26. August 2019
    
Bankový systém na Slovensku - Dolezite.sk

Bankový systém na Slovensku


  2009-06-29  (17:33)  |  Ekonomika
  58% hlasovalo = 2  
mínus plus


Přírodní konopné mýdlo
Přírodní ...
portréty
portréty
Zamilovaný vešiak
Zamilovaný ...
Citrón a zázvor
Citrón a z...
bankovy system banky centralna banka multiplikacna kreacia penazi multiplikator bankovych penazi Slovensko NBS komercne banky bankovnictvo - Bankový systém na Slovensku

Obsah

Úvod
Bankovníctvo
Bankový systém
Banková sústava na Slovensku
Centrálna banka
Vplyv centrálnej banky na komerčné banky
Multiplikačný proces a multiplikátor depozít
Kreácia bankových peňazí.
Multiplikátor ponuky peňazí.
Záver                                                                                                                                           
Zdroje                                                                                                                                           

Úvod
 
Cieľom mojej práce je oboznámenie sa so základnými pojmami, ktoré sa týkajú mojej témy, čiže bankového systému, centrálnej banky a multiplikátora bankových peňazí. Povieme si niečo o tom, ako je to na Slovensku, čo sa týka bankovej sústavy a aj to, aký je vplyv centrálnej banky na komerčné banky. Povieme si ako rozlišujeme  bankové systémy a ich aj bližšie charakterizujeme. Takisto si aj uvedieme názorné príklady ohľadom kreácie bankových peňazí, aby sa to lepšie zapamätalo.

Bankovníctvo

Bankovníctvo skúma bankové systémy, inštitúcie, ktoré v nich pô­sobia, analyzuje bankové produkty, a zaoberá sa aj ekonomickými, le­gislatívnymi a medzinárodnými faktormi ovplyvňujúcimi efektívnosť a stabilitu bankových subjektov.

Bankový systém

Bankový systém tvorí spravidla centrálna banka a sieť ko­merčných bánk
. Bankové systémy jednotlivých krajín sú rozmanité, ich formovanie je podmienené konkrétnymi historickými a ekonomic­kými podmienkami tej ktorej krajiny.

Na základe jednotlivých kriteriálnych hľadísk začleňujeme bankové systémy do základných typov.

Podľa existencie inštitucionálneho oddelenia centrálnej ban­ky od komerčných bánk rozlišujeme:

a) jednostupňový bankový systém,
b) dvojstupňový bankový systém.

Pre jednostupňový bankový systém je charakteristické, že jedna banková inštitúcia je nositeľom funkcií centrálnej banky a zároveň aj funkcií komerčných bánk. Jednostupňové bankové sústavy sa vysky­tujú obvykle v iných než trhových podmienkach, a preto aj výkon funkcií centrálnej banky a komerčných bánk má formálny charakter.

Jednostupňový bankový systém nevylučuje existenciu viacerých bánk v ekonomike, sú však plne podriadené jednej ,,monobanke". Nepredstavujú samostatné trhové subjekty, ale zabezpečujú len akúsi deľbu práce svojou orientáciou na určitý druh operácií, napríklad v oblasti investičnej, bytovej výstavby, poľnohospodárstva alebo zahraničného obchodu.

Takáto banková sústava bola charakteristická pre bývalé centrálne plánované ekonomiky; u nás existovala v rokoch 1950 - 1990. Centrálnou bankou bola Štátna banka československá (ŠBČS). Existovali aj ostatné banky v spomenutých oblastiach: zahraničný obchod - Československá obchodná banka, sektor obyvateľstva - Česká štátna sporiteľňa a Slovenská štátna sporiteľňa, investičná výstavba - Investičná banka.

Okrem nich existovala ešte Živnostenská banka s pobočkou v Londýne, ktorá zabezpečovala cudzomenový styk pre domácnosti a neziskové organizácie.

Dvojstupňový bankový systém predstavuje štandardnú formu usporiadania moderného bankovníctva. Je charakteristický pre väč­šinu vyspelých krajín. I keď existujú mnohé odlišnosti vo formách, v akých sa jednotlivé bankové systémy vyskytujú, za hlavné považujeme oddelenie centrálnej banky od komerčných bank, vyjadrené v špe­cifických funkciách a cieľoch komerčných bánk oddelených od funkcií a cieľov centrálnej banky.

Banková sústava na Slovensku

Aj Slovensko má v súčasnosti dvojstupňovú bankovú sústavu.

Centrálnou bankou v SR je Národná banka Slovenska (NBS), ktorá vznikla súčasne so vznikom SR – 1. januára 1993. Je právnickou osobou so sídlom v Bratislave. Podľa pôvodného znenia zákona o NBS hlavnou úlohou NBS bolo zabezpečovanie menovej stability. Takto formulovaný cieľ obsahoval istú dichotómiu. Zahŕňal v sebe dva prvky, a to vnútroštátny a zahraničný cieľ – stabilnú cenovú hladinu a stabilný kurz voči zahraničným menám, pričom tieto dva ciele sa mohli dostať do vzájomného rozporu.

Novela zákona o NBS z roku 2001 (zákon NR SR č. 149/2001 Z.z.) priniesla okrem iného novú formuláciu hlavného cieľa NBS, ktorým sa stalo udržiavanie cenovej stability. Novokoncipovaný hlavný cieľ NBS je jednoznačný a je súčasťou harmonizácie legislatívy SR s legislatívou EÚ.

Najvyšším riadiacim orgánom NBS je osemčlenná banková rada NBS, ktorá sa skladá z guvernéra, 2 viceguvernérov, 2 vrchných riaditeľov a 3 ďalších členov. Guvernéra a viceguvernérov menuje a odvoláva prezident republiky na návrh vlády a po schválení Národnou radou SR. Ostatných členov bankovej rady menuje a odvoláva vláda na návrh guvernéra. Guvernér, viceguvernéri a vrchní riaditelia sú menovaní na 6 rokov, ostatní členovia bankovej rady na 4 roky. Členstvo v bankovej rade môže trvať najviac dve funkčné obdobia nasledujúce po sebe.

Na Slovensku v roku 2004 pôsobilo 21 komerčných bánk (Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka, Tatra banka, ČSOB, ING Bank, HVB Bank Slovakia, Prvá stavebná sporiteľňa, UniBanka, Ľudová banka, Citibank (Slovakia), Dexia banka Slovensko, Istrobanka, OTP Banka Slovensko, Poštová banka, VÚB Wüstenrot, Credit Lyonnais Bank Slovakia, Komerčná banka Bratislava, ČSOB stavebná sporiteľňa, Banka Slovakia, Commerzbank, Slovenská záručná a rozvojová banka a Eximbanka SR (banka založená podľa osobitného zákona). Okrem týchto bánk pôsobí na Slovensku ešte sedem zastúpení peňažných ústavov zo zahraničia. V štruktúre uvedených bánk dominujú banky s univerzálnou licenciou, zastúpené sú tiež  špecializované stavebné sporiteľne.

Vlastníctvo kapitálu v uvedených bankách je súkromné, okrem Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ktorá disponuje štátnym kapitálom. Vo väčšine bánk je zastúpený zahraničný kapitál. Procesom privatizácie zahraničným investorom zatiaľ neprešla Poštová banka[1].

Centrálna banka

Centrálna (ústredná, ceduľová, emisná) banka predstavuje štátnu bankovú investíciu. Zodpovedá v štáte za emisiu obeživa a priamo alebo nepriamo aj za množstvo úverov v obehu a za výšku úrokových sadzieb. Zákonnou povinnosťou centrálnej banky je zabezpečiť cenovú stabilitu, čo je veľmi dôležité pre ,,zdravie ekonomiky". Preto reguluje rozsah bankových zdrojov, a tým ponuku peňazí (množstvo peňazí v obehu).

Centrálna banka v trhovej ekonomike plní vo všeobecnosti niekoľko štandardných funkcií:

- je emisnou bankou, t.j. zo zákona má výsadné právo vydávať na území svojej krajiny hotovostné peniaze (bankovky, mince),
- je vrcholným subjektom menovej politiky - určuje a uskutočňuje menovú politiku,
- je bankou bánk - pôsobí ako banka pre ostatné komerčné banky, ktorým, okrem iného, poskytuje úvery,
- je bankou pre štát - vedie účty štátneho rozpočtu, spravuje štátny dlh,
- je reprezentantom štátu v menovej oblasti - zabezpečuje vzťahy s centrálnymi bankami iných krajín a s medzinárodnými finančnými inštitúciami,
- zabezpečuje správu devízových rezerv a ovplyvňuje menový kurz,
- vykonáva dohľad nad činnosťou komerčných bánk a pobočiek zahraničných bánk, resp. dozor nad činnosťou aj ďalších finančných inštitúcií (obchodníci s cennými papiermi, poisťovne).

Na zabezpečenie svojich úloh centrálna banka využíva priame a nepriame nástroje, prostredníctvom ktorých sa usiluje regulovať ponuku peňazí a podmienky úverovania. Tak ovplyvňuje základné makroekonomické ukazovatele - infláciu, HDP a zamestnanosť. S nástrojmi, ktoré využíva, sa bližšie oboznámime pri výklade menovej politiky.

V každej krajine je len jedna centrálna banka, čo umožňuje uskutočňovať jednotnú menovú politiku.[2] Predpokladom efektívneho fungovania centrálnej banky a plnenia jej funkcií je nezávislosť centrálnej banky od vlády. Vzájomný vzťah oboch inštitúcií je upravený rôzne, napríklad od povinnosti koordinovať svoju činnosť s vládnou politikou (napr. Bank of England) až po plnú nezávislosť od vládnej politiky (napr. USA, Japonsko, Švajčiarsko či NSR do roku 1999). V súčasnosti sa celosvetovo presadzuje trend k posilneniu nezávislosti centrálnej banky. Nezávislosť centrálnej banky je okrem iného, jednou z podmienok na vstup krajiny do Európskej menovej únie[3].

Centrálna banka predstavuje vrcholný subjekt menovej politiky. K jej funkciám patria:

- výkon menovej politiky,
- emisia hotovostných peňazí,
- výkon funkcií banky štátu,
- výkon funkcií banky bánk,
- devízové a kurzové operácie,
- zastupovanie štátu v medzinárodných menových a finančných in­štitúciách.

Cieľ centrálnej banky môže byť formulovaný rôzne, napríklad ako cenová stabilita, stabilita meny, inflačné cielenie a pod. Na rozdiel od komerčných bánk centrálna banka nie je orientovaná na dosahovanie zisku, čo dokumentuje aj skutočnosť, že prebytok svojho hospodáre­nia odvádza do štátneho rozpočtu.

Komerčná banka je špecifický podnikateľský subjekt, zameraný na dosahovanie zisku pri zohľadnení primeraného rizika podnikania v oblasti bankovníctva.

K hlavným funkciám komerčných bánk patrí funkcia finančného sprostredkovateľa, prijímanie vkladov, poskytovanie úverov, vykoná­vanie platobného styku a poskytovanie ďalších služieb pre svojich klientov.

Podľa knihy Ekonómia v novej ekonomike od Jána Lisého je známe chápanie komerčných bánk takto: 

Komerčná banka sa obyčajne charakterizuje ako finančný sprostredkovateľ presunu dočasne voľných prostriedkov v ekonomike – prijíma vklady od tých, ktorí sporia, a poskytuje pôžičky tým, ktorí majú investičné príležitosti. Vkladateľom na požiadanie vypláca peniaze naspäť alebo ich prevádza na iné účty.

Základnými funkciami komerčnej banky sú:

- prijímanie vkladov,
- poskytovanie úverov,
- realizácia platobného styku,
- poskytovanie ďalších finančných a poradenských služieb,
- ovplyvňovanie emisie úverových peňazí a pod.

Komerčné banky predstavujú obchodno-podnikateľské subjekty, zamerané na dosahovanie zisku. Zdrojom zisku bánk je predovšetkým bankové rozpätie, t.j. rozdiel medzi príjmami z poskytnutých úverov a úrokmi, ktoré banka musí vyplatiť na prijaté vklady[4]. Preto sa banka snaží premieňať vklady na úvery. To znamená, že sú to práve banky, ktoré v trhovej ekonomike predstavujú inštitucionalizovanú podobu ponuky peňazí.

Z hľadiska rozsahu a druhu uskutočňovaných operácií môžeme komerčné banky rozdeliť na univerzálne, ktoré uskutočňujú všetky základné operácie, a špecializované, ktoré uskutočňujú obmedzenú skupinu operácií (napr. hypotekárne banky sa špecializujú na dlhodobé pôžičky zabezpečené nehnuteľným majetkom).



Činnosť súkromných komerčných bánk podlieha pomerne prísnej regulácii zo strany centrálnej banky. Vplyv centrálnej banky na komerčné banky

Vzájomné pôsobenie medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami je možné vďaka previazanosti bilancií bánk.

Prístup k položkám bilancie v bankovníctve je špecifický, vyžaduje definovať prístup k aktívam a pasívam v centrálnej banke a v komerčnej banke.             

V schematickej bilancii centrálnej banky pasíva predstavujú zdroje, resp. menovú bázu. Aktíva definujeme ako spôsob tvorby zdrojov centrálnej banky.

V komerčnej banke je odlišný prístup k bilancii. Pasíva predstavu­jú zdroje komerčnej banky, aktíva spôsob použitia týchto zdrojov. Na­príklad, ak banka získa zdroje v podobe vkladov vkladateľov, tie predstavujú pasíva banky. Keď tieto zdroje poskytne v podobe úverov klientom, poskytnuté úvery predstavujú aktíva banky. Podobne mož­no interpretovať aj prístup k iným položkám aktív a pasív. Dôležité pritom je, aby sa jednotlivé položky posudzovali z pohľadu banky.

