Chazarský slovník je zložený z troch kníh. Nemá začiatok, stred, ani koniec. Postavy sa navzájom stretávajú, opúšťajú, milujú a zabíjajú striedavo v rôznych časových a duševných polohách. Ale predovšetkým, snívajú o sebe. Chazarský slovník je naozaj slovníkom a tak sa príbeh prelieva pod rôznymi heslami, pomedzi slová a sny vo zvislých odstavcoch. „Týždeň bol nadržaný, jeho koniec zapáchal už vopred a púšťal vetry ako mrzák, čo sa uzdravuje. A tam, na konci zasvrabeného obzoru, belaseli sa v diaľke Sukove premárnené dni, malé a zdravé ani rybičky, zbavené kalendárnych mien, v kŕdli, ktorý sa veselo vzďaľoval oslobodený od neho i od starostí, zanechávajúc za sebou rozvírený prach...“ Červená kniha to sú kresťanské pramene o chazarskej otázke, zelená kniha islamské a žltá kniha hebrejské pramene. Tam kde sa zlievajú, tam je to miesto o ktoré sa opiera čitateľova pamäť zmätená nezapamätateľnými fabulami a objavuje príbeh. Stále nezrozumiteľné? Môžeme sa rozprávať spoločnou rečou, ale až potom. Najprv treba knihu prečítať. Ponahrýzať rôzne kľúče, hľadať cesty, vrátiť sa zopár krát späť, prehŕňať sa v heslách, alebo ju len tak sfúknuť sprava doľava, stranu za stranou. A na strane dvestodesať je to napísané. Že čas patrí Satanovi. O čom? Rekonštrukcia pôvodného Daubmanovho vydania z roku 1691 (zničeného roku 1692) s doplnkami po dnešné časy, pôvodne Lexicon Cosri pojednáva o Chazarskej otázke. Pedantne a dôkladne, s Pavićovým zmyslom pre živočíšno absurdný detail, podáva chronologicko - historické informácie o osobách a skutkoch, ešte pred samotným príbehom, ktorý je rozoskladaný pod jednotlivými heslami. Uzatvára sa tak pred svetom, pred zodpovednosťou voči čítajúcemu, ktorý by snáď hľadal paralely s realitou. Ach aká môže byť fikcia sugestívna. Ale čo ak... Celá chazarina je na záver ošetrená dvoma dôvtipnými apendixami, takže bratia a sestry, keď ste už raz namočili napríklad hlavu, ste v tom, to je jedno, ktorým kúskom tela. Skôr či neskôr je jasné, že pravda je iba trik. Všetky tri knihy Chazarského slovníka majú okrem vlastných aj niekoľko spoločných hesiel. Ateh, Chazari, Chazarská polemika a Kagan sa nachádzajú v každej knihe osobitne. Lovci snov a a rôzne postavy úzko, alebo vzdialene späté s chazarskou polemikou majú svoj vlastný život a stavajú sa čitateľovi do cesty v závislosti od miesta, z ktorého začne čítať. „Aj duša má kostru.“ Je to model didaktickej hry. Jednotlivé, rôzne rozmiestnené symboly sa spájajú so svojimi dvojicami pokrútenými, popretínanými a pouzlenými čiarami. Keď sa tento model rozstrihá na mnoho kúskov a rozdelí do troch skupín, symbol z jednej skupiny má svoj druhý koniec aj s kúskom odstrihnutej cesty možno až v tretej skupine. A keď tie tri skupiny začneme objavovať v takejto rozstrihanej podobe, vnímame oddelené symboly bez ohľadu na to, že sú odstrihnuté a odlúčené ako celok, pretože ten stratený koniec už poznáme z inej skupiny a sám sa objaví pred očami. Ak sa ešte neobjavil, nájdeme ho a zároveň si predstavíme aj ten prvý, už videný. Možno nie hneď... „Každý z nás má svoju myšlienku pred sebou, ako keby viedol na remienku opicu na prechádzku

