23. August 2019
    
Rímska inkvizícia stredoveku II. diel - Dolezite.sk

Rímska inkvizícia stredoveku II. diel


  2011-03-27  (19:14)  |  Náboženstvo a mystika
  50% hlasovalo = 0  
mínus plus


Přírodní konopné mýdlo
Přírodní ...
portréty
portréty
Zamilovaný vešiak
Zamilovaný ...
Citrón a zázvor
Citrón a z...
 - Rímska inkvizícia stredoveku II. diel

Ak sa pápeži kedy rozhodli krotiť horlivosť inkvizície, boli na to politické dôvody. Keď sa Gregorovi IX podarilo donútiť všetky svetské moci pod jeho vplyvom, aby prijali trest smrti za herézu, z výhľadu na hroznú smrť, ktorá by ich čakala, mnohé obete sa radšej priznali, na základe čoho sa ocitli v doživotných žalároch.

Revizionisti tvrdia, že ak obeť uväznili, zamurovali ju, alebo ju držali v okovách pribitých k tmavým múrom hladomorne, nebolo to trestanie, ale poskytovali sa tým príležitosti na oľutovanie zblúdenia, alebo že to bolo spôsobom ochrany proti „infikovaniu” herézou.  Uväznenie bolo buď na stanovený čas, alebo na doživotie.  Vcelku vraj bolo dosť humánnym opatrením.  Väzni obyčajne neklesali na duchu, povoľovali sa im návštevy, atď.  Doživotné zamurovanie sa stalo údelom tých, čo sa riadne nechopili takýchto príležitostí cirkvou veľkoryso poskytnutých, či zriekli sa zblúdenia len zato, lebo sa báli smrti, alebo sa previnili viac ako raz.  

Francúzsky kráľ, ktorý nebol známy svojou slabosťou voči heretikom, trval na tom, aby pápež zakročil na juhu Francúzska v dôsledku barbarských podmienok, ktoré tam prevládali v inkvizičných žalároch.  Stovky v nich zomierali. Ako dôvod sa uvádzalo, že súdy  nariaďovali trestať „čo najtvrdším žalárom” — a to zvyčajne  znamenalo  pochmúrnu samotku o chlebe a  vode.  Výsledkom boli najšpinavšie hladomorne, aké si ľudská myseľ dokáže predstaviť, v ktorých bol väzeň priviazaný reťazami, alebo prikovaný v okovách.   Väzenské priestory sa mali udržiavať v dostatočnej čistote, aby boli znesiteľné, a aby neohrozovali životy a zdravie väzňov, no skutočnosť bola často iná. Takáto hladomorňa, či samotka, sa stala hrobkou človeka pochovaného zaživa.

Nešťastníci boli upevnení okovami a reťazami, bez možnosti pohybu, nútení spať na zemi ...  O čistotu sa nikto veľmi nestaral.  V niektorých prípadoch nebol vôbec žiadny prístup svetla a  čerstvého vzduchu, potravy sa dávalo len celkom málo, a nedobrej.

Ľudia v okovách a v reťaziach nemali možnosť používania toalety, a v tom zmysle priznanie, že „o čistotu sa nikto veľmi nestaral” znamenalo, že ležali vo vlastných výkaloch.  Podmienky niektorých väzňov boli o niečo znesiteľnejšie.  Za peniaze sa dajú kúpiť výhody takmer všade, na základe čoho sa bohatým heretikom dostávali menej prísne podmienky, ale ani tí si nemohli kúpiť pohodlie.

Na základe „herézy”, ktorú by bol odvolal, ak sa jej vôbec kedy dopustil, obvinený stratil úplne všetko, jeho manželka a deti mohli žobrať, a sám sa ocitol v doživotnom žalári, bez riadneho súdneho procesu, čiste na základe udania dvoch ľudí, ktorí mohli byť jeho nepriateľmi, alebo mučenými svedkami, alebo ich mohol niekto podplatiť, aby vyfabrikovali zámienku za účelom konfiškácie jeho majetku.

Spôsoby mučenia

Na preukázanie svojej ľudskosti inkvizítori spravidla vopred ukazovali obetiam, mužom aj ženám, nástroje, ktoré sa používali na mučenie. Tieto zvyčajne pozostávali zo zbierky bičovacích metiel, škripca na naťahovanie údov a lámanie kostí, kladiek na vyvesenie (strappado), a horľavých uhlíkov, ktoré sa prikladali k bosým nohám.  Kladkami sa obeť zodvihla z podlahy s rukami zviazanými okolo zápästia, za chrbtom.  Lano, na ktorom telo viselo zo stropu sa potom prudko púšťalo, aby trhavý pohyb vo vzduchu spôsoboval ešte väčšiu bolesť, ak sa obeť nepriznala.  Na ďalšie zlepšenie tohto presvedčovacieho prostriedku sa potom priväzovali ťažké závažia k nohám mučeného.  Silní chlapi pritom stratili životy.

Upaľovanie na smrť                                                     

Upaľovanie na hranici sa nepovažovalo za mučenie, ale za justičnú smrť.  Na mučenie sa používali oheň a neznesiteľné teplo.  Obeť sa upevnila okovami, jej chodidlá a nohy natreli olejom, potom pod ňou podpálili oheň, na ktorom ju opekali.  Rozpálené kovové papuče a smaženie ľudí v obrovských pekáčoch sa tiež robilo.

Tí, čo ma neposlúchnu, stratia slobodu a zošúveria sa ako haluze; chlapi ich pozbierajú, hodia ich do ohňa, a budú spálení.

Ján 15:6                                                                                                                  

A ak si muž vezme za svoju aj ženu, aj jej matku, je to zločin: budú horieť v ohni, obe dve aj on, tak aby zlo nemalo miesta medzi vami.

Leviticus 20:14

Ak dcéra ktoréhokoľvek kňaza zneuctí sama seba tým, že sa podujme na úlohu prostitútky, tak zneuctí svojho otca, a bude usmrtená ohňom.

Leviticus 21:9

Už prvý kresťanský cisár  zaviedol  dlho panujúcu kresťanskú módu upaľovania zaživa, čím vykročil na nôtu Levitica, nie Nového Testamentu.  Po tom, čo mal istý otrok pohlavný styk so slobodnou ženou, Konštantín nariadil, aby ho upálili zaživa.  Veľa ľudí bolo nasledovne v rámci kresťanstva upálených zaživa, včítane v Británii, odkiaľ príkladom je prípad Johna Hoopera, Velebného biskupa z Gloucesteru. Hooper  pochádzal zo Somersetu a vyštudoval v Cleeve.  Bol Zwinglianským Protestantom, natoľko puritánsky založeným, že odmietol vziať biskupskú prísahu, lebo by to od neho bolo vyžadovalo, aby prisahal „na svätých”.  Maloletý kráľ Eduard VI (1547-1553), sám vyškrtol z prísahy slová, ktoré odporovali jeho viere.  Hooper tiež odmietol nosiť rúcha, ale nakoniec ho presvedčili, že na tom nezáleží, s výnimkou ceremoniálnych príležitostí. 

Hooper sa stal biskupom, ale katolíctvo ešte nebolo mŕtve v Anglii a Mary I (1553-1558), ktorá sa vydala za španielskeho Filipa II (1556-1598), sa dostala k trónu, keď jej brat Eduard zomrel v mladom veku.  Mary bola ortodoxnou katolíčkou, a síce v anglickom kráľovstve nemali Svätý úrad, ona okamžite obnovila a uplatnila zákony ohľadom herézy, na základe ktorých dala zatknúť vysokopostavených klerikov ako Cranmera and Hoopera.  Oboch upálili zaživa.  Hooper zomrel v roku 1555 pred očami 7000 divákov a jeho hrozná smrť sa tu parafrázuje z popisu Henryho Moora v Protestantskej martyrológii z roku 1809: 

 

Upálenie Johna   Hoopera, velebného Biskupa z Gloucesteru

 

 

Objemný biskup, vekom päťdesiat a niečo, bol vyzlečený do pol pása a pripútaný ku kolu jedinou železnou obručou, keďže odmietol ostatné dve.  Obruč bola pre neho príliš krátka, a biskup si musel vtiahnuť brucho, aby mu ju mohli upevniť.  Súdok mu prevísal.  Mal asi libru váhy pušného prachu v akomsi mechúre pri rozkroku a podobnú váhu pušného prachu pod každým ramenom.  Muž, ktorý ukladal okolo neho konáre na rozpálenie vatry ho požiadal o odpustenie a biskup odpovedal, že nie je treba.  Vraj robil svoju povinnosť a Boh mu odpustil. Muž pokračoval s pridávaním tenkých kúskov dreva, až ich bola dobrá hromada uložená okolo velebného biskupa.  Hooper chytil niekoľko zväzkov konárov a sám si ich uložil pod každé rameno.

Príkaz rozpáliť vatru prišiel, ale drevo horelo pomaly, mnohé z konárov boli zelené.  Deň bol studený (bol február) a čerstvý vietor tlačil plamene k zemi, namiesto toho, aby ich dvíhal.   Niekto priniesol suchšie drevo a podarilo sa rozprúdiť silnejší oheň.  Pušný prach začal iskriť na biskupovom tele, no Hooper ostal nažive.  V bolesti sa teraz modlil nahlas „Pán môj Ježiš, maj zmilovanie nado mnou. Ježiš Pane, prijmi moju Dušu.”  Tieto slová opakoval mnoho krát, boli posledné, čo vyslovil.  Aj keď mu tvár celkom očernela a jazyk mu opuchol tak, že ho už nebolo počuť, bolo vidno ako sa mu ústa pohybovali, až sa mu scvrkli k ďasnám.  Biskup si začal búchať rukami do hrude, ale jedna ruka mu odpadla. Ďalej si udieral hruď druhou, zatiaľ čo mu masť, voda, a krv začali unikať z končekov prstov a striekali do okolia.