Bilancie bánk sú vzájomne prepojené prostredníctvom systé­mu rezerv bankovej sústavy. Systém rezerv nie je vhodné stotožňo­vať len s povinnými minimálnymi rezervami, lebo ho chápeme širšie ­ako objem zdrojov v bankovej sústave, ktoré sa potenciálne môžu vyu­žívať napríklad na úvery v komerčných bankách.

Centrálna banka

Komerčná banka

Aktíva

Pasíva

Aktíva

Pasíva

1. Úvery komerčným bankám
2. Štátne cenné papiere
3. Zahraničné aktíva

1. Hotovostné obeživo        




Rezervy

1.Pokladničná hotovosť
2.Poskytnuté úvery
3.Investície
4.Majetok 

Rezervy

1.Vlastné zdroje
2.Cudzie zdroje

- od centrálnej banky
- od iných bánk
- vklady vkladateľov
- zdroje získané emisiou CP

- ostatné zdroje


Všetky nástroje menovej politiky centrálnej banky vplývajú na zmenu zdrojov v bankovej sústave. Pôsobenie týchto zmien možno zhrnúť do troch základných okruhov:
1. sprostredkovanie nákupu a predaja štátnych cenných papierov centrálnou bankou komerčným bankám,
2. úvery centrálnej banky komerčným bankám,
3. zmena percentuálnej sadzby povinných minimálnych rezerv.

Nákup štátnych cenných papierov komerčnými bankami odčer­páva disponibilné prostriedky z bankového sektora, znižuje množstvo rezerv. Opačný proces, keď dochádza k vyplateniu týchto cenných pa­pierov, zvyšuje množstvo rezerv v bankovom systéme.

Poskytnutie úverov centrálnou bankou komerčným bankám zvyšuje množstvo rezerv v bankovej sústave a naopak, splácanie úve­rov komerčnými bankami znižuje množstvo rezerv v bankovej sústave. Sledovanie zdrojov v bankovej sústave súvisí s potenciálnou schop­nosťou multiplikácie depozít, resp. zdrojov v bankovej sústave.

Multiplikačný proces a multiplikátor depozít

Multiplilkátor depozít má obrátený tvar sadzby povinných mini­málnych rezerv (PMR).

Pôsobenie multiplikátora depozít vysvetľuje príklad:

Pôsobením nástrojov menovej politiky centrálnej banky alebo ras­tu vkladov vkladateľov v bankách sa zvýšia rezervy bankového systému o 100 jednotiek. Ak budú povinné minimálne rezervy 10 %, z týchto 100 jednotiek budú musieť komerčné banky držať 10 jedno­tiek v podobe povinných minimálnych rezerv na účtoch v centrálnej banke a ostatných 90 jednotiek môžu použiť na poskytnutie úverov klientom. Týchto 90 jednotiek sa po vyrovnaní záväzkov medzi rôzny­mi subjektmi dostane na účty v bankách v podobe nových vkladov, z ktorých opäť 10 %, t. j. 9 jednotiek sa dostane na účty povinných minimálnych rezerv a zvyšných 81 jednotiek bude poskytnutých v po­dobe nových úverov. Opakovanie tohto procesu vedie k multiplikácii zdrojov v bankovej sústave a pôvodné zvýšenie zdrojov bankovej sústavy o 100 jednotiek sa ich opakovaným poskytovaním vo väčšej miere prejaví v ponuke peňazí.

Ak bude sadzba povinných minimálnych rezerv 10 %, ponuka peňazí sa zvýši takto:

∆ M = 100 jednotiek × 1 / 10% = 1 000 jednotiek

Ak bude sadzba povinných minimálnych rezerv 5 %, situácia bude nasledovná:

∆ M = 100 jednotiek × 1 / 5% = 2 000 jednotiek

Ak bude sadzba povinných minimálnych rezerv 20 %, ponuka pe­ňazí sa zmení nasledovne:      

∆ M = 100 jednotiek × 1 / 20% = 500 jednotiek

Z príkladov vyplýva, že čím nižšia je sadzba povinných minimál­nych rezerv, tým viac sa zvýši ponuka peňazí.

Multiplikátor depozít vyjadruje potenciálnu schopnosť zvyšovať ponuku peňazí. Predpokladom na to, aby k multiplikácii skutočne došlo, je splnenie dvoch podmienok: ekonomické subjekty uložia svoje disponibilné prostriedky vo forme vkladov do komerčných bánk a banky takto získané zdroje použijú na poskytovanie úverov.

Význam multiplikátora depozít spočíva v jeho schopnosti vyjadriť potenciál úverovej emisie peňazí, na ktorej sa podieľajú komerčné banky. Kreácia bankových peňazí. Multiplikátor ponuky peňazí.

V modernej trhovej ekonomike existujú vo všeobecnosti dvaja ,,výrobcovia" peňazí: centrálna banka a komerčné banky. Zatiaľ čo hotové peniaze (bankovky a mince) zavádza do obehu centrálna banka na základe svojho zákonného monopolného postavenia, bankové (depozitné) peniaze vznikajú prostredníctvom poskytovania úverov komerčnými bankami, pričom - ako si ukážeme ďalej - centrálna banka tento proces ovplyvňuje pomocou monetárnych nástrojov (operácie na voľnom trhu, miera povinných rezerv, diskontná politika).

Kreácia bankových peňazí predstavuje špecifický produkt bankovej činnosti, ktorý má bezprostredné a priame dôsledky nielen na peňažný trh, ale aj na reálny výkon ekonomiky. Komerčné banky, ktoré disponujú bankovými vkladmi, majú schopnosť ovplyvňovať množstvo a štruktúru peňazí v obehu poskytovaním úverov svojim klientom. Vystupujú ako výrobná firma, ktorá ,,vyrába" peniaze a zhodnocuje aktíva.

V ďalšom výklade opíšeme mechanizmus tvorby nových peňazí bankovým sys­témom. 

Komerčné banky držia časť peňažných prostriedkov, ktoré získajú ako vkla­dy, na účte v centrálnej banke (a nemôžu nimi disponovať). Tieto povinné rezervy sa vytvárajú na základe zákonných požiadaviek[5], a to ako príslušný percentuálny podiel z vkladov (tzv. miera povinných rezerv). Okrem nich môžu komerčné banky držať dodatočné rezervy (prebytok rezerv), ktoré predstavujú najlikvidnejšie ob­chodné aktíva. Slúžia na každodenné obchodné potreby a realizáciu záväzkov ban­ky (napr. pri výbere vkladov klientmi). Keby komerčné banky udržiava1i 100 % krytie vkladov, nemohli by vytvárať bankové peniaze. V tomto prípade by však vkla­dy neprinášali komerčným bankám nijaký výnos, naopak, banky by z nich museli platiť úroky. Skutočnosť vyzerá inak.

Moderné banky uplatňujú systém čiastočného krytia vkladov. Keď banka získa vklad, časť z neho musí povinne držať vo forme zákonných rezerv v centrálnej ban­ke a zvyšnú časť vkladov môže poskytnúť vo forme úverov klientom alebo vynaložiť na portfóliové investície (t. j. na nákup cenných papierov). Poskytnuté prostriedky sa vracajú do bankového systému ako vklad a proces sa opakuje. Do pohybu sa uvádza reťazová reakcia, ktorá v konečnom dôsledku vedie k multiplikácii bankových vkladov a k rozšíreniu množstva peňazí.

Tvorbu peňazí a zvýšenie ponuky peňazí možno ilustrovať na príklade.

Predpokladajme, že banka A (banka 1. generácie) získa vklad 1 000 Sk a miera povinných minimálnych rezerv stanovená centrálnou bankou je 10 %. Potom ban­ka A musí deponovať zákonom požadovaných 100 Sk v podobe povinných banko­vých rezerv a zvyšných 900 Sk predstavuje prebytočné rezervy (z hľadiska zákonných požiadaviek). Tieto rezervy použije banka na poskytnutie úverov svojim zákazníkom, a1ebo na nákup cenných papierov s cieľom získať dodatočný dôcho­dok na základe trhovej úrokovej sadzby.

Bilancia uvedenej operácie banky A bude vyzerať takto:

Aktíva

Sk

Pasíva

Sk

Rezervy

100

Vklady

1000

Pôžičky a investície

900



Spolu

1000

Spolu

1000





Pasíva banky A naďalej tvorí 1 000 Sk, pretože poskytnutím pôžičiek sa záväzky banky voči vkladateľom nezmenili. Banka má však teraz dva druhy aktív: 100 Sk  rezerv v trezoroch a 900 Sk úverov. (Úvery sú záväzkami subjektov, ktoré dostali pôžičku, ale pre banku predstavujú aktíva, pretože tieto subjekty sú povinné ich splatiť.) Naďalej platí, že suma aktív sa rovná sume pasív.

Teraz preskúmajme, čo sa stalo s ponukou peňazí. Pokým banka neposkytovala úvery, množstvo peňazí bolo 1 000 Sk na bežných účtoch. Keď komerčná banka začala poskytovať úvery, ponuka peňazí sa zvýšila. Vkladatelia majú naďalej na svojich účtoch 1 000 Sk, ale teraz aj dlžníci majú 900 Sk hotovosti (resp. ak bol úver poskytnutý v bezhotovostnej forme - 900 Sk vo forme vkladov). Celkové množstvo peňazí sa zvýšilo a teraz tvorí 1 900 Sk. To znamená, že keď komerčná banka drží len časť vkladov v podobe rezerv a zvyšnú časť použije na úvery, potom vytvára nové peniaze.

Čo sa stane s 900 Sk, ktoré banka A poskytla ako úver, resp. investovala do cen­ných papierov? Noví držitelia týchto peňazí ich buď uložia priamo do banky, alebo za ne nakúpia tovary a služby (v tom prípade ich ako tržby uložia do bánk predáva­júci týchto statkov). Znamená to, že daná suma nezostane v domácnostiach alebo vo firmách, ale vracia sa v podobe vkladov do bankového systému (predpokladajme, že do banky B - banky 2. generácie).

Banka B postupuje s vkladom 900 Sk podobne: ponecháva si 1/10 vkladu (90 Sk) v podobe predpísaných minimálnych rezerv a prebytočné rezervy, t.j. 810 Sk, zmení na pôžičky a portfóliové investície. Jej bilancia bude vyzerať takto:

Aktíva

Sk

Pasíva

Sk

Rezervy

90

Vklady

900

Pôžičky a investície

810



Spolu

900

Spolu

900





Pôvodných 1 000 Sk vkladu sa ,,rozmnožilo“ na 2 710 Sk (1000 + 900 + 810) a celý proces reťazovito pokračuje ďalej.

Vytváranie nových peňazí vďaka čiastočnému krytiu vkladov sa na prvý pohľad  môže zdať nepravdepodobným, pretože vzniká dojem, že banka vytvára peniaze doslova zo vzduchu. Aby sme lepšie pochopili mechanizmus tvorby peňazí, poznamenajme, že keď komerčná banka poskytuje úvery zo svojich rezerv a zvyšuje množstvo peňazí, nevyrába žiadne materiálne hodnoty. Získanie úverov znamená, že u dlžníkov sa objavujú peniaze, a teda aj možnosť získať tovary a služby. Pritom sa však nestávajú bohatšími, pretože peniaze si požičiavajú. Inými slovami, zároveň ako banka dáva peniaze do obehu, zvyšujú sa aj záväzky ich dlžníkov. Výsledkom procesu tvorby peňazí je zvýšenie likvidity ekonomiky v tom zmysle, že sa v nej ob­javuje viac prostriedkov v obehu, ale úroveň bohatstva sa nemení.

Tento proces tvorby nových peňazí bankovým systémom sa označuje ako multi­plikovaná expanzia bankových peňazí. Súhrnne ho môžeme znázorniť v nasledu­júcej tabuľke:

Banka

Prírastok bankových peňazí

Rezervy

Úvery

A (1. generácie)

1 000

100

900

B (2. generácie)

900

90

810

C (3. generácie)

810

81

729

...

...

...

...

Spolu

10 000

1 000

9 000

Multiplikačný proces tvorby ,,nových" vkladov bude pokračovať dovtedy, po­kým existujú relatívne prebytočné bankové rezervy. Keby uvedený proces prebie­hal ideálne až do svojho vyčerpania, potom by čistý prírastok novovytvorených bankových peňazí (∆ M), ktoré sú súčasťou ponuky peňazí, predstavoval:

∆ M = 1 / r . ∆ R

kde:

∆ M je prírastok bankových peňazí,
∆ R - prírastok rezerv v bankovom systéme,
r - miera povinných rezerv (10 % = 0,1),

1 / r - multiplikátor ponuky peňazí (v našom prípade má hodnotu 10, čo znamená, že každá jednotka prírastku rezerv je sprevádzaná desaťnásobným prírastkom vkladov).

Môžeme zhrnúť: Bankový systém založený na čiastočnom krytí vkladov pros­tredníctvom povinných minimálnych rezerv vytvára priestor pre tvorbu banko­vých peňazí, ktoré rozširujú ponuku peňazí. Prírastok vytvorených vkladov je daný prírastkom rezerv (pôvodného vkladu), vynásobeného multiplikátorom ponuky peňazí, ktorý sa rovná recipročnej hodnote miery povinných rezerv. Schopnosť niekoľkonásobne zvýšiť pôvodné bankové vklady je jednou zo základných vlastnos­tí bankového systému.

