Britská média zveřejnila informaci, že děd nastupující šéfky tajné služby MI6 Konstantin Dobrowolski působil jako nacistický špion přezdívaný „Řezník“.
„Vďaka prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi sa vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi začínajú stabilizovať,“ vyhlásil v piatok 27. júna 2025 ruský prezident Vladimir Putin. Súčasného šéfa Bieleho domu pri tejto príležitosti označil za odvážneho človeka, ktorého si veľmi váži.
Donald Trump sa od svojho januárového návratu do funkcie amerického prezidenta snaží obnoviť vzťahy s Ruskom, ktoré boli za jeho predchodcu Joea Bidena do značnej miery prerušené. Trump a Putin absolvovali viacero telefonických rozhovorov týkajúcich sa konfliktu na Ukrajine a širších bilaterálnych otázok.
Prvé prípady nákazy koronavírusom SARS-CoV-2 boli zistené v čínskom meste Wu-chan koncom roka 2019. WHO vyhlásila 11. marca 2020 pandémiu ochorenia COVID-19. Šéf Slovenskej lekárskej komory Jaroslav Šimo si nedávno dovolil poukázať na totalitný prístup korporátneho vedeckého konsenzu k vedeckému bádaniu a k hľadaniu pravdy o pôvode covidu. Inkvizítori z ideologicky sfanatizovanej Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na neho vzápätí zaútočili. MUDr. Jaroslav Šimo, PhD. sa mal dopustiť zločinu relativizovania významu vedeckého poznania, keď v úvodníku časopisu „reagoval na fakt, že pôvodne presadzovaný názor o prirodzenom vzniku vírusu covidu sa dnes mení a začína sa uvažovať o jeho pôvode únikom z laboratória, bolo o tom referované vo svetových aj našich médiách.“
Britský denník Daily Mail Mail objavil stovky strán dokumentov z archívov v nemeckom Freiburgu, ktoré opisujú neobyčajný - a krvou nasiaknutý život Kosťantyna Dobrowolského, ktorého vnučkou je nová riaditeľka britskej zahraničnej spravodajskej služby Blaise Metreweliová. Nacistických predkov majú aj niektorí čelní predstavitelia štátov EÚ.
Predseda maďarskej vlády zopakoval, že hlavným argumentom proti urýchlenému prijatiu Ukrajiny do EÚ je pre neho to, že Kyjev je vo vojne.
Konflikt medzi Iránom a Izraelom vyvolali letecké útoky Tel Avivu s deklarovaným cieľom zabrániť Iránu získať jadrovú zbraň. Teherán odpovedal odvetnou reakciou.
V projevu íránský vůdce varoval před jakoukoli budoucí agresí vůči Íránu a uvedl, že Írán je schopen zasáhnout velké americké vojenské základny, přičemž by na ně mohl opět udeřit v případě, že bude znovu napaden.
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SSD) sa vo štvrtok 26. júna 2025 zúčastil v Bruseli summitu lídrov členských štátov Európskej únie. Prezidenti a premiéri krajín dvadsaťsedmičky počas zasadnutia Európskej rady rokovali o viacerých témach vrátane pokračujúcej vojny na Ukrajine, o vývoji situácie na Blízkom východe, ako aj ohľadne otázok týkajúcich sa európskej obrany a bezpečnosti.
Konflikt medzi Iránom a Izraelom vyvolali letecké útoky Tel Avivu s deklarovaným cieľom zabrániť Iránu získať jadrovú zbraň. Teherán odpovedal odvetnou reakciou.
Cíle izraelské operace se prý nepodařilo naplnit, protože Írán má stále obohacený uran a centrifugy pořád pracují a podzemní bunkry jsou nepoškozené, což už potvrdila i rozvědka Mosad.
Bývalý ruský prezident a podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v stredu 25. júna 2025 komentoval aktuálnu podobu Európskej únie, ktorá dnes podľa neho v podstate neexistuje, pretože jej neslúži zámeru, pre ktorý bola kedysi vytvorená.
Fínsky prezident zároveň poznamenal, že v tejto situácii štáty ako Fínsko potrebujú blízkych spojencov, ktorí budú spolupracovať na posilnení obrany a bezpečnosti.
V utorok 24. júna 2025 sa v Haagu začal 34. summit hláv štátov a vlád NATO. Summit Severoatlantickej aliancie v holandskom Haagu by mohol byť prelomom, pretože členstvo Ukrajiny v NATO nefiguruje v programe schôdzky a pozornosť sa sústreďuje na posilnenie kolektívnej obrany, a nie na eskaláciu vojny, vyhlásil pred summitom maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
Prezident USA Donald Trump pred odletom z Bieleho domu na letisko, odkiaľ smeroval do Haagu na summit NATO, sa pred novinármi obul do Izraela a zaznela nevídaná kritika Netanjahuovho režimu. "Nie som spokojný s Izraelom. Nie som spokojný ani s Iránom, ale som skutočne nespokojný s Izraelom," povedal. Nakoniec padlo aj vulgárne slovo.
Prezident USA Donald Trump pred odletom z Bieleho domu na letisko, odkiaľ smeroval do Haagu na summit NATO, sa pred novinármi obul do Izraela a zaznela nevídaná kritika Netanjahuovho režimu. Nakoniec padlo aj vulgárne slovo.
V utorok 24. júna 2025 sa v Haagu začal 34. summit hláv štátov a vlád NATO. Očakáva sa, že lídri oficiálne schvália záväzok významne zvýšiť vojenské výdavky spolu až na päť percent HDP ročne.
Boje medzi Izraelom a Iránom vypukli 13. júna - dva dni pred tým, ako mali Teherán a Washington uskutočniť nové kolo rokovaní o iránskom jadrovom programe.
Spojené štáty v nedeľu nadránom zbombardovali iránske jadrové zariadenia vo Fordó, Natanze a Isfaháne. Podľa citovaných osôb z posudku vyplýva, že iránske zásoby obohateného uránu zničené neboli a centrifúgy sú z veľkej časti „neporušené“.
Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v utorok zopakoval, že jeho krajina sa nesnaží získať jadrové zbrane, ale bude naďalej brániť svoje legitímne práva na mierové využívanie jadrovej energie.
Teherán neustále zdôrazňuje, že jeho nukleárny program má výlučne mierové účely.
Kromě klíčových vojenských základen a jaderných zařízení se izraelská armáda zaměřila přímo na íránské vojenské vedení a přední jaderné vědce této země.
Donald Trump rozhodnutím zaútočiť na Irán nahneval svojich stúpencov. Americký moderátor Alex Jones v pondelok 23. júna 2025 vo svojom vysielaní hľadal vhodné slová, ako označiť Trumpovo bombardovanie Iránu. Nakoniec vyhlásil, že Trump nie je zlý človek, ale čelí obrovskému a zdrvujúcemu tlaku vo svojom okolí.
Zvýšiť obranné výdavky až na päť percent HDP požadoval americký prezident Donald Trump a tento cieľ presadzoval aj generálny tajomník Aliancie Mark Rutte. Španielsky premiér Pedro Sánchez však minulý týždeň uviedol, že pre jeho krajinu by bolo zvýšenie obranných výdavkov až na päť percent HDP „nerozumné a kontraproduktívne“.
Sériu príspevkov na sociálnych sieťach podnietili údery USA na tri iránske jadrové zariadenia - Fordó, Isfahán a Natanz - z noci na nedeľu a vyjadrenie bývalého prezidenta Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva, že mnohé krajiny sú pripravené Iránu dodať priamo svoje jadrové hlavice.