Bolo treba doniesť viac paliva, lebo oheň začal vyhasínať.  Hooper strácal silu, no ešte udrel ostatnou rukou do železnej obruče.  Celá dolná časť jeho tela bola teraz už odpálená a vnútornosti sa mu vyrútili z tela.   Krátko potom sa biskup prekotil cez obruč a padol na tlejúce konáre, za hysterických výkrikov davu. Trvalo to takmer hodinu, kým biskup Hooper zomrel vo vatre.     

 

Mučenie na kladke

Mučenie na kladke bolo precedúrou číslo jedna. Obeť vyzliekli a ruky jej zviazali za chrbtom. Silný povraz jej pripevnili k zápästiam a druhý koniec presunuli ponad kladku upevnenú v strope. Mučitelia ťahali za voľný koniec povrazu, až sa obeť zdvihla zo zeme, s ramenami vykrútenými dozadu a nad hlavou, čím sa jej spôsobovala nesmierna bolesť, nakoľko to spôsobovalo vykĺbenie ramien.  Obeť visela asi šesť stôp nad zemou a občas sa povraz uvoľnil, čo prudko trhlo telom  a spôsobilo ešte väčšiu bolesť a väčšie vykĺbenie, ak to bolo ešte možné.   Ak neprišlo k priznaniu, asi sto libier váhy sa pridalo k nohám, a obeť sa opäť podrobila voľnému pádu, tento krát takmer od stropu, no pád sa zase zastavil pred dotykom zeme, aby prišlo k čo najbolestivejšiemu trhnutiu telom. Táto procedúra sa opakovala, až sa obeť priznala, alebo padla do bezvedomia.  Ramená sa takmer vždy vykĺbili, ale felčiari ich vrátili na miesto, aby sa mohlo s mučením  „pokračovať” inokedy.

Škripec

Bol to drevený podstavec asi tri stopy od zeme a asi osem stôp dlhý, ktorý sa podobal rebríku na stole, alebo na krabici. Zariadenie bolo vybavené priečkami na ktorých obeť ležala. Na každom konci rebríka bol valec ku ktorému obeť priviazali za zápästia a za členky na nohách.  Ak obeť nereagovala na Quaestio, jej mučitelia vsunuli dlhé drevené palice do otvorov vo valcoch, a natáčali ho tak, aby sa zväčšovalo napätie, ktorým bola obeť natiahnutá na zariadení.   Obeti sa prinajmenšom natrhli zápästia a členky, ale ak sa odmietla priznať, vykĺbili sa jej kosti.  Občas sa končatiny odtrhli od tela.

 

Jana Bohorquia, z rodiny šľachticov zo Seville, sa dopustila tej chyby, že hovorila s priateľkou o protestantstve. Napriek jej tehotenstvu ju uväznili až do narodenia jej dieťaťa, po čom ju okamžite nasadili na škripec, kde sa jej povrazy prerezali ku kostiam na zápästiach a začala vracať krv. V priebehu týždňa bola mŕtva. Inkvizícia vydala oznámenie, že ju našli mŕtvu vo väzení, no nespomenuli tú skutočnosť, že ju mučili.  Oznámenie tiež dodávalo, že inkvizícia rozhodla, že bola nevinná a že sa vo veci proti nej nebude ďalej pokračovať.  Jej skonfiškované vlastníctvo vrátili jej dedičom.

V roku 1743 inkvizícia mučila Jána Coustosa z Lisabonu na škripci niekoľko krát rôznymi spôsobmi na základe toho, že ho niekto obvinil zo slobodomurárstva. Ramená mu vykĺbili viac ako raz, po čom ich  felčiari vždy nasadili na miesto.  Napriek tomu, že ho mučili niekoľko krát s dostatočne dlhými prestávkami na zotavenie, nepriznal sa, až ho nakoniec odsúdili na štyri roky galejí a do vyhnanstva.  Takto ostal nažive a neskôr mohol popísať svoje utrpenie.

Mučitelia boli jasne sadistami, a to isté platilo o inkvizítoroch. Ľudské bytosti v tých časoch neboli odlišné od nás teraz, a mali rovnakú predstavivosť.  Tým z nich, čo sa chopili príležitosti na to, aby ponúkli mladým ženám slobodu za cenu ich prinútenia slúžiť im ako otrokyne sexu v ich vlastných súkromných seragliách (typ tureckého háremu, pozn. prekladateľa), rozhodne nechýbala predstavivosť ohľadom možnosti malého súkromného pôžitku.  Je absurdné sa domnievať, že títo ľudia si neuvedomovali, koľko bolesti spôsobovali.

Seraglio

Keď Napoleonov generál De Legal dobyl Aragon a dal otvoriť brány Svätého úradu, jeho vojaci z neho vypustili 400 väzňov.  Neverili vlastným očiam, keď šesťdesiat z nich boli nádherné ženy, seraglio troch vedúcich predstaviteľov inkvizície.  Jedna z nich sa neskôr vydala za jedného z francúzskych dôstojníkov a popísala do podrobností svoj príbeh… 

 

Keď mala pätnásť rokov, počas istej návštevy ju predstavili jednému z inkvizítorov, ktorému sa zapáčila. V tú istú noc do jej domu vtrhla inkvizícia.  Jej otec sa veľmi vystrašil, a keď zistil, že sa domáhajú jeho dcéry, ochotne im ju vydal.  Ako dievčinu odvádzali, čakala že zomrie, no namiesto do temnice, ju doniesli do luxusne vybavených priestorov.  Posluhovačka jej ponúkla sladkosti a škoricový čaj zo strieborného čajníka.  Keď sa spýtala kedy zomrie, posluhovačka vyjadrila úžasné prekvapenie, že by si také niečo mala myslieť a povedala jej, že bude žiť ako princezná, s tou výnimkou, že jej nebude dovolené opustiť príbytok.  Posluhovačku jej pridelili a táto ju pokorne prosila, aby k nej bola milostivou.

 

Inkvizítor, Don Francisco, jej poslal elegantné šaty a niekoľko pozorností. Nasledovali lichotivé dopisy a nakoniec pozvánka k večeri, ktorú ju posluhovačka nabádala prijať.  Počas večere jej inkvizítor povedal, že bola obvinená a uznaná vinnou z nevhodného prístupu k viere, čo sa trestá upaľovaním zaživa v suchom pekáči s postupne narastajúcim teplom, ale jemu sa podarilo zastaviť výkon trestu z ohľadu na jej rodinu a preto, že ju ľutoval.  Jestvuje však možnosť ako uniknúť smrti! 

 

Posluhovačka ju nabádala, aby možnosť prijala, pričom ju zobrala na prehliadku mučiarne.  Bola tam pec s veľkým mosadzným pekáčom a s vrchnákom na ktorom bol zámok.  Bolo tam tiež veľké koleso celé obložené ostrými nožmi a jama plná jedovatých plazov.  Posluhovačka vysvetlila, že nahí heretici sa dajú do pekáča a vrchnák sa nad nimi zavrie. Mučiteľ najprv zapáli malý oheň, ktorý sa iba postupne zväčšuje, čím sa obeť uvarí zaživa.  Koleso sa používalo na rozrezanie na kúsky hockoho, kto krivo svedčil o Svätom úrade, o inkvizícii, alebo o pápežovi.  Jama bola pre tých, čo preukázali všeobecný nedostatok úcty voči sviatostiam a voči predstaviteľom cirkvi.  Posluhovačka jej radila, aby urobila tak, ako si bude inkvizítor želať, lebo ináč ju uvaria v pekáči.

 

Samozrejme, že ako náhle dostala pozvánku, chúďa dievča skočilo do postele s kňazom a ušetrila si život.  Po niekoľkých dňoch, počas ktorých bolo o ňu postarané ako o kráľovnú, ju preložili do väzenskej ubytovne, kde sa stretla s ostanými obyvateľkami seraglia, najstaršia mala 24 rokov.  Odteraz ju kŕmili iba jednoduchým jedlom a dozvedela sa príbehy druhých dievok.  Dievčiny boli farebne označené tak, aby sa vedelo ktorému z troch inkvizítorov náležia, a občas sa zúčastnili večere v sále, ak si tú ktorú kňaz vybral na noc.  Ak niektorá otehotnela, posluhovačky sa o ne starali až po narodenie dieťaťa, ktoré už potom ich matky nikdy nevideli.  Každý rok asi päť alebo šesť dievčat zmizlo bezo stopy, predpokladalo sa, že boli zavraždené, no ich celkový počet ostával zhruba rovnaký, lebo stav sa vždy doplňoval novými dievčatami. Jediné čo im ostávalo, bolo modliť sa k Bohu, za predstaviteľov ktorého na Zemi sa tí, čo ich týrali, sami prehlasovali!

 

 

Železná papuča

Istá Angličanka sa vydala za  Portugalca menom Vasconcellos s ktorým žila v Madeire.  V roku 1704 ju uznali vinnou z herézy a postúpili ju inkvizícii v Lisabone.  Sama sa považovala za nevinnú a odmietla podpísať priznanie, na základe čoho ju uvrhli do hladomorne, kde spala na vlhkej slame a jedla chlieb a vodu po 9½ mesiacov. V priebehu toho času ju niekoľko krát bičovali povrazmi so zauzlenými hrotmi.  Taktiež jej vypálili prsia na troch miestach s rozpálenou žehličkou, a jej rany ostali bez ošetrenia. Nakoniec ju upevnili do železného kresla v mučiarni, kde jej na ľavú nohu nasadili železnú papuču rozpálenú do červena, ktorú odstránili až keď vychladla; spálilo jej to nohu do kosti.  Mučená padla do bezvedomia, ale ju prebrali a ďalej bičovali nemilosrdne až jej chrbát od pliec po pás pozostával z masy roztrhaného mäsa.  Keď mučitelia pokročili k rozpaľovaniu papuče pre pravú nohu, nešťastná žena im podpísala priznanie.