Treba však poznamenať, že v bankovej praxi proces tvorby depozitných peňazí neprebieha v takej ideálnej podobe ako v uvedenom príklade. Úplná expanzia vkladov by nastala len vtedy, keby boli splnené dve podmienky:

a) všetky nové peniaze (tržby) sa vracajú do bankového systému a neunikajú do mimobankového obehu;
b) žiadna banka nedrží prebytočné rezervy.

V opačnom prípade nárast vkladov bude menší ako teoreticky vypočítaný.

Uvedený multiplikačný proces môže prebiehať aj v opačnom smere, keď odlev zdrojov redukuje bankové peniaze - tzv. kontrakcia bankových peňazí. Ak vklada­telia (klienti) vyberajú svoje vklady, banky strácajú zároveň rovnaké množstvo re­zerv. Musia potom vytvoriť nové rezervy (napr. redukciou pôžičiek alebo predajom niektorých zo svojich cenných papierov), čím sa však obmedzujú ich úverové mož­nosti; zníži sa peňažný základ a následne sa mnohonásobne zníži množstvo banko­vých peňazí. Pretože ,,ponuka peňazí = obeživo + šekové účty", obmedzenie šekových účtov redukuje celkovú ponuku peňazí.

Na expanziu, či kontrakciu množstva peňazí v obehu pôsobí, samozrejme, aj zmena miery povinných rezerv. Ak sa miera povinných rezerv zníži, vyvolá to prudký rast celkového prírastku vkladov; jej zvýšenie vedie, naopak, k prudkému poklesu ponuky peňazí.

Na ovplyvňovanie činnosti komerčných bánk - regulovanie bankových zdrojov, a tým vytáranie priaznivejších alebo menej priaznivých podmienok na poskytovanie úverov, môže centrálna banka využívať aj operácie na voľnom trhu a diskontnú politiku.

Záver

Na záver môjho projektu by som chcela povedať, že táto téma je veľmi zaujímavá a tieto informácie sú veľmi žiadúce, ak berieme do úvahy nás, budúcich ekonómov. Bankový systém ako sme sa dozvedeli tvorí centrálna banka a sieť komerčných bánk, ktoré nie sú cudzie ani pre jednoduchého občana. Dnes je taká doba, že prevažne každý občan Slovenskej republiky má nejaký vzťah s bankami a preto si myslím, že táto téma má niečo do seba. Je dobré, ak človek pozná rôzne formy a činnosti našich, ale aj zahraničných bánk, pretože nikdy nevie kedy bude potrebovať ísť do tej ktorej banky. A rozhodne je dobré ak človek, ktorý príde do banky vie čo chce a vie, čo tá ktorá banka mu môže ponúknuť. Myslím si, že táto téma zaujme a dúfam, že aspoň raz sa vám zídu tieto informácie.  

Funkcie centrálnej banky v USA plní Federálny rezervný systém (Fed). Jeho organizácia vychádza z rozdelenia územia na 12 oblastí, pričom v každej z nich funguje federálna rezervná banka. Fed riadi sedemčlenná Rada guvernérov, ktorá určuje zásady menovej a úverovej politiky, vykonáva dozor nad federálnymi a členskými (tzv. národnými) bankami. Radu guvernérov vymenúva prezident a za svoju činnosť je zodpovedná Kongresu. Cieľom menovej politiky Fed je ovplyvňovať výkonnosť ekonomiky.

[1]Novým fenoménom v Európe v oblasti centrálneho bankovníctva bol vznik (od 1.1.1999) Eurosystému, tvoreného Európskou centrálnou bankou (ECB) a národnými centrálnymi bankami (pôvodne jedenástich, od 1.1.2001 dvanástich) členských krajín eurozóny, a Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), tvoreného ECB a (pôvodne pätnástimi od 1.mája 2004 dvadsiatimi piatimi) národnými centrálnymi bankami členských štátov Európskej únie.

[2]Vytvorenie ESCB posilňuje integráciu menových vzťahov - jeho úlohou sa stáva realizácia jednotnej menovej politiky Eurosystému. Základným cieľom ESCB je udržať cenovú stabilitu, ktorou sa rozumie rast cien pod 2%; súčasne by mal podporovať základnú líniu hospodárskej politiky únie.

[3]Vytvorením ESCB a zavedením jednotnej menovej politiky v eurozóne sa situácia systémovo zmenila: kritérium nezávislosti sa presunulo na Európsku centrálnu banku (ECB), pričom všetky národné centrálne banky museli dosiahnuť rovnaký (stanovený) stupeň nezávislosti. Politická nezávislosť ECB sa pokladá za nevyhnutnú podmienku pre udržanie cenovej stability a poistku, že národné centrálne banky a vlády členských štátov eurozóny nebudú v menovej únii financovať svoje rozpočtové deficity emisiou peňazí.

[4]Komerčná banka môže, pochopiteľne získať príjmy aj z iných činností (napr. operácie s cennými papiermi, prevody bankových peňazí z účtu na účet a rôzne ďalšie služby zákazníkom).

[5] Stanovenie miery povinných rezerv je v kompetencii centrálnej banky. Povinné rezervy sú jedným y nástrojov umožňujúcich kontrolovať ponuku peňazí.

Pôvodné zdroje: LISÝ, J. a kol.: Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: Edícia ekonómia, 2005. ISBN 80 – 8078 – 063 – 3. použité strany 418 – 425, BEŇOVÁ, E. a kol.: Financie a mena. Bratislava: Edícia ekonómia, 2005. ISBN 80 – 8078 – 031 – 5. použité strany 228 – 232, Národná banka Slovenska, Banky

 


Článok bol formálne upravený. Pre Dolezite.sk prevzaté z http://referaty.atlas.sk/

 



Share/Bookmark Subscribe pošli na vybrali.sme.sk TopČlánky.cz Facebook


V prípade, že chcete prispieť na chod dolezite.sk môžete tak učiniť zaslaním akéhokoľvek finančného príspevku na účet 420 208 3850 / 8360 mBank, variabilný symbol: 4444. Do účelu platby môžete uviesť Vaše meno, ktoré bude zverejnené s poďakovaním. Vyzbierané finančné prostriedky budú použité na skvalitňovanie a chod dolezite.sk. V prípade akýchkoľvek otázok ma neváhajte kontaktovať na dolezite zavináč dolezite.sk


Napíšte nám. Pošlite nám email s Vašim dotazom, návrhom alebo pripomienkou na adresu dolezite zavináč dolezite.sk
Myslíte si, že tento článok je dôležitý alebo zaujímavý? Pošlite ho cez e-mail alebo ho ukážte priateľom na Facebooku. Rozširujte informácie, nato sú predsa tu!




obcan   |   ip:77.247.22   |   2009-06-29  (18:57)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  citujem z clanku:
"Vkladatelia majú naďalej na svojich účtoch 1 000 Sk, ale teraz aj dlžníci majú 900 Sk hotovosti (resp. ak bol úver poskytnutý v bezhotovostnej forme - 900 Sk vo forme vkladov). Celkové množstvo peňazí sa zvýšilo a teraz tvorí 1 900 Sk. To znamená, že keď komerčná banka drží len časť vkladov v podobe rezerv a zvyšnú časť použije na úvery, potom vytvára nové peniaze."

Tak takyto uzaver moze dat len bankár alebo ekonom alebo abslovent psychiatrickeho oddelenia.
Uplne zvrátené tvrdenie.
To akoze ked ja mam 1000 Sk a niekomu poziciam 900 Sk tak som vytvoril nové peniaze a dohromady mame 1900Sk???
Toto moze tvrdit len imbecil.
Banka vzdy poziciava realne peniaze za ktoré si ten kto si poziciava moze kupit realny tovar.A takisto dlník vracia banke realne peniaze.
Celým problemom je iba UROK, lebo ním banka stahuje peniaze z obehu.
Je uplne jedno odkial banka berie peniaze,ci si ich pozicia od CB alebo vymyslí.To nikomu predsa nemoze vadit.
Zlo ktoré banky pachaju je jedine v uroku a v nedoplnaní stahovaných penazí do obehu ale znovuposkytovaním dalsích poziciek ci uz státu alebo obcanom a tým vlastne dalším stahovaním penazí z obehu .Ak ma tato spirála fungovat musia bankári tieto peniaze mínat aby sa dostali do obehu alebo ich musí dostat do obehu štát formou deficitného štátneho rozpočtu.
Tomuto ale rozumeju iba majitelia bank,ale goji nie!
Lebo ako povedal neviem ktorý americký prezident ze keby ludia pochopili tento finančný system tak revolucia by vypukla uz zajtra ráno!!!



q03rf130fu   |   ip:92.52.12.   |   2009-06-29  (19:02)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Ano je to krasny vyklad predmetu Bankovnictvo a jemu podobnych na skolach. No posudte sami...nie je "nadherny" ten zidacky system? :-( Skoda ze je nadherny pre nich a "nadherny" pre beznych ludi.


q03rf130fu   |   ip:92.52.12.   |   2009-06-29  (19:10)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  obcan. zlo nie je len v uroku. ale aj v multiplikacii a v tom ze stat nema kontrolu nad vydanym mnozstvom bankoviek alebo "penaznych jednotiek do systemu. ak ma byt stat hospodarom a ma mat vobec sancu byt dobrym hospodarom tak system sa musi od zakladov zmenit. prepocitaj si to cele aj s tym podla teba neskodnym multiplikovanim penazi v dnesnej podobe na desatrocia samozrejme aj s urokmi. takyto system nikdy nebude zohladnovat realnu potrebu penaznych jednotiek v realnej ekonomike ale bude nezadrzatelne stupat hore az kym odtial rychlo a tvrdo nespadne. pokial system nebude nadstaveny tak aby sa mnozstvo penaznych jednotiek odvijalo od realneho stavu a teda potreby realnej ekonomiky tak sa budu problemy neustale opakovat ako pri pokazenej platni.


obcan   |   ip:77.247.22   |   2009-06-29  (19:25)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  ja som si to spocital velmi dobre.
V multiplikacii nie je ziaden problem a ziadna multiplikacia neexistuje.Vidiet ze aj ty veris tym debilitam.
Ziadna banka nema ziadny multiplikator.Moze pozicat iba vklady minus rezervy.Uz v príklade vidíš ze je pouzitých viac bank,A,B,C. A v tom je problém a zavádzanie.
Problem je v UROKU!!!Multiplikator existuje iba v hlavach co tomu nerozumeju!


duves   |   ip:78.99.91.   |   2009-06-29  (20:34)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Obcan, mam nejaky kurz okolo bankovnictva z roku 93 (institut bankoveho vzdelavania pri NBS), no už tam sme sa učili, že americky bankovy system multiplikuje 10 nasobne. Problem je sice aj v uroku a sučasne aj v multiplikacii. Chýba zlatý štandart, resp. iný čo zavedie viazanosť na cenný kov.


Lord X   |   ip:91.127.40   |   2009-06-29  (20:38)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  "Teraz preskúmajme, čo sa stalo s ponukou peňazí. Pokým banka neposkytovala úvery, množstvo peňazí bolo 1 000 Sk na bežných účtoch. Keď komerčná banka začala poskytovať úvery, ponuka peňazí sa zvýšila. Vkladatelia majú naďalej na svojich účtoch 1 000 Sk, ale teraz aj dlžníci majú 900 Sk hotovosti (resp. ak bol úver poskytnutý v bezhotovostnej forme - 900 Sk vo forme vkladov). Celkové množstvo peňazí sa zvýšilo a teraz tvorí 1 900 Sk. To znamená, že keď komerčná banka drží len časť vkladov v podobe rezerv a zvyšnú časť použije na úvery, potom vytvára nové peniaze."

obcan, co si na tom nepochopil? Je jasne ze takto banka moze vytvarat nove peniaze. Urok nie je problem.

"To akoze ked ja mam 1000 Sk a niekomu poziciam 900 Sk tak som vytvoril nové peniaze a dohromady mame 1900Sk???"

Ked banka dostane vklad 1000 Sk od Arnosta, tak 100 Sk si necha ako rezervu a 900 Sk poskytne na uvery Jankovi. Teda v obehu je uz 1900 Sk (1000 na ucte Arnosta a 900 Sk ma Janko). Chapeme?

"Získanie úverov znamená, že u dlžníkov sa objavujú peniaze, a teda aj možnosť získať tovary a služby. Pritom sa však nestávajú bohatšími, pretože peniaze si požičiavajú. Inými slovami, zároveň ako banka dáva peniaze do obehu, zvyšujú sa aj záväzky ich dlžníkov. Výsledkom procesu tvorby peňazí je zvýšenie likvidity ekonomiky v tom zmysle, že sa v nej objavuje viac prostriedkov v obehu, ale úroveň bohatstva sa nemení."