. Keď čítaš, máš vždy dve takéto opice: jednu svoju a jednu cudziu...“ Chazari „Chazari veria, že v najtemnejších hlbinách Kaspického mora istá ryba bez očí odratúva tak ako hodiny jediný presný čas vesmíru.“ Údajne niekedy v VIII., alebo IX. storočí existoval nezávislý a mocný, bojovný a kočovný národ Chazarov, ktorý kedysi medzi Čierne a Kaspické more, prihnali samčie vetry. Vyznávali nám dnes neznáme náboženstvo a vošli do histórie tým, že začali vojny s Arabmi. Ich pôvod však nieje známy, tak ako zmizli všetky stopy, ktoré by prezrádzali, pod akým menom a v akom národe dnes treba Chazarov hľadať. Z historickej scény zmizli Chazari spolu so svojim štátom v dôsledku istej udalosti. Chazari boli údajne obrátení zo svojej pôvodnej a nám dnes neznámej viery na jednu (nevedno ktorú) z troch známych vieroúk oných aj týchto čias – hebrejskú, islamskú alebo kresťanskú. Čoskoro po tomto prestupe sa Chazarská ríša rozpadla. Jeden z ruských vojvodcov, knieža Sviatoslav prehltol Chazarskú ríšu ako jablko, pričom ani nezosadol z koňa. Očitý svedkovia tvrdili, že tiene domov chazarskej metropoly sa ešte dlho nechceli zrútiť, hoci domy sa už dávno rozpadli. Stáli vo vetre a vo vodách Volgy. Chazarská polemika „Človeka treba oklamať prv, ako ti povie dobré ráno, potom je už neskoro.“ Osudný akt obrátenia na vieru sa odohral takto: kaganovi – chazarskému vládcovi sa prisnil istý sen a tak si povolal troch filozofov z rozličných končín sveta – islamského, kresťanského a hebrejského, aby mu sen vyložili. Rozhodol sa, že prestúpi aj so svojou ríšou na vieru toho mudrca, ktorý mu sen vyloží najuspokojivejšie. Stanoviská troch mudrcov založené na princípoch troch rozličných vier, osobnosti troch filozofov rozprúdili na dvore kagana polemiku, ktorá sa v byzantských, hebrejských, aj arabských archívnych materiáloch zachovala pod názvom chazarská polemika. „Nech je tak, či onak, tlačiar istého poľského slovníka Ioanes Daubmannus (alebo nejaký nasledovník jeho mena) v roku 1961 uverejnil súhrn prameňov o chazarskej otázke v jedinej forme schopnej obsiahnuť všetko pestré čítanie, ktoré tí s perom v náušnici, čo si robia z úst kalamár, hromadili a strácali po celé stáročia.“ 500 výtlačkov prvého slovníka o Chazaroch zničila v roku 1692 inkvizícia. Zostal iba jeden, napustený jedom, a tak všetci bezbožní a vzdorovití, čo sa rozhodli čítať zakázanú knihu zomreli. „Čitateľ zomieral predovšetkým na deviatej strane pri slovách: Verbum caro factum est.“ (Slovo telom sa stalo) „Keď sa zobudíte a nič vás nebolí, vedzte, že už nieste medzi živými.“ Kaganov sen Jednej noci sa kagnovi prisnil anjel, ktorý mu povedal: -Tvoje úmysly sú milé a vítané Stvoriteľovi, ale tvoje skutky nie. „Sen je diabolská záhrada a všetky sny na svete sa už dávno odsnívali.“ Ateh Pod týmto heslom sa skrýva jedna z najzaujímavejších postáv Chazarského slovníka. Je filozoficko – mystickou náplňou príbehu a jej bytosť prejde ako tieň dejinami, dušami a snami až do súčasnosti. Jej účasť na chazarskej polemike bola rozhodujúca. Jej meno sa tlmočí ako pomenovanie štyroch stavov vedomia u Chazarov. Nieje isté či kagan bol jej otec, manžel, alebo brat. Bola vychýrená svojou krásou, múdrosťou a rozvahou. „Bola totiž poetka, ale jediné, čo sa zachovalo z jej výrokov je: Rozdiel medzi dvoma áno môže byť väčší, ako medzi áno a nie.