Obete

Väčšina vypočúvaní skončila tak, že obvinený bol uznaný vinným a cirkev postúpila odsúdencov svetským úradom pre výkon trestu.  Každú nedeľu ráno smutná ceremónia korunovala snaženia inkvizítorov počas týždňa. Títo zhromaždili previnilcov, cirkevných predstaviteľov a ľud v dákom veľkolepom kostole, alebo na námestí, kde sa zhromaždeniu prečítal nahlas zoznam trestov.  Tí, čo sa nehanebne dopustili hriechov proti cirkvi boli postúpení svetskej moci s odporučením milosti—a s pevným pápežovým uistením, že ak daní muži a ženy nebudú upálení na hranici do piatich dní, miestny sudca alebo vládca budú exkomunikovaní a mesto, alebo kráľovstvo sa dostane pod interdikt.  Dominikánski, alebo františkánski agenti pápeža si takto umyli vlastné ruky.

Upálenie na hranici sa považovalo za primeraný trest pre neoblomných heretikov, čím sa nasledoval príklad starorímskeho zákona ohľadom zrady voči panovníkovi, ale upaľovanie heretikov  v stredoveku nebolo bežné.  Zvyčajnými trestami bolo pokánie, pokuty, a uväznenie. Ak súd uznal obvineného vinným, znamenalo to konfiškáciu jeho majetku svetským vládcom, ktorý mohol postúpiť čiastku konfiškovaného majetku cirkvi. Tento zvyk so sebou prinášal provokatérov, vydieranie a svätokupectvo, a súčasne sa spochybňovala vierohodnosť niektorých vyšetrovaní.  Na prvý pohľad by sa zdalo, že vyrubovanie pokút a konfiškácie majetkov sa vzájomne veľmi nedoplňovali, no inkvizítori si zadefinovali výnosný druh herézy, tak zvaných „obhajcov”, ktorá mohla pozostávať iba z toho, že niekto použil dáke to nevhodné slovíčko, alebo bol prítomný niekde, kde bolo vyslovené.  Takýmto ľudom sa vyrubovali pokuty za ich nedbanlivosť.

 Koľko obetí sa postúpilo svetskej moci sa nedá ani len odhadnúť. Možno na ukľudnenie tých, so slabšími nervami, revizionisti radi udávajú počty z albigénskych stredísk Pamiers a Toulouse, ktoré sa považovali za epicentrá herézy, a do ktorých sa sústredila  inkvizícia.  No ohľaduplní a milujúci kresťania zahájili krížové ťaženie proti Katarom už 70 rokov predtým, než sa začalo s počtom. Obrovské množstvo Katarov bolo zmasakrovaných.  Nuž v Pamiers, od roku 1318 do roku 1324, z dvadsiatich štyroch odsúdených piati, a v Toulouse, od roku 1308 do roku 1323, z deväťsto tridsiatich, len štyridsaťdva bolo postúpených svetskej moci.  Tieto cifry vraj ukazujú, že inkvizícia bola spravodlivejšia, ako čo bolo predtým.  Albigénske krížové výpravy, ktoré nariadil pápež, boli v podstate zámienkou pre neobmedzené krvilačné vraždenie a rabovanie usilovných a civilizovaných skupín národa. Joseph Blötzer poukazuje na predchádzajúce nezákonné obdobie, pre porovnanie.  V roku 1249, sa gróf Raymond VII (1222-1249) z Toulouse sám postaral o upálenie osemdesiatich priznaných heretikov za jeho prítomnosti bez toho, že by sa im poskytla možnosť zrieknutia.  Len niekoľko rokov predtým, žoldnieri na pokyn inkvizície dobyli katarskú citadelu na Montségure a kruto zavraždili 200 Katarov za jediný deň.

Akonáhle sa rímske právo týkajúce sa  crimen laesae majestatis, zákonu na základe ktorého bol ukrižovaný Ježiš, vzťahovalo na herézu, použilo sa aj na zhabanie majetkov odsúdených. Týkalo sa to len tých, čo boli odsúdení na doživotný žalár, alebo na hranicu, ale nakoľko možnosť odvolania neexistovala, skutočnými obeťami boli, z právneho hľadiska ich nevinní rodinní príslušníci.  Súd rozhodoval aj o konfiškáciách majetkov mŕtvych, a prípadov tohto druhu bolo pomerne hodne. Zo šesťsto tridsať šesť prípadov, ktoré riešil inkvizítor Bernard Gui, osemdesiat osem sa týkalo mŕtvych heretikov.

Konečný rozsudok sa zvyčajne prehlasoval počas veľkej ceremónie zvanej „auto-da-fé” (z portugalčiny, „skutok osudu”, slávnostné prehlásenie trestov s postúpením väzňov svetskej moci k ich výkonu, jeho latinský názov bol „sermo generalis”). Ceremónia mala formu rozpravy a začala sa už skoro ráno. Nasledovalo zaprisahávanie svetských predstaviteľov,  od ktorých sa vyžadovala poslušnosť voči inkvizítorovi vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa potlačenia herézy. Potom boli vyhlásené rozhodnutia o udelenej milosti—zmene rozsudkov, znížení trestov,  a upustení od skôr uložených pokút—a nakoniec sa čítal zoznam priestupkov v prípadoch, v ktorých boli previnilci uznaní vinnými, za čím ich postúpili svetskej moci na potrestanie.  Menšie tresty prišli na rad prvé a najťažšie, upálenie zaživa, prišlo až nakoniec.

 

Strediská inkvizície

Metódy, ktoré používala inkvizícia, sa v trinástom storočí rozšírili z Talianska do ostatných krajín, až sa ku začiatku sedemnásteho storočia mučenie používalo všade, s výnimkou Škandinávie. Ohniskami inkvizičných činností boli stredná a južná Európa—Južné Francúzsko, Severné Taliansko a Nemecko. Škandinávske krajiny boli ušetrené úplne. V Anglicku sa objavilo len pri príležitosti súdneho procesu proti Templárom, a nepoznali ho ani v Kastílsku a v Portugalsku, až kým sa Ferdinand a Izabela nedostali k trónu.  Do Holandska sa dostalo počas španielskej nadvlády, zatiaľ čo v Severnom Francúzsku bolo pomerne neznáme.

Tí, čo sa snažia tieto udalosti ospravedlniť, sa ako zvyčajne, snažia nasýtiť vlka a ponechať ovcu celú. O’Brien prehlasuje, že napriek tomu, že stredoveká katolícka cirkev rozkvitala v Anglicku, Škandinávii, Severnej a Východnej Európe, v Írsku a v Škótsku, inkvizíciu tam nemali. Cirkev rozhodne držala cirkevné právo aj nad týmito krajinami, no čo v nich často chýbalo, boli svetskí vladári ochotní počúvať jej rozkazy. O’Brien dochádza k uzáveru, že „inkvizícia nie je dôkazom falošnosti cirkvi, ale iba toho, že sa v jej kruhoch nájdu pomýlení ľudia”.

Ťažký dopad inkvizície zažilo Taliansko (hlavne Lombardia), Južné Francúzsko (hlavne v oblastiach Toulouse a Languedoc) kráľovstvo Aragonu, a Nemecko. Honorius IV (1285-87) ju zaviedol do Sardínie, a v pätnástom storočí sa preukazovala s nadmernou horlivosťou vo Flandersku a v Česku. Robert le Bougre (Róbert, zvaný Bulhar, pozn. prekladateľa) kresťanský konvert, pôvodne sympatizujúci s katarstvom, ktorý sa stal dominikánom, prejavil slepý fanatizmus, čo vyústilo v nespravodlivých popravách. Ale Peter de Rosa, bývalý kňaz, vo  Vicars of Christ  trvá na tom, že nie vo všetkých inkvizítoroch je treba vidieť chamtivých psychopatov:

Najhorší boli tí z inkvizítorov, čo sa nedali kúpiť—títo mučili jednoducho z lásky k Bohu. Takíto nemali žiadne finančné záujmy… konali výlučne pre dobro veci.  Bol to práve asketizmus týchto pobožných a bohabojných dominikánov, ktorý ich vybavoval patologickou krutosťou.  Sami boli naučení na bolesť a nosili v sebe akúsi duchovnú žiadostivosť spôsobovať bolesť druhým.  Bolestivé výkriky ich obetí predstavovali určitý druh teologickej hudby ich ušiam, videli v nich dôkazy svojho úspešného ubíjania Satana.  Tiež sa detinsky tešili z pápežovej veľkorysosti voči nim. Dostali sa im rovnaké odpustky, aké sa priznali kniežatám, čo sa podujali účasti na krížových výpravách.

Keď svetskí vladári odporovali tvrdosti inkvizície, pápeži vyvíjali na nich nátlak tým, že ich exkomunikovali a nad poddanými prehlásili interdikt.  Interdikt znamenal, že nebolo dovolené konať žiadne bohoslužby alebo sviatosti, včítane prijímania, spovede, sobášov, a kresťanských pohrebov.  Rozsah cirkevnej moci v Taliansku sa odhalil bulou pápeža Leva X (1513-21) z roku 1521.  Svetská správa Benátok, jej senát, odmietol odsúhlasiť popravy, ktoré inkvizícia nariadila. Pápež písal svojmu legátovi:

Týmto prehlásením Vám nariaďujeme vyzvať ich a rozkázať už spomenutému senátu Benátok, ich dóžovi a iným predstaviteľom, aby nezasahovali do súdnych konaní tohto druhu, ale aby urýchlene, bezo zmeny a bez skúmania rozsudkov prehlásených cirkevnými sudcami tieto vykonávali, tak ako je to ich povinnosťou.  Ak zanedbajú, alebo odmietnu náležite konať, treba ich donútiť cirkevnou cenzúrou a inými primeranými právnymi prostriedkami.  Proti tomuto príkazu nejestvuje odvolanie.