Cize, ak som to dobre pochopil, zvacsuje sa objem penazi, ale aj zadlzenost.


obcan   |   ip:77.247.22   |   2009-06-29  (20:57)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Citujem LordaX:
Ked banka dostane vklad 1000 Sk od Arnosta, tak 100 Sk si necha ako rezervu a 900 Sk poskytne na uvery Jankovi. Teda v obehu je uz 1900 Sk (1000 na ucte Arnosta a 900 Sk ma Janko). Chapeme?
Do pci priznavam ze som najvacsí kkt na svete lebo toto nechapem a hanbim sa za svoj príspevok.
Nechcem viac prispievat na dolezite.sk, Admin prosim Ta zablokuj ma lebo ma slak trafi ked tu citam prispevky oberkkotov.Usetris moje zdravie.
Necudujem sa uz vobec ze svet vyzera tak ako vyzera.
Ved len prispevky na tomto serveri su katastrofa.
Ved dneska su ludia po stranke ekonomickeho vzdelania tupí ako kýbel gitu.
Chcem zit v jaskyni, Pane Boze pomoz mi ,nech nemusim citat vyplody debilov a nech rychlo mriem z tohto jebnuteho sveta.


judro   |   ip:87.244.22   |   2009-06-29  (22:45)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  obcan pocuvaj,

v pripade ze Arnost bude disponovat vsetkou menou na vydanou na slovensku, povedzme ze este mame SKK... Vykupy uplne vsetky SKK, povedzme ze 1bilion korun. Vlozi ich do komercnej banky. Banka si musi nechat rezrvu 0.1bil, ale ostatnych 0.9 bil pozicia Pistovy. Teraz ma Arnost na ucte 1.0 bil a Pista 0.9bil SKK. Virtualne existuje 1.9bil aj ked tolko penazi nie je v obehu. Ciastkovym system rezerv sa vytvaraju peniaze ktore neexistuju.


nighaj   |   ip:78.98.167   |   2009-06-29  (22:53)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Nuz azda treba vyhoviet prosbe obcana a zablokovat ho. Ak je niekto tak lenivy alebo tak zabedneny, ze si nie je ochotny pozriet napr zeitgeist-addendum a popremyslat , aby pochopil cim mocni zdovodnili multiplikaciu, ked ju zaviedli, a este uraza ostatnych, tak sa s nim asi dalej nema cenu zapodievat...



Muchatte   |   ip:95.102.85   |   2009-06-29  (22:55)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  OBCAN : Vidím , že ďalší ktorý vidí zlo len v úroku . Keď si taký múdry , tak začni od seba a požičiavaj bezúročne neznámym ľuďom pre pekné oči. Najväčší problém je ako už tu bolo povedané vytváranie peňazí z ničoho. Poznám človeka ( je mi to rodina) , ktorý je v bankovom sektore dosť vysoko a potvrdil to že je to tak. Jednoducho pochop, že to tak proste je . Ty vložíš peniaze do banky , banka si nechá 10% a zvyšok požičia niekomu , kt. ale nejde z tých 90% , ale jednoducho tie čísla vyťukajú do systému v hodnote tých 90% pričom tých 90% tam stále je . Drvivá väčšina peňazí existuje len v počítačoch a vďaka systému rezerv si tie peniaze jednoducho vytvárajú z ničoho. Tak to proste funguje. Prečítaj si niečo o systéme bankových rezerv a uvidíš , že to tak je. To je hlavný problém bankového systému - vytváranie peňazí z ničoho a úrok je bonus k tomu.


obcan   |   ip:77.247.22   |   2009-06-29  (22:59)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Ale do pci uz Vam vsetkym jebe uplne na kvadrat!!!
Banka len vydala potvrdenie ze Arnost ma 1 bilion SKK krytých pracou a Pista ma 0,9 bilion nekrytých pracou,ktoru musi pokryt.Ale ona od Pistu chce 0,9 biliona + uroky ...to ked pochopis svojim kuracim mozgom tak ona chce za vydanie tohoto potvrdenia o krytych ci nekrytých peniazoch aby ZIVIL CELU BANKU!!!Lebo urok nepredstavuje mzdu zodpovedajucu vykonanej praci ale OKRADANIE ktore je nepomerne vyssie ako mzda za vykonanu cinnost.A tym sa stahuju peniaze z obehu a znemoznuje výmena tovarov a tým aj výroba.
Ved teraz je problém ze klesá svetová produkcia tovarov vdaka stiahnutiu penazí z obehu v dosledku UROKU!!!
Kto ma usi nech pocuva,kto oci nech cita, kto sprostu hlavu nech verí debilitam,kedze mu jeho mozog nevie nic rozumne zjavit!


Muchatte   |   ip:95.102.85   |   2009-06-29  (23:03)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  A občanko, keď sa ti nepáči čumieť na túto webovú stránku , tak na ňu nečum. Tak to ma podrž , keď toto je zlá stránka , kde sa dočítaš dôležité a zaujímavé veci. Keď toto je debilný server , tak môžeš čítať tvnoviny.sk , kde sa dozvieš niečo Pamele Anderson bez mejkapu alebo o nehode kde asi zomrel (aspoň všetci dúfajú ) jeden turista aby mali tupú tému na 3 dni, alebo "senzáciu veľkú", lebo niekde zasahovali policajti a hasiči alebo či si môj sused kúpil to zlaté hovno.


nighaj   |   ip:78.98.167   |   2009-06-29  (23:07)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Takze skusme este raz a exaktne. To co sa v dnesnych casoch v bankach pouziva, je tzv. system CIASTKOVYCH rezerv, mily obcan. Ak Ti to Tvoje jazykove znalosti dovolia, zadaj do googlu 3 slova modern money mechanics a odosli to. Prve PDF co to vyhodi je rovnomenny dokument v anglictine, kde je vsetko objasnene.


Muchatte   |   ip:95.102.85   |   2009-06-29  (23:12)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
   Hmmm , pekne len si ešte nepovedal žiaden argument proti vytváraniu peňazí z ničoho. A vieš prečo je teraz problém ?? Lebo si ľudia berú menej úverov a kedže tento systém je postavený na neustálom raste všetkého tak to upadá , lebo ked je menej úverov je menej práce , menej výrobkov, menej peňazí, menej úrokov a menej dlhu. A to je pre tento systém zlé.... Myslíš, že banka žije z tvojho 6 % úroku na 20 rokov ??????? . Vieš o koľko by bolo menej peňazí v obehu a na účtoch keby sa nevyrábali z ničoho ??? Nepredstaviteľne menej.


obcan   |   ip:77.247.22   |   2009-06-29  (23:17)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  kkt Muchatte
si tupy ako poleno.Ja mam poziciavat peniaze? Ved peniaze sa nepoziciavaju!!!
Peniaze su iba potvrdenie ze si vykonal prácu v urcitej hodnote.
A na to by mal mat opravnenie iba stat.Ak ja poziciam peniaze tak poziciam iba potvrdenie ze ja som nieco odrobil co momentalne nepotrebuejem a poziciam druhemu ktorý to potrebuje viacej a vrati mi to neskor.
Ak chcem za to UROK chovam sa ako vypalník ktorý chce od Teba peniaze za to ze Ti nepodpáli dom!!!
Peniaze su urcitým univerzalnym druhom tovaru a mali by podliehat znehodnoteniu tak ako vsetky tovary!!!
Tento financný system je zvrateny a na hlavu postavený,preto aj mojimi prispevkami bojujem za jeho zmenu.
O chybach tohto systemu hovoria sami jeho tvorcovia,precitaj si Protokoly sionskych mudrcov kapitoly 20-24 a budes mudrejsí.Uz tí davno vedeli co sposobia UROKOM.A o to im islo.Len sa vzdelavaj!


nighaj   |   ip:78.98.167   |   2009-06-29  (23:21)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Osobne sa nazdavam, ze napr. moje alebo kohokolvek argumenty proti vytvaraniu penazi z nicoho, alebo i proti comukolvek inemu, by na veci toho moc nezmenili. Tu asi nebude ina cesta nez tie ICH peniaze nepouzivat (tak ako navrhol isty Andreas Claus vo svojom prispevku na konferencii proti cenzure v CH - bolo to na google video k videniu po zadani andreas claus titulky). No nepouzivat ICH peniaze je napr. pre mna nateraz tazko myslitelne...



obcan   |   ip:77.247.22   |   2009-06-29  (23:28)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  zmenili by ,keby si tomu roumel.Ale vytvaranie penazi z nicoho nie je problem, pochop to!!!
Problem je urok!!!
Precitaj si vsetky clanky na www.paradigma.sk a potom skus si utvorit svoj nazor!


nighaj   |   ip:78.98.167   |   2009-06-29  (23:41)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Ten dedko Dzugasvili tusim mali pravdu. Akakolvek argumentacia, ktora jest odkazana na uvazovanie adresata, je z hladiska efektivity vopred odkazana na nezdar....


obcan   |   ip:77.247.22   |   2009-06-29  (23:48)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Dedko Dzgasvili mali pravdu vo vela veciach... a vedeli aj o com je Hitler a sionizmus,preto s nim chodili na rokovania a dohodli sa aj ked to navonok tak nevyzeralo.Vedeli obidvaja o com im ide.
Aj teraz zije taky dedko , len sa nevolá Dzugasvili....


Paľo   |   ip:89.173.77   |   2009-06-30  (00:29)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Multiplikácia je popísaná už niekde na tomto servri. Až posledné mesiace sa o tom všade píše. Je to amícky výmysel a u nich vždy fungoval takto. Centreálna banka vygeneruje akože 1 USD na ktorý ostatné banky/ banka vygenerujú 30 USD. Jeden insider povedal : ale môžme aj 50.


Miso_2   |   ip:88.212.37   |   2009-06-30  (01:12)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Celkom súhlasím s Obcanom. Zaujíma ma, prečo by mali banky ako zdroj zisku využívať úrok. Prečo si napríklad pri kontrakcii peňazí (splatení pôžičky) nenechajú časť zo splatench peňazí (namiesto ich zničenia). Ja by som to riešil napríklad tak, že pôžičky by boli bezúročné, pričom povedzme 5% zo splatenej sumy by si banka nechala ( a ďalších 5% by mohlo ísť ako daň štátu). Neťahali by sa tak z obehu peniaze, ktoré tam nie sú a zachovala by sa dostupnosť pôžičky pre každého. Inflácia by sa dala regulovať veľkosťou provízie (tj. tých 5%), keďže všetci ekonómovia vedia, že istá mierna inflácia je pre hospodárstvo prospešná. Ako Obcan povedal, peniaze by mali časom strácať hodnotu, aby nemalo zmysel ich hromadiť, naopak, aby to ľudí nútilo investovať.


Miso_2   |   ip:88.212.37   |   2009-06-30  (01:34)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Ešte k tomu úroku:

Nemám nič proti tomu, keď niekto požičia vlastné peniaze za rozumný úrok pár percent nad úrovňou inflácie (tj nie "lichva" 30-40%), pretože tie peniaze mohol investovať inde.

Problém vidím vtedy, keď banky, ktoré požičiavajú cudzie peniaze zarábajú na úroku z cudzích peňazí a ku vkladom sporiteľov pripíšu len zlomok percenta (dokonca nižší ako je inflácia!!!). A svojím obrovským (multiplikačným) potenciálom poskytovať pôžičky doslova vyciciavajú obrovské množsto prostriedkov zo spoločnosti...

Vyššie spomenutým bezúročným systémom by banky síce hromadili bohatstvo rovnako, ale aspoň by tak neškodili obyčajným ľuďom.


obcan   |   ip:77.247.22   |   2009-06-30  (07:05)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  kaslem na to ,idem na nejaku inu diskusiu kde su ekonomovia,nie diletanti jeden vacsí ako druhý..

vid:
Vyššie spomenutým bezúročným systémom by banky síce hromadili bohatstvo rovnako,

vidim ze ekonomika a financníctvo je pre vsetkých nepochopitelnejsia ako derivácie a integrály...

Kua ved si nakreslite tok penazí a uvidite kde sa zastavuju a kde z obehu su odsavané a kde donho vchádzaju.
To by ste ale museli byt technici a nie ekonomovia.



Muchatte   |   ip:84.47.47.   |   2009-06-30  (09:55)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Obcan vidím, že si mega ekonóm. Jasné, že požičiavanie peňazí je celkovo blbosť len povedz to tým 95% ľuďom všade okolo nás čo majú lízingy, pôžičky a hypotéky. Banky iba zistili, že ľudia sú pažraví a nenásytní a preto začali požičiavať peniaze a jasné že si k tomu šupli úrok. Veď dnes už máš pôžičku na všetko Od auta až cez dovolenky a svatby...Pekne tu hovoríš o toku peňazí a o sionských mudrcoch(poznám) ... Len si nedal žiaden argument, že peniaze sa nevytvárajú z ničoho. Kľudne o tom diskutuj s ekonómami a aj zamestnancami bánk, je to ako bolo v Zeitgeiste povedané len samé grafy vzorce a poučky pritom to je také jednoduché . Je to to isté ako keď si chceš zistiť čo sú Aktíva a Pasíva. Samé kecy okolo toho pričom je to úplne jednoduché Aktíva sú to čo ti ide do vrecka a Pasíva to čo ti vyťahuje peniaze z vrecka. Celý tento systém sa tvári strašne zložitý pričom, tie základy okolo toho sa dajú jednoducho vysvetliť.....Jasné, že ekonóm, ktorého niekoľko rokov cvičili v škole hovorí niečo iné..


obcan   |   ip:195.146.1   |   2009-06-30  (10:36)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Dobre Muchatte
tento príspevok Tvoj je OK.
Uz som to raz povedal ze peniaze sa nepoziciavaju.
Peniaze su potvrdenka ze si vykonal prácu za ktorú si mozes vybrat tovar v tej hodnote.Ked Ti banka dá "pozicia" peniaze vlastne Ti da bianko potvrdenie o práci ktoru si este nevykonal ale musis ju vykonat.Zatial by to bolo v poriadku.
Ale ked berie za to UROK tak chce aby si robil aj na nu.Aj to by nebolo az take strasné ale bankarí su tak drzí ze urocia zlozeným urokovaním co je pytanie si úroku z úroku a to je uz exponencialna funkcia ktora po par krokoch zacne velmi prudko stupat a blízi sa k nekonecnu.Tým sa do bank stahuje velke mnozstvo penazí s ktorými nevedia co maju robit tak vymysleli aby si státy zacali tvorit schodkové deficitné štátne rozpočty a aby sa aspon takym sposobom dostali peniaze do obehu lebo inak by to celé krachlo za chvílu.Takze to krachne práve teraz ked uz bankarom na svete nie je pomoci.Musia z farbou von a uz sa boja ako ludia zacinaju chapat ten podvod co tu cele roky robili za spolupráce politikov,jedno ci Meciara ci Dzurindu ci Busha alebo Obamu.
Hovorit o vytvaraní penazí z nicoho je debilita.Je uplne jedno ako peniaze banka vytvorí,ci papierové alebo elektronické, v konecnom dosledku ked sa pustia do obehu aj tak sa pokryju prácou alebo nejakou vytvorenou hodnotou.Zlo banky pachaju tym ze kazdou pozickou v skutocnosti odcerpávaju peniaze z obehu lebo tebe daju napr.100000 Sk a chcu aby si im vratil 150 000.Keby si si pozrel cash flow kazdej banky tak vidis ze banka viac penazí prijíma ako vydava.
Viez si predstavit co sa robí z nádržou z ktorej vyteká voda 10 liter/sek a nateká do nej 20 litrov/sek???
No predsa SA PLNÍ!!!
Mna technika tupí ekonomovia neojebabrú.
Rozpravky a mudre ekonomické reci mozu hovorit svojim manzelkám v posteli,mne nie!!!


