerie a ukončenie vojny.
Rozhodnutie vystúpiť z WHO bolo jedným z prvých rozhodnutí prezidenta USA Donalda Trumpa po jeho návrate do Bieleho domu v januári tohto roku.
Záznam diskusie s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym, ktorú dňa 6. mája 2025 organizoval Inštitút ASA a Klubu Nového slova.
Premiér SR Robert Fico (Smer-SD) na utorkovej tlačovej konferencii, ktorá sa uskutočnila na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR reagoval na otázky Márie Benedikovičovej z Denníka N týkajúce sa výstavby penziónov z peňazí eurofondov a komentoval aj otázku redaktora TV Markíza Reného Medzihradského, ktorý sa ministerského predsedu opýtal, prečo slovenská delegácia na zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve odmietla hlasovať proti Pandemickej dohode a hlasovania sa zdržala.
Regeneron Pharmaceuticals vyvíja lieky aj na základe genetického výskumu a podľa svojich informácií má vlastnú databázu DNA viac ako 2.7 milióna ľudí.
Ruský prezident Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump mali v pondelok 19. mája 2025 už tretiu telefonickú konverzáciu, ktorá trvala dve hodiny a päť minút. „Tón aj duch konverzácie boli vynikajúce. Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania o ukončení vojny,“ vyhlásil prezident USA po telefonáte so šéfom Kremľa. Obaja lídri sa okrem konfliktu na Ukrajine venovali aj iným otázkam. Diskutovali o potencionálnej vzájomnej výmene väzňov, normalizácii rusko-amerických vzťahov alebo o Iráne.
Ruský politológ Malek Dudakov komentoval reakciu rusofóbnych vojnových štváčov z Európy, ktorých falošná nádej, že rozhovor medzi šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dopadne podľa ich očakávania, sa náhle rozplynula po tom, čo prezident USA vyhlásil, že Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania o ukončení vojny.
Ruský prezident Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump mali v pondelok 19. mája 2025 už tretiu telefonickú konverzáciu, ktorá trvala dve hodiny a päť minút. „Tón aj duch konverzácie boli vynikajúce. Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania o ukončení vojny,“ vyhlásil prezident USA po telefonáte so šéfom Kremľa. Obaja lídri sa okrem konfliktu na Ukrajine venovaali aj iným otázkam. Diskutovali o potencionálnej vzájomnej výmene väzňov, normalizácii rusko-amerických vzťahov alebo o Iráne.
Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár v relácii STVR „Komentárae dňa“, odvysielanej 19. mája 2025, komentoval dôvody, pre ktoré slovenská vláda odmietla podporiť znenie globálnej pandemickej dohody.
Rusko a Ukrajina zahájí okamžitě jednání, která povedou k příměří a ke konci války. Po pondělním telefonátu s ruským prezidentem Vladimirem Putinem to oznámil americký prezident Donald Trump na své sociální síti Truth Social. Putin po telefonátu prohlásil, že Rusko je připraveno s Ukrajinou pracovat na memorandu o budoucích mírových rozhovorech. Donald Trump samozřejmě musí vědět, že Rusko je v pozici vítěze a nikam ustupovat nebude, kde nemusí. Ten, kdo je poražený v této válce, je Ukrajina a hlavně kolektivní Západ jako celek na čele s USA.
Ruský prezident Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump mali v pondelok 20. mája 2025 už tretiu telefonickú konverzáciu, ktorá trvala dve hodiny a päť minút. „Tón aj duch konverzácie boli vynikajúce. Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania o ukončení vojny,“ vyhlásil prezident USA po telefonáte so šéfom Kremľa. Obaja lídri sa okrem konfliktu na Ukrajine venovaali aj iným otázkam. Diskutovali o potencionálnej vzájomnej výmene väzňov, normalizácii rusko-amerických vzťahov alebo o Iráne.
Cieľom dokumentu je vraj zlepšiť detekciu, pripravenosť a reakciu na budúce pandémie, a to prostredníctvom lepšej medzinárodnej koordinácie, výmeny informácií a spravodlivejšieho prístupu k vakcínam a liekom. Dokument z dielne WHO však vyvoláva mnoho otázok. Mnohí právnici a aktivisti varovali pred prijatím pandemickej dohody, pretože podľa nich predstavuje zásadnú hrozbu pre suverenitu jednotlivých členských štátov WHO a bezprecedentné priame zásahy Svetovej zdravotníckej organizácie do základných ľudských práv a slobôd.