Pavol III (1534-1549) v roku 1542  sústredil stredovekú inkvizíciu pod správu inkvizičnej kongregácie („Posvätnej kongregácie rímskej a univerzálnej inkvizície”), alebo Svätého úradu („Svätého ofícia”).  Táto ustanovizeň sa stala známou ako Rímska inkvizícia, a jej účelom bolo bojovať proti protestantizmu, no do dejín sa vari najlepšie zapísala svojím prenasledovaním Galilea.  Po druhom vatikánskom koncile, bola nahradená (1965) „Kongregáciou pre náuku viery”, ktorá sa má zaoberať ochranou viery ortodoxnej cirkvi.  

Hovoriť o témach považovaných za herézu nebolo dobre, no písať o nich bolo  v pravom zmysle slova, nebezpečným.  V roku 1545, inkvizícia zverejnila index zakázaných kníh. Do zoznamu boli zahrnuté všetky knihy protestantských reformátorov ako aj protestantská biblia. Každú knihu pozorne prezreli, či sa v nej nenachádza čo i len tá najmenšia podozrivá poznámka, ktorá by zneucťovala cirkev.  Tri stupne cenzúry sa uplatňovali:

  1. Úplný zákaz celej knihy.
  2. Vylúčenie odstavcov alebo kapitol, ktorým cirkev odporovala.
  3. Oprava viet.

Ti, čo zverejňovali knihy, ktoré boli pod cenzúrou, dostali prinajmenšom doživotný žalár v celách inkvizície. Každý rok sa uverejnil zoznam kníh pod každou kategóriou, takže nikto sa nemohol vyhovárať, že nevedel o určitej knihe na indexe.  Vlastnenie akejkoľvek knihy, ktorá bola zakázaná, alebo časti ktorej boli vylúčené, predstavovalo herézu. Čítanie takejto knihy by priviedlo katolíka do nebezpečenstva zatratenia. Vlastníctvo zakázanej knihy sa v  Španielsku trestalo smrťou. Zoznam zakázaných kníh sa vydával pravidelne až do roku 1959, kedy pápež Pavol VI (1963-1978) postup zrušil.

Pálenie katarských kníh

Dopad rímskej inkvizície

Cirkevný historik, Walter Nigg (1962), sa údajne vyjadril, že inkvizícia bola nielen zlá, ale bola zlou natoľko, že  nemohla byť horšou.

Toto bola rímska inkvizícia, tribunál založený rímskou cirkvou v  každej krajine s výnimkou Španielska.  Do Anglie sa nikdy nedostala s výnimkou jednej krátkej epizódy. Škandinávske krajiny, ktoré mali málo heretikov, inkvizíciu nepoznali. Tiež sa jej nepodarilo udomácniť na juhovýchode, v Bulharsku, Bosnii, Dalmatínsku, Rumunsku a v Maďarsku, kde boli heretici príliš vplyvní na to, aby sa tam mohla usadiť, alebo aby sa je tam darilo rozmáhať. Jej činnosti v Čechách a v Poľsku je treba spomenúť. Po tom, čo štyristo päťdesiat šľachticov podpísalo protest proti upáleniu Husa, pápežská stolica musela pristúpiť k vojnovým opatreniam, ak chcela vyvraždiť herézu v kráľovstve českom, a do Poľska sa veľmi zasahovať nedalo.  

Do začiatku trinásteho storočia v samotnom Taliansku počet ľudí, ktorí nesúhlasili s Rímom, mimoriadne narastal. V pápežskom meste Viterbe pápež zistil, že takmer všetci hodnostári, včítane jeho vlastného predstaviteľa, boli Katarmi.  Heretikov a skeptikov bolo mimoriadne veľa vo Florencii, kde sa o týchto veciach dokonca  hovorilo otvorene.  Od čias Fridricha II and Gregora IX, nastalo  nemilosrdné prenasledovanie – masové plienenie, uväzňovanie, a upaľovanie.  Peter, s prezývkou Martýr, ktorý patril medzi najkrutejších z inkvizítorov, bol zavraždený v roku 1252.  Benátky neposlúchli pápeža v tom, že si zisky z tejto výnosnej činnosti ponechávali samé pre seba. Valdénskych na severe bolo toľko, že vyhladzovací postup tribunálov ich nedokázal ovládať.  V roku 1488 pápež na nich hodil silu pätnástich tisícok vojakov, ktorí boli porazení.  V roku 1510, inkvizícia proti nim nasadila ďalšie armády, no prežili vo veľkých počtoch v Alpských údoliach až do roku 1655, kedy hrôzostrašný masaker Valdénskych pri Vaudois zachránil „jednotu cirkvi”.

Ospravedlnitelia radi upozorňujú na to, že v Ríme, kde samotní pápeži priamo riadili tribunály, sa vyskytlo pomerne málo prípadov prenasledovania. Istý katolícky autor sa chváli tým, že vraj inkvizícia v Ríme neodsúdila na smrť nikoho. Giordana Bruna?  No, veď iba okrem neho!  Pápežská stolica rozhodne udržiavala záznamy rímskej inkvizície mimo pátravého zraku historikov.  Keď pred sto rokmi Lev XIII veľkoryso otvoril tajné archívy Vatikánu, inkvizičné záznamy tam neboli. Tie pápež dal najprv odstrániť!

V každom prípade, Katari by si asi ťažko volili rozširovať svoje učenie pod nosom Gregora IX alebo Inocenta IV, a v meste, v ktorom dáky klerik býval v každom druhom dome.  Ale nemýľme sa ohľadom zodpovednosti pápežov.  Inkvizícia vo Florencii, vo Francúzsku, v Nemecku, alebo v Belgicku bola Pápežskou rímskou inkvizíciou, to znamená, že bola pod priamou kontrolou pápeža, tak ako bola  inkvizícia v samotnom Ríme.  

Vo Francúzsku, hlavne na juhu, sa inkvizícia chovala mimoriadne nehanebne.  Aj katolícki historici súhlasia s tým, že Robert le Bougre —o ktorom sa podávalo, že konvertoval ku kresťanstvu od Bogomilov—a iní inkvizítori ako on, „sa poddali slepému fanatizmu” a „naschvál vyprovokovávali popravy en masse.” 29 mája 1239 upálil sto osemdesiat heretikov, včítane biskupa, v malom mestečku v provincii Champagne.  „Súdny proces” ohľadom natoľko veľkého počtu ľudí netrval ani týždeň. Biskupi v strednom a severnom Francúzsku hlásili, že heréza sa v ich oblastiach nevyskytuje, no Róbert ju našiel všade.  Po niekoľkých rokoch jeho takmer neobmedzeného vraždenia, aj Rím považoval sťažnosti voči Róbertovi za opodstatnené, a doživotne ho uväznili.

Najviac inkvizičného diania sa odohrávalo na juhu Francúzska. Strašný masaker Albigéncov na začiatku trinásteho storočia v žiadnom prípade herézu nevyhubil. V rokoch 1241 a 1242 inkvizítori vyvolali taký hnev, že jeden z nich bol zavraždený. Pápež prinútil grófa z Toulouse aby nasadil svoje vojská proti Katarom a „križiacka vojna” sa začala.  Albigéncov nebolo dosť na to, aby sa bránili vojnovými prostriedkami. Ich posledné mesto padlo, a stovky sa pridali k tisíckam katarských martýrov.

 Dalo by sa bezpečne odhadnúť, že aspoň sto krát toľko Katarov bolo zavraždených za ich vieru na juhu Francúzska, ako bolo zavraždených kresťanov v priebehu prvých troch storočí od vzniku kresťanstva. A to je  rekord len z jednej malej oblasti a iba za približne päťdesiat rokov.

Keď sa žoldnieri postarali o bezpečný vstup pápežových hrdinov, inkvizítori sa vrhli na svoje brutálne poslanie s dvojnásobným úsilím. Ich vyčíňanie bolo všeobecne natoľko extrémnym, že sťažnosti sa opakovane dostali ku kráľovi, Filipovi Peknému, a  záviselo to úplne na chvíľkovom stave jeho vzťahu s pápežom, či kráľ do veci zasiahol, alebo nie.  V roku 1290 sa obeťou inkvizície stal dobročinný priateľ františkánskych bratov, Fabri, ktorého každý poznal pre jeho náboženskú oddanosť, no aj jeho uznali za heretika a umlčali ho smrťou, aby mu mohli skonfiškovať celý majetok.  V roku 1301, kráľ vyslal vlastných vyšetrovateľov, aby zistili nakoľko boli obvinenia proti inkvizítorom opodstatnené, a títo našli väzenia v takom smrteľnom rozklade a  postup sa natoľko nedodržiaval, a bol tak nespravodlivý, že kráľ sa sťažoval do Ríma.  Dvaja inkvizítori boli odvolaní a inkvizitoriálna moc sa vo Francúzsku obmedzila.

Neskôr pápež Klement V (1305-1314) obdržal natoľko závažné sťažnosti z Bordeaux a Carcassonne, že sa rozhodol vyslať dvoch kardinálov, a tí našli celý systém v morálnom rozklade.  Napriek v princípe barbarským ideálom inkvizície, Klement preukázal ľudskosť, no po jeho smrti inkvizítori pokračovali s  ešte väčšou „horlivosťou”, ako predtým.  Nakoniec po vyše sto rokoch krviprelievania, rabovania, a neľudského zaobchádzania inkvizícia „presvedčila” južné časti Francúzska, aby prijali ortodoxnú vieru.