Miso_2   |   ip:88.212.37   |   2009-06-30  (10:38)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Obcan, mal by si pochopiť, že nikdy nebude existovať dokonalý systém a keď chceš zmeniť ten čo je teraz, musíš ho zmenit tak, aby boli všetky strany spokojné, inak nemá absolútne šancu na úspech.

Stačila by jedna hoc len malá banka co by takto fungovala, jeden menší zákon a úrok by ani nebolo treba zakazovať, pretože iba hlupák by si bral úročnu pôžičku. Postupne by sa aj ostatné banky by sa prispôsobili.

Ak mi niečo uniká, tak mi to vysvetli prosím pekne a jasne. Počítať integrály viem, tak to snáď pochopím.

Predpokladám, že všetky tie prostriedky zo systému unikajú a hromadia sa v bankách. Vari nehromadia? 20% HDP v USA nie je hromadenie? Ale ak je to inak, nech sa páči, nakresli ten tok a hoď mi link. Ďakujem.

Dúfam, že si nemyslíš, že keby si tým bankárom chcel zobrať takúto vymoženosť, tak by ti ju dali dobrovolne? Všetko je o kompromisoch.

Áno možno som diletant, ale nemôžem mať vlastný názor hoci nie som ekonóm? A čo je vlastne fundamentálne zlé na tom návrhu? Rád sa poučím, myslím to úprimne a vážne.


Miso_2   |   ip:88.212.37   |   2009-06-30  (10:41)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Ale veď niekto musí vydávať tie potvrdenky!!!


obcan   |   ip:195.146.1   |   2009-06-30  (10:51)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Miso 2
aj Ty pochop ze nikto nechce ziadny dokonalý system ale normálny.
Ty by si si dal urobid doma vodovodnu nádrž tak ze ked z nej odoberies 2 litre tak sa do nej vzapatí pridaju 4 litre?
ved by Ti ju roztrhlo ak by sa to dalo zrealizovat.Ja nechcem aby ludia boli ekonovia,ani ja nie som , ale som si nastudoval viac ako za 10 semestrov student VSekonomickej tých povinných nepravdivých debilít.
Ale staci pozivat zdravý rozum,nemusis byt ekonom.
Ludia ale nemaju zdravý rozum,to je celý problém.
Ja ale nie som Iluminator,som jeho najvacsí odporca.
Presne co píses v druhom odstavci bolo tu za komunizmu a bolo to dobre.Podotýkam ze ja som komunista nikdy nebol.Az teraz po dvaciatich rokoch tohto kapitalizmu ma z neho obvinuju a to len preto lebo pouzivam zdravý rozum.
Precítaj si na www.paradigma.sk clanky od Rowbothama a pochopíš.
Ani zlodej ti dobrovolne nevyda co ukradol a bankári s politikmi su zlodeji vzajomne sa ochranujuci jeden tvorí zákony druhý ho za to odmenuje peniazmi.To je celé!


obcan   |   ip:195.146.1   |   2009-06-30  (10:57)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Samozrejme ze tie potvrdenky musí vydavat banka!Ale státna a jej zisk musí byt príjmom do státneho rozpoctu a verejne kontrolovatelný tak ako je státny rozpocet!!!
V tom je celá pointa tohto zvráteného finančného systemu.Nie je problem v slovicku kapitalizmus ci komunizmus ale vo financiach a okradaní ludí!!!


Miso_2   |   ip:88.212.37   |   2009-06-30  (10:59)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  No myslím, že už si v princípe rozumieme.


obcan   |   ip:195.146.1   |   2009-06-30  (11:11)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Ukludnil si ma.Fakt si precitaj to com som Ti napisal a su este dalsie dobré veci, napr.len takyto rozhovorí a co je v nom pravdy
http://www.cibulka.net/nnoviny/nn1996/nn1296/obsah/57.htm


Miso_2   |   ip:88.212.37   |   2009-06-30  (11:56)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Aj "tretia cesta" je zaujímavé riešenie, hoci už nie je také aktuálne. Niečo na spôsob zlatého štandardu, ale to skôr vidím ako príležitosť zakladať alternatívne meny. Napríklad farma si založí menu, ktorej štandardom budú nejaké plodiny, priemysel menu, ktorá bude krytá výrobkami atď.

Ono riešení je určite veľa a veľa dobrých.

Ja osobne si myslím (možno naivne), že keď dostaneš nekryté peniaze stačí, keď splatíš pôžičku a už sú tie peniaze kryté tvojou prácou, teda nemá zmysel ich všetky ničiť. Nízka inflácia je prospešná. Nie 4 litre ale povedzme 2,1. Nemusí to byť 5%, môže to byť 0,5%.

Neviem, ale viazať peniaze na nejaký kov, výrobok alebo iný objekt je mi nejak proti srsti.

Ľudstvo má obrovské schopnosti možnosti a dokážeme všetko, ak na to máme dosť peňazí. Obmedzením sa na krytie nejakým kovom atď, bude nastávať nedostatok, čo bude spomaľovať vývoj.

Môžeme mať úžasné plány na obrovské projekty, kolonizáciu cudzích planét, a môžme byť schopní ich realizovať, ale ak nezískame dostatok financií, nič z toho.

Proste ma fascinuje, čo všetko v minulosti dokázala bezúročná ekonomika a čo by mohla dokázať, keby sa zaviedla na celom svete :)

nj...naivita


obcan   |   ip:195.146.1   |   2009-06-30  (13:06)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  No vidis Miso 2 aky si ucenlivý ked chces nieco vediet a das si povedat.
Krytie zlatom je blbost,je to len pomocka na spomalenie krachu celeho systému!
UROK je problém celého sveta!!!
Nech si banky pýtaju ceny za operácie ktoré vykonaju ,ale banka nemoze byt podnikatelský subjekt a brat urok ale ŠTATNA ORGANIZACIA tak ako armada ci polícia.
Banka by mala prijímat peniaze do uschovy len za poplatok ako uschovna!!!
Tak by ani nedochádzalo k akumulácii obeživa v bankách a k ich naslednemu zneuzivaniu na poziciavanie za urok a tým stahovaniu penazí z obehu.


Kosak   |   ip:87.197.11   |   2009-06-30  (15:39)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Mňa by zaujimalo komu patri Europska centralna banka, patri štatom alebo ju vlastnia sukromne bankove rodiny ako FED, nejak sa nijako neviem dopatrat k tým informáciam, a či ju nejakou čirou náhodou nevlastnia tie iste bankove rodiny ako FED.


Zlodeji   |   ip:83.208.59   |   2009-06-30  (18:00)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  V ČR sú povinné rezervy nastavené ešte nižšie, ako v USA. A to na "2%". Áno 2%!

Ak sa pri 10% rezerve da z 1000 KC urobit nieco okolo 100 000KC, tak pri 2% to bude daleko viac.

Neviete kolko je minimalna rezerva v SR ?


kri   |   ip:213.151.2   |   2009-06-30  (23:32)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  2 Zlodeji

"Neviete kolko je minimalna rezerva v SR ?"

2% pre: Overnight deposits, deposits with agreed maturity or period of notice up to 2 years, debt securities issued with maturity up to 2 years, money market paper

0% pre: Deposits with agreed maturity or period of notice over 2 years, repos, debt securities issued with maturity over 2 years

plus dodám nejaké zaujimavé info:

Povinné minimálne rezervy vytvárajú štrukturálny dopyt po likvidite zo strany bankového sektora eurozóny. Výška povinných minimálnych rezerv sa pre každú inštitúciu stanovuje na základe jej súvahy. V súčasnosti musí povinné minimálne rezervy tvoriť približne 6 000 bánk. Celková potreba likvidity bankového sektora eurozóny v súčasnosti predstavuje v priemere 450 mld. EUR. Celkový denný objem povinných minimálnych rezerv dosahuje približne polovicu tejto celkovej potreby.

Minimálne rezervy nepredstavujú pre bankový sektor náklady, pretože sú úročené Eurosystémom priemernou hraničnou úrokovou sadzbou hlavného refinančného obchodu počas periódy udržiavania rezerv.

Slovensko príde (prišlo) o svoje zlato
Bežní ľudia si vôbec neuvedomujú, že zavedením eura, príde Slovensko aj o časť svojich devízových rezerv, držaných okrem cudzích mien (napr. v americkom doláre) aj v zlate. Tie doteraz držala a spravovala výlučne slovenská Národná banka Slovenska (NBS). Teraz ich bude mať v priamej moci a kontrole ECB (podľa čl. 30.1 štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a ECB). V ECB bude mať síce podiel aj NBS, ale ten je daný počtom obyvateľov a HDP Slovenska. V praxi to teda znamená len minimálnu možnosť ovplyvňovať chod ECB. Dá sa to predstaviť na príklade akciovej spoločnosti, kde akcionár napr. s 5% akcií sotva ovplyvní rozhodnutia firmy, ktorá spravuje aj jeho majetok. Slovinsko tak napr. previedlo na ECB zlato v hodnote cca. 872 mil. Sk a devízy v celkovej hodnote 5.8 mld. Sk!

Transfer of foreign reserve assets to the ECB

30.1. Without prejudice to Article 28, the ECB shall be provided by the national central banks with foreign reserve assets, other than Member States' currencies, ECUs, IMF reserve positions and SDRs, up to an amount equivalent to ECU 50 000 million. The Governing Council shall decide upon the proportion to be called up by the ECB following its establishment and the amounts called up at later dates. The ECB shall have the full right to hold and manage the foreign reserves that are transferred to it and to use them for the purposes set out in this Statute.


cv   |   ip:77.247.22   |   2009-07-01  (01:02)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  to zlodeji:
je to katastrofa, lebo Ti uz nik neodpoveda

to kri:
si jediny clovek na tejto diskusii co si ho vazim!!!!


Lord X   |   ip:95.102.3.   |   2009-07-01  (14:08)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  obcan... dam to aj sem..
Nie je nic zle ak komercna(sukromna) banka poziciava svoje peniaze na urok, ale musia to byt jej peniaze a nie peniaze vkladatelov - tie musi mat vzdy pripravene. Cely problem sucasneho systemu je v tom, ze banka poziciava peniaze vkladatelov(frakcny rezervny system), ktore potom nema ked dojde k bank runu. Poziciavanie VLASTNYCH penazi na urok by nemal byt u komercnej banky problem. Problem je len frakcny rezervny system.

"Tak by ani nedochádzalo k akumulácii obeživa v bankách a k ich naslednemu zneuzivaniu na poziciavanie za urok a tým stahovaniu penazí z obehu."

co zapricinilo(alebo skor dovolilo zapricinit) financnu krizu je system frakcnych rezerv(a nezodpovedne poziciavanie a investovanie...), nie urok.. ako si napisal, urok stahuje peniaze z obehu do bank.. ako potom vysvetlis, ze kriza vznikla lebo banky mali NEDOSTATOK penazi na vyplacanie vkladov a nie prebytok? Lebo nevznikla koli samotnemu uroku...


Miso_2   |   ip:88.212.37   |   2009-07-01  (23:36)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Lord X, spýtam sa ťa takto:

Keby existoval systém multiplikačnej kreácie obeživa (systém frakčných rezerv), v rovnakej podobe ako funguje teraz, ale BEZ úroku, myslíš, že by boli nejaké systémové problémy? Každý by si mohol požičať (boli by pre neho vykreované peniaze) a následne by splatil rovnakú sumu. Košér. Ekonomika by mala v každom momente k dispozícii relatívne dostatočné množstvo prostriedkov pre svoje fungovanie a rozvoj.

Na druhej strane. Povezme, že by sa zakázal iba systém frakčných rezerv. Kde by sa vytvorili peniaze pre fungovanie a rozvoj ekonomiky? Momentálne sú hlavným zdrojom nových peňazí hypotéky (a tiež štátny dlh), tj. peniaze vytvorené multiplikačnou kreáciou.