„Keď sa vo vede začne hovoriť o vedeckom konsenze, tak je to väčšinou stav dôkaznej núdze,“ píše vo svojom príspevku na sociálnej sieti dlhoročný sudca, niekdajší šéf Najvyššieho súdu SR a bývalý minister spravodlivosti SR Štefan Harabin, ktorý v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie experta na matematické modelovanie RNDr. Tomáša Fürsta, Ph.D.. Ten sa na jeseň roku 2024 v rozhovore so zakladateľkou a moderátorkou Rádia Universum Martinou Kociánovou vyjadril kriticky ohľadne systému vedeckého konsenzu, ktorý v súčasnosti podlieha ideologickým požiadavkám doby a odmieta empirické dáta.
„Myslím, si, že sú mnohí, ktorí by očakávali verejné vysvetlenie, respektíve zdôvodnenie, pokiaľ sa jedná o vyhadzov, ktorý nemá žiadnu oporu v nedostatočnej profesionalite, dochvíľnosti, umeleckej kvalite výkonu nebodaj problematickosti správania mimo pódia, píše vo svojom príspevku na Telegrame adresovaný Mariánovi Čekovskému hudobník, producent, dirigent a skladateľ Oskar Rózsa.
„Rusko chce so Spojenými štátmi vo veľkom obchodovať, keď sa toto katastrofálne „krviprelievanie“ skončí, a ja s tým súhlasím,“ uviedol šéf Bieleho domu po uskutočnení telefonického rozhovoru s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ku ktorému došlo v pondelok 19. mája 2025.
Podpredseda NR SR a šéf SNS Andrej Danko v rozhovore s redaktorkou Mimi Šramovou, zverejnenom dňa 19. mája 2025, komentoval situáciu vo vládnej koalícii aj aktuálne spoločensko-politické udalosti.
Hlasovanie proti pandemickej dohode podľa Tomáša Druckera (Hlas-SD) opäť vytvára obraz Slovenska ako krajiny, ktorá pôsobí nedôveryhodne či neštandardne. „Naďalej platí, že slovenská delegácia má jasný pokyn Pandemickú dohodu v hlasovaní nepodporiť, čo v praxi znamená, aby neprišlo k nedorozumeniam, hlasovat proti tejto dohode alebo sa zdržať hlasovania,“ informoval predseda vlády SR Robert Fico v pondelok 19. mája 2025.
Šéf WHO v pondelok 19. mája 2025 vyzval členské štáty, aby počas valného zhromaždenia WHO v Ženeve prijali tzv. pandemickú dohodu, ktorá má za cieľ predísť opakovaniu krízovej situácie, akú svet zažil počas pandémie COVID-19.
Bývalý novinár a niekdajší šéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Peter Tóth v rozhovore s redaktorkou TV OTV Lenkou Zlatev, zverejnenom 19. mája 2025, komentoval aktuálne spoločensko-(geo)politické dianie.
SAV zároveň upozornila, že odmietnutie pandemickej dohody tiež naruší vedeckú a výskumnú spoluprácu potrebnú pre rýchlu a správnu reakciu štátu v prípade budúcich pandémií.
Ruský novinár Pavel Zarubin cez víkend zverejnil niekoľko nepublikovaných fragmentov z jeho celovečerného dokumentu "Moskva. Kremeľ. Putin. 25 rokov" odvysielaného pred niekoľkými týždňami na ruskej televízii Rossija 24. Tieto fragmenty zachytávajú výroky Vladimíra Putina, že Rusko má dostatok zdrojov na dosiahnutie cieľov špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine vojenskou cestou, pokiaľ dôjde k zlyhaniu mierového procesu.
V druhom kole prezidentských volieb v Rumunsku zvíťazil v nedeľu 18. mája 2025 centristický starosta Bukurešti Nicušor Dan, ukazujú predbežné takmer úplné výsledky sčítania, podľa ktorých získal zhruba 54 percent hlasov.
Rumunské prezidentské voľby boli vnímané ako rozhodujúce pre ďalšie smerovanie krajiny, ktorá susední s Ukrajinou. Prezidentské voľby sa v Rumunsku sa opakovali po tom, ako súd výsledky volieb hlavy štátu z roku 2024 anuloval pre podozrenia z ruského zasahovania a manipulácií na sociálnych sieťach, ktoré údajne zvýhodnili krajne pravicového kandidáta Calina Georgesca.
Bývalý poradca amerického prezidetna Donalda Trumpa pre národnú bezpečnosť generál Michael Flynn začiatkom apríla 2025 kvôli podozreniu z páchania vlastizrady vyzval na zatknutie a uväznenie vysokých predstaviteľov Obamovej administratívy, vrátane exprezidenta, bývalých šéfov CIA, FBI, amerických tajných služieb, ale aj Hillary Clintonovú a ďalšie osoby pracujúce v službách Deep state. „Musíme vedieť, kto ich riadil, inak sa ďalej nepohneme“.