Tí, čo sa snažia rozriediť pravdu ohľadom cirkevných zločinov hovoria, že heréza sa v stredoveku spájala s protispoločenskými ideálmi. Princípy tzv. heretickej viery v južnom Francúzsku vyžadovali aby ich vodcovia, parféti Albigéncov, dodržiavali celibát a aby prijali dobrovoľnú chudobu—tak, ako sa očakávalo od mníchov. Väčšina  Albigéncov však vstupovala do stavu manželského a mali majetok, ako hockto iný.  Často sa zdôrazňuje tá skutočnosť, že ich učenie uznávalo právo na samovraždu (enduru), čo je síce pravdou, ale cirkev im odstránila dilemu tým, že ich už pre začiatok, vyvraždila. Tieto južné oblasti Francúzska boli po mohamedánskych kráľovstvách Španielska najprosperujúcejšími a najspokojnejšími oblasťami Európy, no boli úplne vyplienené a zničené v rámci boja proti „heréze” .

V  južnom a  v  západnom Nemecku inkvizítor pápeža Gregora IX, Konrád z Marburgu, bol takmer natoľko  brutálnym, ako bol Robert le Bougre.  Obvinenému sa často prikázalo odpovedať len „áno” alebo „nie”, a ak nepovedal okamžite „áno”, zatratili ho a išiel na hranicu. Ináč veľmi rád používal vodu na mučenie, ako aj škripec, zveráky prstov a železnú pannu. Arcibiskup z  Meinzu  rozhnevane protestoval proti Konrádovej Inkvizícii v roku 1233 AD:

Mnohí katolíci sa rozhodli byť radšej upálenými, než by sa priznali k takým krutým zločinom, z ktorých boli nevinní.  

V tom istom roku miestni šľachtici vyriešili problém jednoducho tým, že vražedníka zavraždili. Konrád bol jedným z mnohých inkvizítorov, ktorých ľudia zavraždili.  Pápež Gregor síce neodpovedal na arcibiskupovu sťažnosť, ale z inkvizítora okamžite urobil svätca,  takže cirkvi verní sa teraz môžu k nemu modliť, ak by radi mučili svojho blížneho.  Keď Fridrich II zomrel, inkvizičné činnosti sa obmedzili, ale neskorší pápeži ich obnovili, a veľké množstvo rebelantov zahynulo v ich dôsledku.

S rozmachom herézy a jej nárastom do podstatných rozmerov v čase reformácie, aj rímska cirkev výraznejšie zakotvila inkvizíciu ako svoju ustanovizeň.  To, čo sa teraz volá Svätý úrad, je jej zreformovaným pokračovaním. Pápež Pavol III úrad ustanovil v roku 1542 pod menom  „Svätá kongregácia rímskej a univerzálnej inkvizície”, s trvalým počtom šiestich, neskôr ôsmich, a nakoniec trinástich kardinálov.  Mala slúžiť ako najvyšší súd na ktorý sa možno odvolať v prípade obvinenia z herézy.  

V roku 1589, nemecký inkvizičný sudca menom Dietrich Flade bol natoľko zhnusený tým, čo sa od neho vyžadovalo, že sa opovážil prehlásiť otvorene, že priznania ktoré sa počas procesov vyžmýchali z obetí boli falošné, a získali sa výlučne podrobovaním obetí neznesiteľnej bolesti.  Jeho arcibiskup ho dal uväzniť a nasadili ho na škripec, až sa priznal že predal svoju Dušu Satanovi, po čom ho upálili.

Nesmierna krutosť inkvizičných tribunálov sa prejavovala až do roku 1766.  Mladý šľachtic menom Chevalier de la Barre, si nezobral dole klobúk ako cirkevný sprievod prechádzal mestom, lebo pršalo.  Odsúdili ho za spievanie rúhavých pesničiek, a dostal trest „zvyčajného aj mimoriadneho mučenia”, odrezali mu pravú ruku, vytrhli mu jazyk kliešťami, a mali ho upáliť zaživa, no rozsudok sa zmiernil na obesenie.  Do osemnásteho storočia inkvizícia vyčerpala svoje ekonomické zdroje a jej činnosti sa utlmili. Vo Francúzsku svetské úrady potlačili inkvizíciu v roku 1772.

 

 

Prípad Jany z Arku

Jana z Arku sa nedožila dvadsiatich rokov, lebo cirkev ju upálila ako bosorku, len aby ju rehabilitovala o 25 rokov neskôr, keď sa rozloženie moci zmenilo, a tá istá cirkev ju z politických dôvodov prehlásila za sväticu, v roku 1920.

Medzi jej smrteľné hriechy patril jej zvyk obliekať sa ako muž, čo urážalo katolícke zmýšľanie, ktoré považuje ženu za menejcennú oproti mužovi.   Mnohé židovské a kresťanské písomnosti podporovali tento názor.  Katari nepovažovali ženy za menejcenné oproti mužom, židovské písmo nebrali v  úvahu, a podstatné časti kresťanského Nového Testamentu nebrali vážne!

Jana si uchovala panenstvo až do smrti, nerúhala sa, bola pobožná, vyváženej povahy, a neznášanlivá hrubej reči alebo nemorálneho správania. Tvrdila, že Boh sa cez ňu realizuje, a že sa spojila s Bohom, zatiaľ čo ešte prebýva v tele.  Vždy, keď jej položili otázku, ku ktorej by sa bola bývala očakávala jasne záporná odpoveď od ktoréhokoľvek ortodoxného kresťana,  ona odmietla na ňu odpovedať, alebo dala iba vyhýbavú odpoveď. Nevyjadrila sa, či verí vo víly, ktoré kresťanská cirkev spája so Satanom a nevyjadrila sa zreteľne, ohľadom toho, či ju učili bosoráctvo a  mágiu. Odmietla tiež prisahať na evanjelium, alebo opakovať Otčenáš s výnimkou pri spovedi.

Zatiaľ, čo sa vysvetľovali ako heréza v ponímaní Katolíkov, tieto prvky boli úplne prijateľné Katarom, alebo ľudom slobodného vyznania.  Dokonca, ak niekto vzniesol námietky voči znevažovaniu citov, cirkev aj to považovala za známku herézy. I  keď si sama zvolila ostať nepoškvrnenou, všeobecne, Jana nemala námietky voči manželstvu, a viedla vlastnú obhajobu keď ju obvinili z nedodržania sľubu.  Naznačovala bez zábrany, že popri sebe považuje väčšinu ľudí akéhokoľvek postavenia za obsahujúcich menej podstaty, napriek tomu, že sama nebola vysokého pôvodu s predkami iba zemanov, na základe čoho ju cirkev obvinila z  povýšenectva, arogancie a nadmernej pýchy.

Odlišovala sa od druhých, lebo bola dostatočne nerozumná, či naivná na to, aby sa chovala podľa katarských prvkov v čase, kedy to bolo nebezpečné, a zatiaľ čo jej priatelia sa správali oveľa obozretnejšie.  Človek, ktorý už dosiahol plné osvietenie bol nepochybne nad druhými, a tak, ako vpochodovali katarskí parféti pred ňou do katolíckych vatier, aj ona si bola istá tým, že sa jej nemôže ublížiť.  Svojím nebojácnym vodcovstvom si vyslúžila obdiv a uznanie medzi vojakmi, ktorí ju nasledovali.  Keď ju uväznili, pokúsila sa ujsť z Beaurevoirského hradu, i keď si to vyžadovalo aby skočila z múru 60 stôp vysokého.  Na to aby také niečo človek urobil, si alebo musí byť istým, že sa mu nič nemôže stať, alebo musí byť šialencom.  Na základe svojho presvedčenia Jana verila, že môže kritizovať kráľov a cirkevných hodnostárov, ktorých prinajmenšom nepovažovala za dokonalých.  

Neskôr jej protestantskí obhajcovia všetky tieto argumenty použili proti katolíckej cirkvi, napriek tomu, že mnohé skutočnosti vyšli najavo iba v priebehu jej procesu a nasledovnej rehabilitácie katolíckymi kresťanmi, ktorými opovrhovali.    Heretici boli skutočnými predchodcami protestantov, aj keď do reformácie protestantstvo bolo už takmer natoľko inštitucionálne zakotvené ako bolo katolíctvo, v dôsledku čoho by ho už ťažko bolo prirovnávať k jeho heretickým predchodcom.

Napriek všetkému, Jana sa zdala byť pobožnou katolíčkou, ktorá nachádzala útechu a spokojnosť v spovedi, aj v prijímaní. No tí, čo vedeli, že odmietnutie sviatostí by znamenalo jasné priznanie z herézy, sa zhodovali v tom, že sa netreba vyhýbať účasti na takomto katolíckom postupe, keďže nie je ničím viac, ako bezzmyselným rituálom.

 

Cirkevný tribunál, ktorý ju poslal na hranicu, viedol Peter Cauchon, Biskup z Beauvais, ale mal celú hromada doktorov na otázky Božstva, ako svojich poradcov.  Ťažko si je predstaviť, že všetci títo muži by boli bývali netvormi. Pravdou ostáva, že to bola ich neoblomná kresťanská viera, ktorá bola neľudskou.  Cirkev sa pokúsila presvedčiť Janu, aby prijala jej názory, ale ona si rozumne uvedomila, že jej názory sú lepšie, a preto ich odmietla. Kresťanstvo, a rozhodne ako bolo toho času, nie je známe svojou povoľnosťou. Popri krížových výpravách a vyhubeniu Katarov, cirkev podnecovala boj proti bosorkám a veľké množstvo slobodne zmýšľajúcich ľudí, ktorí verili v slobodu vyznania, padlo za obeť, včítane ako jeden z neskorších, Hus z Čiech.

Nedlho predtým prenasledovali Wycliffa, a iba jeho predčasná prirodzená smrť ho zachránila od priviazania k plameňom kola.  Dokonca aj svätý František sa nezhodol s cirkvou, ale aj on zomrel, než sa cirkvi podarilo zachrániť jeho pomýlenú Dušu.