Nehovorím, že multiplikačná kreácia je najlepší systém, ako vytvárať nové peniaze, ale bez úroku je podľa mňa celkom dobrý. Samozrejme, peniaze možno kreovať aj inak.

Samozrejme, spojenenie týchto dvoch faktorov je doslova smrteľné...


Lord X   |   ip:78.99.175   |   2009-07-02  (15:28)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Miso_2 "Keby existoval systém multiplikačnej kreácie obeživa (systém frakčných rezerv), v rovnakej podobe ako funguje teraz, ale BEZ úroku, myslíš, že by boli nejaké systémové problémy? Každý by si mohol požičať (boli by pre neho vykreované peniaze) a následne by splatil rovnakú sumu."

Ano v idealnom pripade by to tak bolo. Ale svet nie je idealny a nie kazdy splati pozicku(vid kolaps americkych hypotek) a kedze v takomto systeme by stale neboli vklady kryte, dochadzalo by aj tu k bank runom a krizam ako je tato, urok-neurok. Takisto komercna banka musi z niecoho zit, a preco by to nemal byt prave urok? (ale moze to byt aj nejaky pausalny poplatok)
Pozicat si a splatit rovnaku sumu je nemozne, lebo kvoli inflacii by si splatil mensiu hodnotu a banka by skrachovala este skor. A nizka inflacia je pre ekonomiku potrebna.

Ale v jednom mas pravdu, VYTVARANIE NOVYCH PENAZI nemoze byt zatazene urokom. To znamena, ze jedna institucia nemoze naraz aj poziciavat s urokom, aj vytvarat nove peniaze. V tom pripade sa ti tu rysuju 2 moznosti:

1.zakazeme urok komercnym bankam, a tak nadalej mozu vytvarat peniaze multiplikaciou
2.zakazeme komercnym bankam vytvarat peniaze(urok moze byt), a tie bude vytvarat bez uroku napr. stat

Ktora z tychto moznosti je lepsia? je jasne ze ta druha. Preco? Lebo prva nezabrani vzniku kriz ako je tato. Zaroven je nemoralne akejkolvek sukromnej osobe (tj. aj komercnym bankam) zakazovat poziciavat svoje peniaze na urok zo ziskom, pokial nie je privysoky.

Nekryte peniaze(frakcny rezervny system) je to, co sposobilo a bude sposobovat krizy. Je to pyramidova hra!


Miso_2   |   ip:88.212.37   |   2009-07-03  (00:05)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Som za 2. :)


cv   |   ip:77.247.22   |   2009-07-03  (07:05)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Spravne je zakazat urok a nechat multiplikaciu ktorá nikomu navadí a nikoho neokráda ked nie je prítomný urok!
Zobudtte za konecne!!!


Miso_2   |   ip:88.212.37   |   2009-07-03  (07:45)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  No ale keď bude štát dávať peniaze bez úroku, tak len blbec pôjde do banky :)


orbi   |   ip:195.28.13   |   2009-07-03  (08:24)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  To Miso2, presne "vo tom to je". Preto sú tak zlostní keď začnete rozprávať o škodlivosti úroku.


mito   |   ip:195.91.56   |   2009-07-03  (08:57)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  caute vsetci,nie som ekonom,naopak som uplny ekonomicky analfabet ale prosim vysvetlite mi v com je FED federalna,v com je rezervna a ako je mozne ze v dnesnej dobe niekto napise taku somarinu ze radu guvernerov vymenuva prezident USA a zodpoveda sa kongresu.Pokial ja viem ide vylucne o sukromnu financnu instituciu,ktora si vymenuje prezidenta USA akeho chce a kongres im moze akurat....viete co.Alebo je to inak?


cv   |   ip:195.146.1   |   2009-07-03  (09:10)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Mito a Miso 2:
prestudujte si clanky na paradigma.sk a vsetko co na Internete existuje o peniazoch.Zakladne veci si musite nastudovat sami.


Miso_2   |   ip:88.212.37   |   2009-07-03  (09:39)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Čo pokladáš za základné veci?

Preštudoval som už dávno.


mito   |   ip:195.91.56   |   2009-07-03  (09:39)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  dik ev prestudujem,co si myslis o clanku o FED na tejto stranke nizsie,ma zmysel to citat a brat vazne?


mito   |   ip:195.91.56   |   2009-07-03  (09:43)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  sorry ty si cv,uz blbsie vidim na tie male pismena,


Miso_2   |   ip:88.212.37   |   2009-07-03  (09:46)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Inak cv, vcelku súhlasím s týmto, čo si napísal vo vedľajšom fóre:

"Je to tak lukyBB ako pises.
Preto znovu budem otrepavat do nekonenecného nekonecna:
Na vine je UROK,ten treba zrusit!!!
A vobec banka ma byt statna institucia ,a tlacit peniaze a davat ich ludom bezurocne v takom mnozstve v akom ich dokazu pokryt svojou prácou.
Toto co dnes na celom svete mame je nehorazny podvod a svinstvo!!!"

Ide mi len o to, že keď bude hocijaká inštitúcia požičiavať bezúročne, tak úrok zakazovať nemá zmysel, lebo nikto si na úrok nepožičia.


horal1966   |   ip:78.45.113   |   2009-07-03  (22:19)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Chlapi,dík za vaše príspevky,ste dobrí všetci,včetne občana.Dobrý je aj článok autora!Ja osobne sa tiež prikláňam zrušiť úrok.Akurát neviem,čo na to povedia tí,ktorí poctivo platia niekoľko rokov splátky a úroky??Smola??


Tom   |   ip:195.146.1   |   2009-09-08  (12:38)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  No obcan, urok je problem ale aj multiplikacia. Ide o to ze ten 1 Bilion korun je naozaj v obehu a banka pozicia "z toho" (v skutocnosti iba na zaklade toho a nie naozaj cast z toho) 0,9 Biliona. Lenze akym pravom ked z uctu Arnosta to neubudlo? Povedzme ze Arnost minie 0,9 Biliona. Banka teda by mala ziskat od Pistu 0,9 Biliona +uroky za peniaze, ktore uz aj vratila? Ake pravo na to ma? Z toho vyplyva ze tie peniaze banka jednoducho nema. Vytvorila ich lusknutim prstov, pozicala ich na urok a este ziada aby ich Pista splatil inak pride o majetok. Inaksie povedane ide o jasny financny podvod. Banka ti nic v skutocnosti nedala, iba ciselka, ktore nie su nicim podlozene a su iba z hora ohranicene podla rezervy v CB. Navyse ty si sa za toto nic musel zaviazat majetkom ktory uz existuje. Takze ty si dal protihodnotu niecomu co nema hodnotu... Skvele vsak? Takze reci typu ze su to neodpracovane peniaze su sice pravda ale komercna banka nema moralne pravo ich od teba pozadovat, pretoze ti dala peniaze ktore predtym neexistovali.


Tom   |   ip:195.146.1   |   2009-09-08  (13:46)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Napadlo ma ze kedze banky takto poziciavaju peniaze, aj my by sme mali byt opravneni splatit dlh banke rovnakym sposobom. Napiseme si na papier ze tymto splacam uver vo vyske x Eur a sme vybaveny nie? Dam banke presne taku istu protihodnotu aku dala ona mne ... nic :D.


Lord X   |   ip:84.47.6.3   |   2009-09-08  (14:52)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Tom - nie je pravda ze tie peniaze neexistovali, banka Pistovi pozicala peniaze ktore patrili Arnostovi... To ze on ich na svojom ucte vidi je len iluzia, v skutocnosti ich banka uz nema...


Lord X   |   ip:84.47.6.3   |   2009-09-08  (14:53)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  teda pokial Pista nesplati pozicku...


Tara   |   ip:94.112.16   |   2009-09-08  (15:23)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Takze keby si Arnost v ten isty den prisiel pre svoje peniaze, tak mu ich banka neda?
Ha-ha


Lord X   |   ip:84.47.6.3   |   2009-09-08  (16:02)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Tara - ano, pokial si pod arnostom predstavime vsetkych klientov banky... keby prisli vsetci naraz, banka ich peniaze nema, lebo su pozicane...


Tara   |   ip:94.112.16   |   2009-09-08  (16:14)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  No, ja to vidim inac. Tie Arnostove peniaze zostanu v banke, a Pistovi pozicia novo natlacene peniaze (do vysky podla povinnej frakcnej rezervy, teda povedzme 90% Arnostovho vkladu). Samozrejme za urok, ktory je neporovnatelne vyssi ako ten, za ktory Arnost banke svoje peniaze vlastne pozical. Takze teoreticky ak pride v ten isty den Pista zaplatit dlh a Arnost vybrat si svoj vklad, bankarovi ostane "na konte" tucny baksis.
Ak by si Pista pozical peniaze od Arnosta priamo, nie cez banku, boli by na tom lepsie obidvaja, ale bankar by mal dlhy nos.


Tara   |   ip:94.112.16   |   2009-09-08  (16:28)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Uz len doplnim, ze Pista by peniaze aj s urokom bankarovi Kohnovi nikdy nemohol vratit, pokial by neexistovalo viac penazi, ako Arnost do banky ulozil. A zostal by stale zadlzeny, este by mu naskakovali aj uroky z nezaplatenych urokov. Takze banka by mu zhabala majetok, a zase by na tom zarobil iba bankar. A o tom to je.


Lord X   |   ip:84.47.6.3   |   2009-09-08  (16:58)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Tara: "Tie Arnostove peniaze zostanu v banke, a Pistovi pozicia novo natlacene peniaze (do vysky podla povinnej frakcnej rezervy, teda povedzme 90% Arnostovho vkladu)"

Je rozdiel ci si banka necha cele vklady na uctoch a pri poziciavani len pripise na ucet 90%, alebo tych 90% zobere z vkladov. Funguje to druhym sposobom, aj wikipedia suhlasi so mnou. Inac by nemohlo dochadzat k bankrunom a neislo by uz o frakcny rezervny system.

"Under fractional-reserve banking, the type of banking currently used in developed countries, banks retain only a FRACTION of their demand deposits as cash. The remainder is invested in securities and loans, whose terms are typically longer than the demand deposits, resulting in an asset liability mismatch. No bank has enough reserves on hand to cope with more than a fraction of deposits being taken out at once."

http://en.wikipedia.org/wiki/Bank_run

Mas ale pravdu v tom, ze banka "vytvara dojem" akoby mala 190 percent povodnych vkladov, kedze 90 percent pozicala, ale vkladatelovi z uctu neubudlo - to je podstata multiplikacie penazi bankami. Aspon ja to takto chapem...

Samozrejme by bolo idealne, ak by si Pista pozical peniaze priamo od Arnosta, ale realne musi byt casto sprostredkovatel, lebo vacsina ludi (vratane mna, nie som ekonom) nevie a ani nechce peniaze investovat sama.


Tara   |   ip:94.112.16   |   2009-09-08  (17:17)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Takze sme u toho, ze banka vytvara nove peniaze na zaklade dlhu,dlzneho upisu, nech uz sa vola pozicka, hypoteka, leasing, akokolvek inac, je to dlh. A zaraba na bankara prostrednictvom ovela vyssich urokov, nez ake by si mala uctovattak, aby zodpovedali vynalozenym nakladom (rezijnym).Ak si ulozim do banky uspory, na poplatkoch za to, ze mi tam pridu peniaze z vyplaty a ze mi banka vedie ucet zaplatim viac, ako za pripisany urok, ktory mi banka da za to, ze jej svoje peniaze "poziciam", aby ona mohla nech uz pozicat niekomu inemu, alebo investovat. Dokonca si necha zaplatit aj za to, ze si svoje peniaze vyberiem v hotovosti, lebo ich potrebujem. Ako keby to boli ICH peniaze, nie moje, a to sa mi naozaj nepaci, to nie je dobry system.


Popleta   |   ip:95.102.28   |   2010-03-07  (16:27)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  mno...precital som tu celu diskusiu, a ja by som to videl asi takto.

Co sa tyka penazi. Peniaze,ktore ma Arnost, 1000Sk su odpracovane, zarobene, a da sa za ne kupit tovar a sluzby. Arnost ich da do banky. Peter si od banky pozicia 900 novonatlacenych Sk, za ktore ruci svojim majetkom. Neexistuje, ze si pozicia 900Sk z tych,co tam dal arnost, pretoze z toho by vyplyvalo, ze Arnost si uz nemoze kupit kartou veci v hodnote 1000Sk ale iba 100Sk. Cize natlaci nove, a ma aktiva v hodnote 1900Sk. 1000Sk od arnosta, plus majetok ktorym peter ruci za 900Sk pozicku. Banka vyplati 3%urok arnostovi, t.j. 30SK, a vypyta 7%od petra, co je 63 SK. Arnost je s bankou spokojny, na ucte ma 1030SK, a Peter pozicku splatil, a premenil bankovych 900Sk z majetku ktorym rucil na realne peniaze, teda jej vratil 963Sk. Cize, banka ma na svojich uctoch 1000 + 30 + 900 + 63 = 1993Sk. Banka ma 1993Sk, z toho 1030 je arnostovych , a 963 banka zarobila na zaklade minimalnych povinnych rezerv, a uroku.

Takto tomu rozumiem ja, a pokryva to vsetko co tu bolo povedane...dufam, ze nas palubny technik, obcan to tiez pochopi :)


skogen   |   ip:217.73.26   |   2011-07-01  (10:37)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Keď už spomínate paradigmaa.sk, tak sa kuknite do kníh, čo sú tam na predaj. Vrelo k tejto téme odporúčam Bernard Lietaer: BUDOUCNOST PENĚZ. Je to bývalí centrálny bankár a jeden z autorov eura. On vidí budúcnosť v komunitných peniazoch: LETS.