“ Názory na jej smrť sú rôzne. Podľa kresťanských prameňov jestvuje jeden zápis, ktorý popisuje jej smrť takto: Cez noc mávala princezná Ateh napísané na viečku písmená zakázanej chazarskej abecedy, ktoré zabíjajú každého, kto si ich prečíta. V jedno ráno sa uvidela v zrkadle ktoré ukázalo kúsok z minulosti s privretými viečkami. A tak zamrela medzi dvoma mihnutiami očí. Hebrejské a arabské pramene však hovoria, že princezná bola zbavená pohlavia a odsúdená, aby zabudla všetky svoje básne a svoju reč, okrem jediného písmena ku. Zato však bola obdarená večným životom. Láska jej patrila iba vo sne a preto sa celkom oddala svojej sekte lovcov snov. Lovci snov boli chazarskí kňazi, ktorí vedeli čítať cudzie sny, bývať v nich ako vo vlastnom dome. Jej vlastné umenie, ale aj umenie jej kňazov jej umožňovalo, aby posielala do cudzích snov odkazy, svoje, alebo cudzie myšlienky. Jedna z možností pri čítaní Chazarského slovníka je sledovať dej práve cez postavu princeznej Ateh. Touto cestou je možné dôjsť k zaujímavému filozofickému poznaniu a taktiež nechať sa omámiť charizmou a poetikou nehmatateľnej a predsa veľmi živej a ženskej postavy. „Skutky v ľudskom živote sú ako jedlo a myšlienky a city korenie. Zle obíde ten, čo posolí čerešne, alebo octom poleje zákusok...“ Jestvuje ešte niekoľko vlastných kľúčov, ktoré Pavič popisuje a podľa ktorých je možné zjazdiť tento trip. Typ intuitívneho čitateľa však nedá na žiadne rady. A ja odporúčam: treba ísť na to po svojom! Veru, veru hovorím vám, tri razy kohút zaspieva a budete stále spať... Kniha je očarujúca. Je to celý kozmos. Nepochopiteľný a neuchopiteľný. A zrazu sa celkom jasne, sám od seba odhalí v jednom jedinom bode, ktorý objasní všetko v priestore a čase. Tým bodom je sen. Príliš jemný materiál na časté drvenie v hrsti. „Všetko, čo som zarobil a naučil sa, obrátilo sa na cengot lyžičky o zuby.“ Appendix „Keby si presne vedel, kam sa vybrať, našiel by si ešte v túto noc niekoho, kto prežíva tvoje budúce dni a noci, niekoho, kto práve je tvoj zajtrajší obed, iného, ktorý oplakáva tvoje straty spred ôsmich rokov, alebo bozkáva tvoju budúcu ženu, a tretieho, ktorý zomiera na chlp rovnakou smrťou, akou zomrieš aj ty.“ „Nie iba jednotlivé životy, všetky budúce, aj minulé časy, všetky slepé ramená večnosti sú už tu, rozkúskované na drobučké hlty a rozdelené medzi ľudí a ich sny.“ „Čas teda nejestvuje tu. Priteká a vyšplechuje na svet odinakiaľ...“ „Čas patrí Satanovi. Má ho teda ako kľúče vo vrecku Nečistý, uvoľňuje ho podľa svojho nepochopiteľného rozvrhu a treba mu ho vziať. Lebo ak možno od Boha žiadať aj získať večnosť, potom to, čo je opakom večnosti – čas môžeme vziať iba Satanovi.“ Bonus „Hádam sa ľudia budúcnosti spamätajú a vzbúria proti tomuto moru, proti nudným školám, nudným knihám, proti nudnej hudbe, nudným schôdzam a vyhodia nudu zo svojho života a práce, ako to žiada aj náš praotec Adam.“ Milorad Pavić: Chazarský slovník Čas patrí Satanovi, má ho teda ako kľúče vo vrecku

http://www.zion.sk/text.php?id=1851

Juraj Smrek