 

Originály oboch dielov s ilustráciami si môžete pozrieť na Dhaxem.com pod tlačítkom "International" a potom "Prečitať "

Ľahko  upravené z verzie od Dr Magee zverejnenej 20. Decembra, 2010, na: http://www.askwhy.co.uk/christianheresy/0815Inquisition.php

 

 

Preklad anglicko-slovenské preklady www.angloslovaktranslations.com 

Grafická úprava dhaxem.com

 

 

 

© 2011 M D Magee, Všetky práva vyhradené

http://www.dhaxem.com

 


Dr Corascendea Cathar
Share/Bookmark Subscribe pošli na vybrali.sme.sk TopČlánky.cz Facebook


V prípade, že chcete prispieť na chod dolezite.sk môžete tak učiniť zaslaním akéhokoľvek finančného príspevku na účet 420 208 3850 / 8360 mBank, variabilný symbol: 4444. Do účelu platby môžete uviesť Vaše meno, ktoré bude zverejnené s poďakovaním. Vyzbierané finančné prostriedky budú použité na skvalitňovanie a chod dolezite.sk. V prípade akýchkoľvek otázok ma neváhajte kontaktovať na dolezite zavináč dolezite.sk


Napíšte nám. Pošlite nám email s Vašim dotazom, návrhom alebo pripomienkou na adresu dolezite zavináč dolezite.sk
Myslíte si, že tento článok je dôležitý alebo zaujímavý? Pošlite ho cez e-mail alebo ho ukážte priateľom na Facebooku. Rozširujte informácie, nato sú predsa tu!




joplins   |   ip:95.209.24   |   2011-03-28  (17:06)
50% hlasovalo = 0  
mínus plus
  krasne..len tak dalej..
a dnes sa papez len pousmeje,, zamumle ospravedlnenie..a je to..

a slepy katolici,, to prehliadnu.. a hotovo..
dnes to nerobia len preto , ze sa to neda tak ako kedysi..






diskusia / forum Pridaj príspevok do fóra
Prosím diskutujúcich, aby nepoužívali vulgarizmy a dodržiavali kultúru diskusie. Ďakujem. (admin)

Meno:


Tripcode (?): (nepovinné, ale odporúčané)


jeden + jeden =
(výsledok zadajte číslicou)

Podmienky používania služieb dolezite.sk beriem na vedomie a súhlasim s nimi. Kliknúť tu pre celý text.

  Príspevok:


Prečo nám cirkev zamlčala a naďalej zamlčuje poznanie o reinkarnácii?


 - Prečo nám cirkev zamlčala a naďalej zamlčuje poznanie o reinkarnácii?2013-06-01  (10:13)  |  Náboženstvo a mystika
Čo nám malo byť zamlčané a prečo? Existuje reinkarnácia, teda možnosť opakovaných vtelení? 30 až 40% obyvateľstva je presvedčených o tom, že žili na Zemi už viac krát. Toto prastaré poznanie ľudstva nájdeme vo všetkých končinách Zeme a v mnohých kultúrnych kruhoch a nielen v budhizme a hinduizme ako si mnohí myslia. Reinkarnácia bola kedysi úplne prirodzeným poznaním aj v rannom kresťanstve, až kým ho kňazská kasta pred 1500 rokmi nepotlačila a neuvalila svoju kliatbu na každého, kto by tomu veril.

Fatálne omyly duchovne hľadajúcich 1


2013-05-01  (12:02)  |  Náboženstvo a mystika
Kto sa trochu hlbšie zaujíma o duchovné súvislosti života vie, že človek sa na zem nerodí iba raz. Prichádza sem viac krát a to jednak preto, aby odložil svoje staré chyby a viny a jednak preto, aby sa práve tu na zemi mohol výraznejším spôsobom duchovne posunúť nahor. Znalosť o opätovných príchodoch človeka na zem bola do piateho vatikánskeho koncilu bežne rozšírená i medzi kresťanmi a toto poznanie je až dodnes prirodzenou súčasťou všetkých východných náboženstiev.


2013: Apokalypsa ezoteriků a agónie společnosti!


2013-04-19  (10:53)  |  Náboženstvo a mystika
,,Ezoteriky, sektáře a příznivce New Age čeká po 21. prosinci 2012 podobný osud jako komunisty po rozpadu Východního bloku mezi lety 1989 – 1991.“ - Václav Bláha


Odev ako prejav ducha


2013-04-19  (09:31)  |  Náboženstvo a mystika
Týmto textom sa obraciam na nežnejšie pohlavie s výzvou, aby sa už konečne spamätali a zamysleli sa nad svojím počínaním.


Večné peklo ? BLUD RKC ! (VIDEO)


2013-04-11  (17:45)  |  Náboženstvo a mystika
Ako je možné aby náš milostivý a láskyplný Boh dopustil večné utrpenie pre tých, ktorí neprijali obeť Ježiš Krista ? Určite Boh, ktorý je nekonečná láska a chce zachrániť každú dušu by niečo také urobil ? Poďme sa spoločne pozrieť čo hovorí o tom Božie Slovo - Biblia. Učenie, že bezbožní sú trápení ohňom a sírou vo večnom pekle a že za hriechy, ktoré spáchali počas svojho krátkeho života na zemi, budú mučení tak dlho, ako dlho bude žiť Boh, je nezlučiteľné s Božou láskou a milosrdenstvom i s naším ľudským zmyslom pre spravodlivosť.


CO JE CÍRKEV?


2013-04-04  (21:53)  |  Náboženstvo a mystika
Každý národ mněl svou víru, a své bohy, a také nějakou minulost kterou si uchovávaly moudra, a vzpomínky na své předky. Ano, hovořím o nějakých pohanech anebo barbarech, i tyto národy mněly ve skutečnostech jistou civilizaci, a jiný postup životních skutečností danou jistou životní lokalitou a tím i mentálním přístupem k životu a daných jiným podmínkám. Co přinášelo jejich náboženství? Setkání svých sousedů, výměna zkušeností jak pro dobrý chod komunity, tak také pro pobavení a také nabytí informací pro další chod komunity do budoucna, osobní setkání utužovalo jistou sounáležitost a také vědomí někam se zařadit. Toto kulturní dědictví bylo ale hrubě pošlapáno katolickou vírou a doslova zneuctěno. Když si uvědomíte, že každý národ mněl ne staletí, ale tisíciletí svou víru a děděné poznatky, které se předávaly po několik tisíc generací na novou generaci, a v průběhu okamžiku jim bylo sebráno vše nějakým misionářem hrubou silou a hrozbami. Kdo se nepodřídil, byl prostě zavražděn, v jejich jazyce prostě řečeno jen "odstraněn".


Uvidel som smrť!


2013-04-04  (18:41)  |  Náboženstvo a mystika
Nie som jasnovidcom, ale stalo sa mi, že raz som predsa len niečo uvidel. Niečo strašné! Uvidel som skazu a smrť!


RKC a pápež František


2013-03-21  (11:21)  |  Náboženstvo a mystika
Tento článok by som venoval aktuálnemu dianiu v RKC, zo zameraním na pápeža Františka. Posledných niekoľko rokov som ostro kritizoval veľmi vážnu morálnu rozvrátenosť v RKC. Mnoho ľudí mi neverilo, ale dnes mi musia dať za pravdu aj fanatický katolíci. Najprv si veľmi stručne zhrňme najbližšiu históriu RKC a potom bude téma pápeža Františka


Absurdity kresťanskej viery


2013-03-21  (11:21)  |  Náboženstvo a mystika
Hlavným účelom každého náboženského systému je, aby bol človek lepší. Aby sa snažil byť čoraz lepším, čistejším, spravodlivejším a láskavejším. Aby sa o to snažil tak intenzívne, ako len môže, pretože iba tadiaľto vedie cesta k raju, ale i cesta k šťastnému, vyrovnanému a harmonickému životu na zemi.


Kauza Ján Pavol II. a vnútorný rozklad RKC


2013-03-01  (09:51)  |  Náboženstvo a mystika
Beatifikácia je predstupeň blahorečenia. Po beatifikácii Jána Pavla II. bol zastavený tento film,ktorý kritizuje jeho beatifikáciu. Beatifikovaný môže byť len človek, ktorý žil z kresťanského hľadiska veľmi vzorne, čo sa nedá o Jánovi Pavlovi II. povedať: -kryl pedofilné škandály -bol zo slobodomurármi najlepší priateľ – dali mu najvyššie ocenenie za presadzovanie ideálov NWO -kade chodil tade ohlasoval náboženskú ideológiu Nového svetového poriadku – hlásal, že všetky náboženstvá treba spojiť v jedno Ak by nám média objektívne informovali, vznikla by najväčšia mediálna kauza v dejinách ľudstva – Ján Pavol II.


Satanistický pápež? Ján Pavol II. vzdal hold NWO


2013-02-23  (16:02)  |  Náboženstvo a mystika
Som veľký kritik Jána Pavla II., pretože tento pápež vzdal hold ideológii Nového svetového poriadku. Presadzovanie ideológie NWO sa nekončilo len týmto výrokom. Kade chodil tade rozhlasoval radikálny medzináboženský ekumenizmus – jeho cieľom bola príprava sveta na jedno svetové univerzálne náboženstvo – náboženstvo ideológie Nového svetového poriadku. Kritici hovoria, že kresťanstvo a pohanské náboženstvá v žiadnom prípade nie sú zlúčiteľné, ako si to predstavoval Ján Pavol II.


Skutočný dôvod rezignácie pápeža Benedikta XVI.


2013-02-16  (15:42)  |  Náboženstvo a mystika
Nechcem o tejto problematiky písať nejaký dlhý článok – nemá to význam – problematika je veľmi jednoduchá. Musíme chápať pre pápeža bolo určite veľmi nepríjemné bývať zo slobodomurármi pod jednou strechou vo Vatikáne. Niet pochýb, že pápež ani nebol slobodný a že v skutočnosti mu vo všetkom šéfovali slobodomurári. Táto stránka sa napr. venuje veľmi závažnej kauze väznenia pápeža Siriho slobodomurármi


Katolicismus odchází z Evropy


2013-02-15  (09:18)  |  Náboženstvo a mystika
Rezignace Benedikta 16. se stala překvapením nejen pro věřící a kurii, ale také pro odborníky. Sám papež odůvodňuje tento krok zdravotními problémy. Experti však uvažují o krizi katolické církve.