Ahojte


Williams . legenuti77   |   ip:209.95.56   |   2017-01-10  (23:49)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  URGENT RELIABLE ÚVER PONUKA PLATÍ SE.
(Williamloans14@gmail.com)

Hľadáte podnikateľský úver? osobné pôžičky, dom úver, auto úver, študentské
úver, konsolidáciu dlhu úver, nezabezpečené úvery, rizikový kapitál, atď .. Alebo ste boli
odmietla pôžičku v banke alebo finančnej inštitúcie o akýchkoľvek dôvodov. sme súkromná
pôžičiek, úverov pre podniky i jednotlivcov v nízkej a cenovo dostupné úrokovej sadzby
2% úrokovej sadzby. V prípade záujmu o úver? Kontaktujte nás ešte dnes na
(Williamloans14@gmail.com) a dostať svoje úver dnes.



URGENT ORIGINÁL ÚVER PONUKA PLATÍ SE.

Potrebujete naliehavú pôžičku alebo iný finančnú pomoc?
Ponúkame všetky typy úveru na dve percentá (2%) záujmu. napíšte nám teraz
via: williamloans14@gmail.com s týmito informáciami
celé meno:
dátum narodenia::
krajina:
povolania:
výška pôžičky:
Doba trvania úveru:
Účel úveru:
mesačný príjem:

Prosím odpísať v prípade záujmu o viac informácií prostredníctvom našej nižšie uvedenej kontaktu
EMAIL: williamloans14@gmail.com
S pozdravom,
Williams úvery.


DeniallaDepalmes . horijire81   |   ip:23.235.22   |   2017-05-31  (10:21)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  Myslíte si, že získate úver? Ste vážne potrebujete naliehavú pôžičku na začatie vlastného podnikania? Ste v dlhu? To je vaša šanca na dosiahnutie vášho želania, poskytujeme osobné pôžičky, podnikové pôžičky a firemné pôžičky a všetky druhy úveru s úrokom 2% pre viac informácií kontaktujte nás prostredníctvom e-mailu: (denialladepalme.s@gmail.com)
Chýbať. Denialla Depalmes



diskusia / forum Pridaj príspevok do fóra
Prosím diskutujúcich, aby nepoužívali vulgarizmy a dodržiavali kultúru diskusie. Ďakujem. (admin)

Meno:


Tripcode (?): (nepovinné, ale odporúčané)


dva + štyri =
(výsledok zadajte číslicou)

Podmienky používania služieb dolezite.sk beriem na vedomie a súhlasim s nimi. Kliknúť tu pre celý text.

  Príspevok:


Kto stojí za bločkovou lotériou? Kto na tom zarobí?


 - Kto stojí za bločkovou lotériou? Kto na tom zarobí?2013-05-26  (17:26)  |  Ekonomika
Na Slovensku sa intenzívne plánuje zavedenie tzv. bločkovej lotérie. Aký prínos bude mať pre občanov Slovenska?

Tichý pohřeb pohádky o ropném zlomu


2013-05-14  (10:03)  |  Ekonomika
V průběhu posledních deseti let vládní instituce, německý kancléřský úřad, Mezinárodní energetická agentura, americké ministerstvo energetiky,... operují s argumentem, že vrcholu světově vytěžitelného množství ropy a zemního plynu již bylo dosaženo, nebo že již tato hranice byla překročena. Vžil se pro to termín „Peak Oil“ – ropný zlom. Následovat má už jen hrozivý růst cen a nedostatek energie.


Komu patří peníze v bance?


2013-04-26  (10:08)  |  Ekonomika
Lidé často žijí v přesvědčení, že když své peníze vloží do banky, stále jsou to „jejich“ peníze, že je mají v bance uschovány. Omyl. Hluboký omyl...


BANKÉŘI PŘESTÁVAJÍ RESPEKTOVAT SOUKROMÉ VLASTNICTVÍ


2013-04-25  (09:18)  |  Ekonomika
Finanční firma Boston Consulting Group prohlašuje, že krize eurozóny musí být řešena radikálním vyvlastněním normálních střadatelů. Mysleli jste si, že žijete ve společenském systému, ve kterém je soukromé vlastnictví nedotknutelné a že být pilný, spořivý a odpovědný vůči svým potomkům je ctností? Tak se probuďte z iluze!


Útok FEDu na zlato: Spekulace nakrátko a cenová manipulace trhu se zlatem


2013-04-22  (09:14)  |  Ekonomika
Byl jsem první, kdo poukázal na to, že Federální rezervní systém manipuloval všechny trhy, nejen ceny dluhopisů a úrokové sazby, a že Fed manipuluje trh se zlatem za účelem ochrany směnné hodnoty amerického dolaru, který je ohrožen kvantitativním uvolňováním FEDu. FED zvyšuje nabídku dolarů rychleji, než jak roste jejich poptávka a tím je cena či směnná hodnota dolaru předurčena k poklesu.


Trh s papírovým zlatem kolabuje


2013-04-18  (09:46)  |  Ekonomika
Nedostatek fyzického zlata určeného na prodej v Asii. Oficiální historkou předloženou „spolehlivými“ finančními analytiky je, že cena zlata se propadla v důsledku „poklesu obav“, že centrální banky budou nyní schopny „krmit“ inflační tlaky, a tudíž že jednoho dne začnou opět důvěřovat americkému dolaru.


Zlato a jeho propad – co za ním může být?


2013-04-17  (12:58)  |  Ekonomika
Co je původem? Řada komentářů dávala propad zlata do souvislosti s prodejem kyperského zlata. To však vůbec nemusí být pravda. Toto je první ze série extrémních pohybů.


Už je to tady: Největší holandská banka oznámila klientům, že nedodá jejich zlato


2013-04-17  (09:18)  |  Ekonomika
Minulý týden došlo k pověstnému překročení Rubikonu na trhu s investičním zlatem ve fyzické podobě, když jedna z největších evropských bank v Evropě vypověděla smlouvy se svými klienty a informovala je, že dodávky fyzického investičního zlata nebudou možné.


HODNOTA BITCOINU PŘESÁHLA 1 MILIARDU DOLARŮ, ZATÍMCO DALŠÍ MĚNY SE HROUTÍ


2013-04-09  (14:01)  |  Ekonomika
Během jen několika málo let je Bitcoin už měnou, s níž je třeba počítat. Jejich hodnota už přesáhla 1 miliardu dolarů s tím, že pro budoucnost se počítá s většími zisky. Jelikož jde o revoluční a nezávislou virtuální měnu, tak se mnozí hrnou k bitcoinům ve snaze vyhnout se zabrání peněz v bankách a propadající se ekonomice spjaté s centrálními bankami. A navíc se široká škála příležitostí k využití Bitcoinů už stává běžnou věcí, jelikož popularita této inovativní a bezpečné měny roste.


Kyperská krize z pohledu tradera


2013-04-06  (19:39)  |  Ekonomika
Kyperská krize ovládla titulky médií. Zkušenější investoři i tradeři místo debat o variantách řešení vyhledávají způsoby, jak na aktuální situaci vydělat. Je to prostě tak, krize a katastrofy na finančních trzích mohou být skvělou příležitostí k zisku. Byl jsem požádán, abych ukázal, jak využívám takové situace k zobchodování. Pojďme se tedy podívat, jak krize na finančních trzích může přinést slušný zisk bez zbytečného rizika.


Světová finanční pyramida v číslech


2013-04-06  (15:33)  |  Ekonomika
Ptáte se, proč je světová ekonomika v tak vážných problémech? A jak si vlastně může být tolik lidí jistých, že světový finanční systém nakonec zkolabuje? Pravdou je, že pokud se na celou věc podíváme přes optiku tvrdých čísel, není tak náročné pochopit, proč je světová finanční pyramida odsouzena k zániku.


Hromadí si Rusko s Čínou zlato, protože plánují zabití petrodolaru?


2013-04-04  (09:57)  |  Ekonomika
Bude se ropa brzy obchodovat v měně, která je tisíce let stará? Co by systém „zlata za ropu“ znamenal pro petrodolar a US ekonomiku? Hromadí si Rusko a Čína ohromná množství zlata, protože plánují zabití petrodolaru? Už od 70. let byl US dolar tou měnou, kterou mezinárodní komunita používala k obchodování ropy po celém světě. To vytvořilo ohromnou poptávku po US dolarech a po US dluhopisech. Co se ale stane, když zbytek světa začne ten v rostoucí míře méně stabilní US dolar odmítat a počítání ve zlatě by se mohlo objevit v měnovém vypořádávání mezinárodního obchodu? Skutečností je, že není třeba mít moc představivosti, abychom si to spočítali.


Co se dá očekávat od zlata a stříbra v nejbližších týdnech?


2013-04-03  (09:27)  |  Ekonomika
Trpělivost a pevné nervy. Jediná tvrdá měna světa, zlato, opět poroste. Nachazíme se v nejdelším období konsolidace od roku 2001. Inflační deprese je však na cestě. Biliony nově tvořených peněz ze vzduchu zatím sedí v bankách, přibývají každým dnem a čekají na příležitost. Jakmile se hráze protrhnou, svět zaplaví inflační povodeň, která bude zničující pro úspory v papírových penězích. Kupní síla zmizí, životní náklady skokově narostou a příjmy většiny populace budou v nejlepším stagnovat.


Po Cypre potopa?


2013-04-02  (09:09)  |  Ekonomika
Schválil sa záchranný balík pre Cyprus. Má hodnotu 10 mld. euro a je podmienený tým, že na záchranu sa poskladajú i majitelia vkladov nad 100 000 euro, ktorí môžu prísť o 40 % svojich vkladov, pričom niektoré odhady hovoria aj o 80 %. Predstavitelia EU verklíkujú, že ide o jednorazové a úplne ojedinelé opatrenie.


História sa opakuje-netreba nič vymýšlať-všetko tu už bolo- banková mafia


2013-03-31  (14:34)  |  Ekonomika
Článok ktorí ba sa mali všetci občania naučit naspamat už v základnej škole a dennne sa ho modliť po očenáši.


Svetová finančná pyramída v číslach


2013-03-27  (12:51)  |  Ekonomika
Pýtate sa, prečo je svetová ekonomika v tak vážnych problémoch? A ako si vlastne môže byť toľko ľudí istých, že svetový finančný systém nakoniec skolabuje? Pravdou je, že ak sa na celú vec pozrieme cez optiku tvrdých čísel, nie je až tak náročné pochopiť, prečo je svetová finančná pyramída odsúdená na zánik. Celkový dlh vo finančnom systéme Spojených štátov je v súčasnosti približne 56 biliónov dolárov, zatiaľ čo vklady na bankových účtoch predstavujú približne len 9 biliónov dolárov. To znamená, že aj keby sme vybrali všetky bankové vklady v USA do posledného centu a znásobili ich šesťkrát, ešte stále by to nestačilo na zaplatenie nahromadených dlhov.


Bitcoin pro začátečníky


2013-03-26  (09:59)  |  Ekonomika
Všichni jistě máme v živé paměti, co se nedávno událo na Kypru – tamní vláda na požadavek Evropské unie provedla měnovou reformu a znárodnila svým obyvatelům část úspor. Je zcela evidentní, že vzhledem k děravým státním rozpočtům a neschopnosti států omezit své výdaje budou tyto scénáře pravděpodobně přicházet častěji a po celé Evropě.


Spolehlivý žlutý kov


2013-03-18  (09:08)  |  Ekonomika
V posledních deseti letech se stalo Rusko největším kupcem zlata ve světě. Experti se dohadují, zda není ještě před Ruskem Čína. Podle oficiálních údajů je to Rusko, které zvýšilo zásoby zlata o 570 tun. Existují však podezření, že Čína své údaje o nákupu zlata Čínskou národní bankou poněkud snižuje. Údajně utajováním skutečných rezerv připravují čínští finančníci jakousi velmi vychytralou strategickou linii s úmyslem předvést svou sílu ve „vhodnou chvíli“. Překvapení má být například spojeno s tím, že se najednou Čína objeví jako největší držitel zlata a zatlačí do pozadí dosavadního „šampiona“ – strýčka Sama.


VATIKÁN CHCE „CENTRÁLNÍ BANKU SVĚTA“


2013-03-18  (09:04)  |  Ekonomika
Vatikán volá po “globálním veřejném úřadu” a světové centrální bance, aby spravovali finanční záležitosti, až nastane zrežírovaný ekonomický kolaps. Dokument vydaný vatikánským ministerstvem spravedlnosti a míru “by měl být rajskou muzikou pro demonstranty z ‘Okupace Wall Street’


Zavedie nový pápež Bitcoin menu vo Vatikáne?


2013-03-18  (08:55)  |  Ekonomika
Najdôležitejšou neekonomickou udalosťou tohto týždňa bolo zvolenie pápeža. Tento post prekvapivo obsadí Argentínčan Jorge Mario Bergoglio, ktorý podobne prekvapivo nepochádza z Európy – ako prvý pápež od roku 741.


Maďarsko vytvorí systém štátneho bankovníctva


2013-03-14  (23:16)  |  Ekonomika
Nový systém založený na sieti družstevných sporiteľní, ktoré kontroluje štát, zlepší dostupnosť úverov a zníži závislosť podnikateľov na pôžičkách v cudzej mene, uviedol maďarský premiér Viktor Orbán.