Papež abdikoval, aby se vyhnul zatčení?


2013-02-15  (09:17)  |  Náboženstvo a mystika
Nevím, jakou pravdivost lze přikládat následujícímu prohlášení ITCCS. Zní to ale nadějně. ITCCS neboli Mezinárodní tribunál pro zločiny církve a státu je zřejmě dobrovolná organizace právníků, kteří připravují právnické dokumenty k obvinění představitelů církví a států, v tomto případě za zneužívání dětí. Ale není mi jasné, jak je to s jejich účinností. (Něco podobného je asi americké právnické sdružení People´s Trust, které už několikrát právně dokonale prohlásilo veškerý světový majetek za majetek všeho lidu, ale ti, co ten majetek ovládají, to jaksi zatím neberou na vědomí.) Tak to zatím berme s rezervou, a doufejme, že třeba na tom něco bude


Za papežským pučem je peněžní skandál


2013-02-14  (09:21)  |  Náboženstvo a mystika
„Abyste pochopili papežovu rezignaci“, říká Kevin Annett, „sledujte peníze“. „Tím, co bylo pro papeže Benedikta umíráčkem, bylo jeho osobní zapletení do úplatkářství a praní peněz Vatikánskou bankou.“ – Kevin Annett


Papež Benedikt 16. se vzdává pontifikátu


2013-02-12  (10:23)  |  Náboženstvo a mystika
11. února bylo oznámeno o rozhodnutí papeže Benedikta 16. zříci se trůnu. Oficiálně bude o tom vyhlášeno 28. února. O příčinách abdikace nynějšího papeže a o budoucnosti římskokatolické církve uvažují ruští experti.


Moja obhajoba


2013-02-09  (00:44)  |  Náboženstvo a mystika
Už ako malý chlapec od útleho detstva spoznával som dva svety. Mamka mi sem tam vravela o Ježiškovi a tatko nehovoril nič o Ježiškovi iba mi vždy poradil čo a ako mám robiť aby dobre bolo. Vyrastal som ako slobodné dieťa, a mohol som uvažovať ako som len chcel. Mohol som z mamkou o Ježiškovi či o strige a mohol som aj z tatkom o niečom inom trebárs o vesmíre či o svete.


Ako sa vyhnúť utrpeniu?


2013-01-27  (19:15)  |  Náboženstvo a mystika
Život je nekonečnou reťazou príčin a dôsledkov. Všetko, čo nás postretne, má svoju príčinu. Možno ju hľadať v našej nedávnej, dávnejšej, alebo veľmi dávnej minulosti. A tak je to aj s utrpením, ktoré nie je nijakým dielom náhody, ale logickým a zákonitým dôsledkom príčiny, ktorú sme my samotní kedysi v minulosti zavdali. Nijaké náhody totiž nejestvujú! Osud nie je slepý! Utrpenie je dôsledkom nami vyvolanej príčiny a prichádza k nám prostredníctvom Zákona spätného pôsobenia, ktorého účinky sa dajú veľmi výstižne vyjadriť slovami: čo kto zaseje, to aj zožne. Naše utrpenie býva teda žatvou toho, čo sme siali v minulosti. Niet v tom ľubovôle, ani nespravodlivosti. Je to dianie vecné, jasné, logické a nanajvýš spravodlivé.


Emil Páleš: Jezuitský štát v Paraguaji


2013-01-27  (11:32)  |  Náboženstvo a mystika
Kým sa Campanellovi, ktorý v talianskom väzení písal svoju knihu, pred očami vznášala vízia dokonalého štátu, jezuiti jeho utópiu premenili na skutky. Stala sa skutočnosťou v Paraguaji v roku 1609. V neprístupnom vnútrozemí amazonského pralesa, izolovaní riečnymi vodopádmi, uskutočnili teokratický komunizmus s indiánmi. Je unikátom svetovej histórie, že taký štát skutočne existoval a fungoval 150 rokov.


Emil Páleš: Biblická a katolícka Mária


2013-01-26  (00:57)  |  Náboženstvo a mystika
Biblická Mária bola pôvodne obyčajnou ľudskou ženou, pokornou, poslušnou, matkou viacerých detí (Mat 12:46, 13:55, Luk 8:19, Mar 3:31). Vedela, že sama potrebuje Spasiteľa. Súčasná katolícka Mária je nadprirodzenou bytosťou, ktorá má vlastnosti a schopnosti bohyne. Zoznam jej vlastností sa bod za bodom zhoduje s vlastnosťami pohanských bohýň, a nezhoduje s vlastnosťami biblickej matky Ježišovej.


Emil Páleš: Jezuiti


2013-01-15  (14:35)  |  Náboženstvo a mystika
Jezuiti predstavujú extrémnu saturnskú (orifielsku) inšpiráciu. Ich špecifikom sú ,saturnské vlastnosti: disciplína vôle a poslušnosť. Okrem bežných rádových sľubov cudnosti a chudoby skladali ešte jeden - o absolútnej poslušnosti pápežovi. „Pre jezuitský rád je charakteristická prísna centralizácia, tvrdá disciplína a bezvýhradná poslušnost‘ generálovi (‘, čiernemu pápežovi "), ktorý je volený doživotne.. . Jezuitský rád je organizovaný ako vojenský útvar.


Ako odhaliť jasnovidca


2013-01-10  (15:18)  |  Náboženstvo a mystika
Stačí málo na odhalenie klamára.


reakcia Tomáš Akvinský- Päť dôkazov existencie Boha


2013-01-08  (01:46)  |  Náboženstvo a mystika
Článok, priatelia, neslúži na to aby vás obrátil na neveriacich.. Dal som ho sem hlavne pre ľudí z fóra ktorý predchádzajúci článok o Tomášovi Akvinskom považovali za dôkazový materiál..


Kresťanský národ konzumentov nečistoty


2013-01-06  (18:01)  |  Náboženstvo a mystika
Slováci sú vo všeobecnosti považovaní za kresťanský národ. Štatisticky! Pravdivosť tejto štatistiky sa potvrdzuje zvlášť v čase vianočných sviatkov, kedy bývajú naplnené takmer všetky kostoly. Keď potom človek vidí tie masy, prúdiace po skončení sviatočných vianočných omší z kostolov, môže si pomyslieť: to je ale viera!


Tajomstvo obelisku.


2012-12-23  (11:57)  |  Náboženstvo a mystika
Chodíme okolo různých staveb, které někdy ani neumíme zařadit “do jaké kategorie patří“, některé jsou z doby dávno minulé, mají svůj stavební styl, někdy se na nich objevují zajímavé plastiky s různou tématikou. Ta náboženská převládá asi proto, že byla vytvořena v době, kdy církev soustředila veškerou duchovní i světskou moc do svých rukou. Víme, co znamenají různé nápisy, obrazy a sochy např. hadů a různých příšer ve společnosti svatých atd.? Známe jejich smysl? Víme komu byly určeny a proč?


Vatikán a.s., práčka špinavých peňazí mafie a politikov


2012-08-10  (08:25)  |  Náboženstvo a mystika
Zabudnite na Dana Browna. Vykašlite sa na konšpiračné teórie z dielne tvorcov Zeitgeist. Skutočnosť je oveľa napínavejšia. Skutočnosť, odhalená v knihe Vatikán a.s. Nejde totiž o fikciu, teórie alebo špekulácie. Sú to neodškriepiteľné fakty, podložené originálmi dokumentov, prevodných príkazov a bankových operácií. Ide o priame dôkazy od niekoho, kto bol súčasťou systému. Systému, ktorý s vedomím pápežov desaťročia pral špinavé peniaze nacistov, mafie a skorumpovaných politikov. Vatikánskej banky.


TEMNOTA NA VRCHOLE MOCI


2012-07-26  (15:32)  |  Náboženstvo a mystika
Všimli ste si niekedy, koľko je v našej zemí rôznych krížov umiestnených na každom kroku? Nejde iba o tie na kostoloch – tam to nikoho neprekvapí – ale ide o všetky tie po krajine. Od tých, ktoré sú na samých vrcholoch našich hôr až po tie, ktoré sú na kopci nad každou dedinou či v poliach a podobne. Tí, ktorí vidia toky energií vám povedia, čo vidia – sú to kliatby, blokácie Svetlej energie. Kríže samé osebe ešte nemusia znamenať nič, ale sú znakmi, kde je potrebné blokovať vstup Bielej, Svetlej energie. Takto si tvari „zoskrutkovali“ svoju energetickú mriežku, aby sme boli pod ich kontrolou nie iba v mestách, ale v celej krajine.


Kauza arc. Róbert Bezák, alebo – POHODA ako pre koho


2012-07-11  (11:51)  |  Náboženstvo a mystika
Zaujimavý článok o tom, prečo je dobré, že odvolali Bezáka. Na vedomie dávam hlavne list istého teológa a kňaza, ktorý je v článku.


Čo sa s nami deje po smrti?


2012-06-04  (11:53)  |  Náboženstvo a mystika
Bez znalosti jednotlivých úrovní stvorenia nemôžeme správne pochopiť, čo sa s nami deje po pozemskej smrti.


2. Prebuďte sa!


2012-05-25  (21:38)  |  Náboženstvo a mystika
Ľudia, prebuďte sa z oloveného spánku! Poznajte to nedôstojné bremeno, ktoré nesiete, a ktoré ťaží milióny ľudí nevýslovne húževnatým tlakom. Odhoďte ho! Je hodné nosenia? Ani na jednu, jedinú sekundu!


Iontové, holografické a magnetické náramky = PODVOD!


2012-05-22  (09:41)  |  Náboženstvo a mystika
Zdá se, že v každém obchodním středisku napříč USA potkáte mladého obchodníka prodávajícího barevné náramky, kterou mají údajně „iontový náboj“ nebo „magnetický hologram“, které vám způsobí lepší rovnováhu, zdraví, tlumí bolest nebo cokoliv jiného, co tvrdí. Tito obchodníci to i demonstrují ukázkou – slabost zákazníkovy síly nebo rovnováhy, pak mu nasadí náramek a provedou stejný pokus. Hle! Náhle je rovnováha na 100 procentech a síla až na střechu.


Svedectvo bývalého jasnovidca a prútikára o nebezpečenstve okultizmu


2012-05-12  (18:02)  |  Náboženstvo a mystika
Psychotronika môže byť i nebezpečná - prednáška bývalého prútkara a jasnovidca Martina Ševčíka z 12.2.1992 v Novom Meste na Morave. Autor podáva svedectvo o vlastnej skúsenosti v tejto oblasti, detailne opisuje praktiky, ktoré používal a princíp fungovania jeho schopností a zdôrazňuje nebezpečenstvá a dôsledky návštevy u ľudí s vešteckými schopnosťami.


Ďaľšie z náboženstva a mystiky...



Vyhľadávanie


Dôležité.sk na Facebooku

handmade.sk - ručná výroba, výrobky, ručná práca, predaj, obchod
Najlepšie hodnotené za týždeň

Najčítanejšie za týždeň

Posledné príspevky vo fóre

Nižšie splátky? Ľudia nebláznite..
SERGIOOSWALDO . reqikice79:   AHOJ, DOBRÝ DEŇ,

Nižšie splátky? Ľudia nebláznite..
Romav . donyvyxa40:   Máte finančé problémy ? y máme pre Vás riešenie.

Veľký Tresk rozbil ateizmus na cimpr-campr
LorinaBlodgett . sewycecu64:   Mozno by ste si mali pozried kto je to vlastne ateista :D

OMG ...


Drogy nie sú dosť! “Mozgoví lekári” sú ...
WalshRobert . wurenemu3:   We are authorized Financial consulting firm that work directly with

Cirkevný matrix - CIRTRIX
EgbebleAugustn . munolumo99:   Chcete byť členom Illuminátov a dostať svoje srdce túžbu po peniazoch, moci, sláve všetko bude vaše v živote, čo musíte urobiť, aby ste získali všetko toto je pre vás prísť a byť členom bratstva Illuminati všetko kedy ste ......

Ďalšie...

Najdôležitejšie články

Cirkevné bohatstvo sú krvavé peniaze




Evanjelium podľa Tomáša

Illuminati - čast 1 / 7

Etikoterapia

Mlieť ako kedysi alebo prečo vymreli kamenné mlyny?

Václav Havel – z jiné strany mince

Portal o ekologickej a energeticky efektivnej architekture
Náhodný výber za posledný týždeň

Zaujímavé linky

Varíme vegánsky



V tejto časti nájdete recepty bez použitia mlieka, syrov, vajec a ostatných živočíšnych produktov.


Energetické žiariče - elektrosmog

Vegan-fighter

Ľudovít Štúr

Anketa

Čo si myslite, ze sa udeje v eurozóne?


Grécko nakoniec vyhodia alebo samo odide (28%)


Euro padne, alebo budu dva druhy (36%)


Nič, premlčí sa (36%)


Navrhnite vlastú anketu
Najdôležitejšie z domova

 - Monika, Chill out!Monika, Chill out!

Ronald Reagan raz povedal Ťažká práca ešte nikoho nezabila, ale načo riskovať.


Zastavme SMER! (bankrot a peklo)

Ja som vám to hovoril!

Jiří Krampol: Trilogie...

Čipovanie psov? Neprispôsobivých sa to netýka!

Umylo vám dieťa riad? Pýtajte faktúru!

Najdôležitejšie zo sveta

VIDEO: STRANA NEZÁVISLOSTI BRITÁNIE NIGELA FARAGE ZAMĚŘUJE POZORNOST NA BILDERBERG 2013

Otázka, o čem se bude přesně diskutovat na Bilderbergu, by měla dělat starosti jak levici, tak pravici. Člen Evropského parlamentu Gerard Batten vyhlásil ohledně Bilderbegu poplach a tvrdí, že napsal všem hlavním mediálním kanálům mainstreamu v Británii zrovna tak, jako předložil i požadavek komisaři Hertfordshirské policie podle Zákona o svobodném přístupu k informacím, aby se dověděl, kdo platí náklady na všechna ta policejní opatření.


Google-Berg: Globální elita se transformuje na ...

USA se lekly úspěchů syrské armády

To, čo sa stalo v Bostone, sa v iných častiach sveta ...

Norové mění investiční politiku

USA kontra svet v štatistických číslach

Najdôležitejšie z ekonomiky

 - Kto stojí za bločkovou lotériou? Kto na tom zarobí?Kto stojí za bločkovou lotériou? Kto na tom zarobí?

Na Slovensku sa intenzívne plánuje zavedenie tzv. bločkovej lotérie. Aký prínos bude mať pre občanov Slovenska?


Tichý pohřeb pohádky o ropném zlomu

Komu patří peníze v bance?

BANKÉŘI PŘESTÁVAJÍ RESPEKTOVAT SOUKROMÉ VLASTNICTVÍ

Útok FEDu na zlato: Spekulace nakrátko a cenová ...

Trh s papírovým zlatem kolabuje

Najdôležitejšie z technológií

 - USA SCHVÁLILY POLYKACÍ PILULKY S MIKROČIPEM RFIDUSA SCHVÁLILY POLYKACÍ PILULKY S MIKROČIPEM RFID

Velká Británie nedávno schválila léky na předpis obsahující mikročipy RFID. Nyní i americký Úřad pro kontrolu potravin a léčiv schválil podobné léky s mikročipy pro použití ve Spojených státech.


VIDEO: POSTAV SI SVŮJ VLASTNÍ NEZJISTITELNÝ KALAŠNIKOV

Pozor na brýle Google

Skypuj opatrně – Microsoft čte vše, co píšeš

Kriticky o okuliaroch google glass

Funkční zbraň vytisknutá 3D tiskárnou

Najdôležitejšie z videí

Elektronický koncentrák

Podívejte se na tento dokument a zjistíte, jak moc nám NWO šlape na paty. Za jak dlouho budou povinné čipy do těla?


Tento obludný systém se reformovat nedá!

Najdôležitejšie z kníh

Kolik Američanů čte knihy?

Jak populární je v Americe čtení knih? Z těch, kteří čtou, kolik jich knihu skutečně dokončí? Jaké žánry jsou populární? A co vydavatelé - jak jim jde obchod s knihami?


Dan Millman Čísla života

Najdôležitejšie z kultúry

Pán premiér Fico: Zrušte zmluvu s Vatikánom alebo zmeňte Ústavu SR!

Právni experti  majú naďalej  výhrady voči tejto zmluve. Táto zmluva má na Slovensku totiž charakter medzinárodnej ľudskoprávnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi aj pred slovenskou ústavou. Je to v poriadku? Naše súdy, sú a budú viazané jej obsahom. Bývalý pán premiér Dzurinda sa opäť ozval na túto tému a môže sa stať, že táto zmluva zapríčiní veľké problémy, ktoré sa v uplynulých rokoch začali ukazovať, aj súčasnej vláde. Už pád druhej Dzurindovej vlády kvôli tejto problematike ukázal aký výbušný potenciál je v tejto téme skrytý. Najlepším riešením by bolo referendum  a následné zrušenie tejto jednostrannej zmluvy... Pán premiér Fico si dúfam ako právnik uvedomuje, že nerobiť s touto zmluvou nič, môže našu krajinu priviesť do nemalých problémov.


Sexuálna výchova detí v Chorvátsku a jej pozadie – ...

Náhodný výber z archívu

Od Fica do Fica (dokument)

Film, z ktorého môže prísť zle. Slovensko, aké si nechceme pripustiť. Krajina nášho srdca. Dokument / Zuzana Piussi / 2012


Dzurindov americký sen skrachoval a Ficov európsky sen ...

Globálna kríza a kontrolovaná spoločnosť

„Odpor populistů” vykolejuje Nový světový řád

Ťažba zlata kyanidovou metódou, plánovaná pri Detve

Nigel Farage: Čeho je moc, toho je příliš

Archív

Otvorený list politikom: Nesiahajte na vklady v bankách

Po udalostiach, ktoré pohli verejnou mienkou v celej Európe, po šokujúcom precedense, keď európskych a vládnych politikov vôbec napadlo siahnuť na súkromné vklady a to dokonca aj drobným vkladateľom, sme sa rozhodli vyzvať politikov, ktorí sa často a radi stavajú do úlohy zástupcov a ochrancov ľudu, aby jasne vyjadrili snahu presadzovať záujem občanov, ktorý hlásajú predovšetkým pred voľbami.


Stručne k Ládinovej smrti

Keď je Beňová v emóciách môžete porušovať z...

V česku vzniklo nové politické hnutí, které spojí v...

„Čakáme na Obamu, Rada Európy a WHO v tomto prípade ...

Facebook začal automaticky rozpoznávat obličeje a lidem...


    Pridať novú informáciu / článok  |  Mobilná verzia  |  iPhone  |  Napíšte nám  |  Nastaviť ako homepage  |  Pridať medzi obľúbené  |  RSS  |  Webmasters
   

zlata maska na tvar, kolagenova maska na tvar, kolagenova maska na oci, zlata maska na oci, cierna maska na tvar proti akne | good positive news inspirational stories articles | dôležité informácie denné správy aktuálne spravodajstvo | handmade ručná výroba výrobky ručná práca predaj obchod handmade Náušnice náramky dekorácie Náhrdelníky Handmade obchod ručné práce hand made | important actual news leaked informations spies spy espionage


Generated in 0.4244 s