Indie a reálne používání zlata


2013-03-14  (09:20)  |  Ekonomika
Naposledy jsem se Indii specificky věnoval v červnu loňského roku v souvislosti s repatriací zlata. Nyní se na ní podívám znovu. Pokud jde o zlato, o Indii se často mluví v souvislosti s omezením dovozů. Přitom Indie se do trhu se zlatem aktivně zapojuje. Připojila se k Turecku, které začalo využívat zlato v mezinárodním obchodě.


Čo dnes znamenajú pojmy gramotnosť a negramotnosť?


2013-03-13  (06:22)  |  Ekonomika
Ako je možné, že 80% absolventov stredných škôl v New York city je braných za negramotných? Úlohou vzdelávania je pripraviť ľudí do života tak, aby mladí ľudia našli miesto v spoločnosti a uplatnenie na trhu práce. Pokrok priniesol tlak na spoločnosť zvýšiť laťku v pohľade na gramotnosť a negramotnosť. Čo teda gramotnosť a negramotnosť znamenájú v dnešnej dobe?


Zlato proti strachu z inflace


2013-03-12  (09:54)  |  Ekonomika
Německá Bundesbanka začala v uplynulých týdnech stahovat velkou část svých zlatých rezerv z New Yorku a Paříže do trezorů ve Frankfurtu nad Mohanem. Tento krok znamená revoluci, protože je to poprvé od druhé světové války.


Má zlato reálnu hodnotu 20.000 USD za 1 uncu?


2013-03-08  (17:07)  |  Ekonomika
Podľa bretton-woodskej kalkulácie má zlato hodnotu 20 000 dolárov za 1 uncu. Globálny monetárny systém je založený na krehkých základoch dôvery. Vďaka pôsobeniu centrálnych bánk, tlak na systém bude aj naďalej rásť.


Mýty o zlých kapitalistech


2013-03-05  (10:47)  |  Ekonomika
"Nevěřím, že něčí chudoba je způsobena bohatstvím jiných. Nevěřím, že něčí neschopnost je způsobena schopností jiných. Nevěřím, že něčí nemoc se zhoršuje zdravím jiných." Michael Howard


Kde je inflace?


2013-02-26  (10:32)  |  Ekonomika
Kritici rakouské školy popichují rakušáky, jakým je například Robert Murphy, protože v americké ekonomice je momentálně velmi nízká inflace.


BITCOIN: MŮŽE FINANČNÍ MONOPOLY ZNIČIT INTERNETOVÁ TECHNOLOGIE?


2013-02-18  (09:05)  |  Ekonomika
Velké banky ničí naši ekonomiku … a naši zemi. Jsou doslova vedeny jako zločinné podniky (což už přiznávají i média mainstreamu), vlastní i naše politiky a to ony podněcují k těm nejhorším a nejautoritářštějším tendencím v naší vládě. Jak nedávno uvedl ten bývalý dohlížitel nad výkupem bank z dluhů, velké banky „nám pořád ještě drží zbraň u hlavy,“ a – potud, pokud ony vládnou hornímu bidýlku – věci se zlepšovat nezačnou.


Světový bankovní byznys: Šokující údaje


2013-02-13  (13:09)  |  Ekonomika
Výbor pro finanční stabilitu (FSB) byl vytvořen na summitu G20 v dubnu 2009, v době, kdy byla světová finanční krize v plném proudu. Na konci roku 2012 vydal svoji Zprávu o monitorování globálního stínového bankovnictví, vyhodnocující informace o aktivitách bank a dalších finančních subjektů v r. 2011 (1). Globální stínový bankovní systém vzrostl na 67 bilionů dolarů, hodnotu srovnatelnou s globálním GNP ve stejném roce. To se vymyká představivosti a drasticky to mění celý náhled na světovou ekonomiku…


Elektro varování pro Slováky


2013-02-10  (23:45)  |  Ekonomika
Pokud se v příštích 20 letech rozhodnete navštívit ČR, chovejte se tak, jako by žádná elektřina vůbec neexistovala.


Made in Czechoslovakia - tohle by mělo zajímat každého občana ČR


2013-02-10  (21:14)  |  Ekonomika
České značky se vyrábějí mimo ČR. Zde zůstaly jen obchodní a logistická centra. Již víte, proč má ČR nejvyšší nezaměstnanost od roku 1933 ? Z čeho se tu budou platit daně ?


Kto profituje z inflácie?


2013-02-01  (09:18)  |  Ekonomika
Inflácia, vždy a všade, je primárne spôsobená nárastom peňažnej zásoby a kreditu. V skutočnosti, inflácia je nárast peňažnej zásoby a kreditu. (pozn. inflácia definovaná ako nárast cenovej hladiny je zmena pôvodnej definície. Jedná sa o súvisiace, ale rozdielne javy.)


Ďaľšie z ekonomiky...



Vyhľadávanie


Dôležité.sk na Facebooku

handmade.sk - ručná výroba, výrobky, ručná práca, predaj, obchod
Najlepšie hodnotené za týždeň

Najčítanejšie za týždeň

Posledné príspevky vo fóre

Nižšie splátky? Ľudia nebláznite..
SERGIOOSWALDO . reqikice79:   AHOJ, DOBRÝ DEŇ,

Nižšie splátky? Ľudia nebláznite..
Romav . donyvyxa40:   Máte finančé problémy ? y máme pre Vás riešenie.

Veľký Tresk rozbil ateizmus na cimpr-campr
LorinaBlodgett . sewycecu64:   Mozno by ste si mali pozried kto je to vlastne ateista :D

OMG ...


Drogy nie sú dosť! “Mozgoví lekári” sú ...
WalshRobert . wurenemu3:   We are authorized Financial consulting firm that work directly with

Cirkevný matrix - CIRTRIX
EgbebleAugustn . munolumo99:   Chcete byť členom Illuminátov a dostať svoje srdce túžbu po peniazoch, moci, sláve všetko bude vaše v živote, čo musíte urobiť, aby ste získali všetko toto je pre vás prísť a byť členom bratstva Illuminati všetko kedy ste ......

Ďalšie...

Najdôležitejšie články

TORONTSKÉ PROTOKOLY

Torontské protokoly (podľa novinára, ktorý ich uverejnil) dokazujú že plán vytvorenia Nového Svetového Poriadku (ďalej NWO) sa zosnoval už pred niekoľkými desaťročiami, napriek tomu, že pojem New World Oorder „legalizoval” 11.9.1990 vo svojom prejave prezident USA Busch starší. Úzka skupina ľudí, ktorá sa usiluje o vytvorenie NWO svoje „ako na to?“ zaktualizovala už pred najmenej 45 rokmi, čím vytvorili scenár na najbližšie roky.


Emil Páleš: Jezuiti

Slováci majú viac ako 8000 ročné etnické gény

Impérium Rothschildov

Nižšie splátky? Ľudia nebláznite..

Slobodný vysielač pod dohľadom SIS a US ambasády

Portal o ekologickej a energeticky efektivnej architekture
Náhodný výber za posledný týždeň

Zaujímavé linky

Varíme vegánsky



V tejto časti nájdete recepty bez použitia mlieka, syrov, vajec a ostatných živočíšnych produktov.


Energetické žiariče - elektrosmog

Vegan-fighter

Ľudovít Štúr

Anketa

Čo si myslite, ze sa udeje v eurozóne?


Grécko nakoniec vyhodia alebo samo odide (28%)


Euro padne, alebo budu dva druhy (36%)


Nič, premlčí sa (36%)


Navrhnite vlastú anketu
Najdôležitejšie z domova

 - Monika, Chill out!Monika, Chill out!

Ronald Reagan raz povedal Ťažká práca ešte nikoho nezabila, ale načo riskovať.


Zastavme SMER! (bankrot a peklo)

Ja som vám to hovoril!

Jiří Krampol: Trilogie...

Čipovanie psov? Neprispôsobivých sa to netýka!

Umylo vám dieťa riad? Pýtajte faktúru!

Najdôležitejšie zo sveta

VIDEO: STRANA NEZÁVISLOSTI BRITÁNIE NIGELA FARAGE ZAMĚŘUJE POZORNOST NA BILDERBERG 2013

Otázka, o čem se bude přesně diskutovat na Bilderbergu, by měla dělat starosti jak levici, tak pravici. Člen Evropského parlamentu Gerard Batten vyhlásil ohledně Bilderbegu poplach a tvrdí, že napsal všem hlavním mediálním kanálům mainstreamu v Británii zrovna tak, jako předložil i požadavek komisaři Hertfordshirské policie podle Zákona o svobodném přístupu k informacím, aby se dověděl, kdo platí náklady na všechna ta policejní opatření.


Google-Berg: Globální elita se transformuje na ...

USA se lekly úspěchů syrské armády

To, čo sa stalo v Bostone, sa v iných častiach sveta ...

Norové mění investiční politiku

USA kontra svet v štatistických číslach

Najdôležitejšie z ekonomiky

 - Kto stojí za bločkovou lotériou? Kto na tom zarobí?Kto stojí za bločkovou lotériou? Kto na tom zarobí?

Na Slovensku sa intenzívne plánuje zavedenie tzv. bločkovej lotérie. Aký prínos bude mať pre občanov Slovenska?


Tichý pohřeb pohádky o ropném zlomu

Komu patří peníze v bance?

BANKÉŘI PŘESTÁVAJÍ RESPEKTOVAT SOUKROMÉ VLASTNICTVÍ

Útok FEDu na zlato: Spekulace nakrátko a cenová ...

Trh s papírovým zlatem kolabuje

Najdôležitejšie z technológií

 - USA SCHVÁLILY POLYKACÍ PILULKY S MIKROČIPEM RFIDUSA SCHVÁLILY POLYKACÍ PILULKY S MIKROČIPEM RFID

Velká Británie nedávno schválila léky na předpis obsahující mikročipy RFID. Nyní i americký Úřad pro kontrolu potravin a léčiv schválil podobné léky s mikročipy pro použití ve Spojených státech.


VIDEO: POSTAV SI SVŮJ VLASTNÍ NEZJISTITELNÝ KALAŠNIKOV

Pozor na brýle Google

Skypuj opatrně – Microsoft čte vše, co píšeš

Kriticky o okuliaroch google glass

Funkční zbraň vytisknutá 3D tiskárnou

Najdôležitejšie z videí

Elektronický koncentrák

Podívejte se na tento dokument a zjistíte, jak moc nám NWO šlape na paty. Za jak dlouho budou povinné čipy do těla?


Tento obludný systém se reformovat nedá!

Najdôležitejšie z kníh

Kolik Američanů čte knihy?

Jak populární je v Americe čtení knih? Z těch, kteří čtou, kolik jich knihu skutečně dokončí? Jaké žánry jsou populární? A co vydavatelé - jak jim jde obchod s knihami?


Dan Millman Čísla života

Najdôležitejšie z kultúry

Pán premiér Fico: Zrušte zmluvu s Vatikánom alebo zmeňte Ústavu SR!

Právni experti  majú naďalej  výhrady voči tejto zmluve. Táto zmluva má na Slovensku totiž charakter medzinárodnej ľudskoprávnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi aj pred slovenskou ústavou. Je to v poriadku? Naše súdy, sú a budú viazané jej obsahom. Bývalý pán premiér Dzurinda sa opäť ozval na túto tému a môže sa stať, že táto zmluva zapríčiní veľké problémy, ktoré sa v uplynulých rokoch začali ukazovať, aj súčasnej vláde. Už pád druhej Dzurindovej vlády kvôli tejto problematike ukázal aký výbušný potenciál je v tejto téme skrytý. Najlepším riešením by bolo referendum  a následné zrušenie tejto jednostrannej zmluvy... Pán premiér Fico si dúfam ako právnik uvedomuje, že nerobiť s touto zmluvou nič, môže našu krajinu priviesť do nemalých problémov.


Sexuálna výchova detí v Chorvátsku a jej pozadie – ...

Náhodný výber z archívu

2012...koniec sveta?

Všetci ste isto počuli o spomínanom konci sveta.Je množstvo teórii o tom ako všetko také úžasné ako život skončí.Je možné, aby všetko čo sa vytváralo milióny rokov zrazu skončilo? Síce pre nás...


PRIDÁTE SA ?

Prasacia chrípka na Ukrajine je podvod

Zväzáci, ortodoxní a užitoční idioti

Ako môže peňažná reforma zmeniť svet

Spoveď ekonomického vraha

Archív

Hlinové vystúpenie v parlamente

Čistý otras!!! Humus!!! Neuveriteľné!!! Že vraj politici nemajú nadriadených!!!


Ľ. Huďo -Decembrové udalosti vo svete

Sme na dobrej ceste, pán prezident Gašparovič

Maléry pána živnostníka

Otevřený dopis pro RATO (NATO a jeho krysí žoldáky)

Otvorený list politikom: Nesiahajte na vklady v bankách


    Pridať novú informáciu / článok  |  Mobilná verzia  |  iPhone  |  Napíšte nám  |  Nastaviť ako homepage  |  Pridať medzi obľúbené  |  RSS  |  Webmasters
   

important actual news leaked informations spies spy espionage | handmade ručná výroba výrobky ručná práca predaj obchod handmade Náušnice náramky dekorácie Náhrdelníky Handmade obchod ručné práce hand made | good positive news inspirational stories articles | dôležité informácie denné správy aktuálne spravodajstvo | zlata maska na tvar, kolagenova maska na tvar, kolagenova maska na oci, zlata maska na oci, cierna maska na tvar proti akne


Generated in 0.1878 s