V NSR totiž práve prebieha jeden veľmi veľmi brizantný súdny proces. Dal by sa označiť aj ako "proces tisícročia". Pretože ak žaloba, ktorá bola túto jeseň podaná na súd prejde, potom sa vatikánska cirkev nebude môcť naďalej nazývať kresťanskou a stratí aj svoje privilégia od štátu. Cirkev bola totiž obžalovaná a povolaná pred súd. Obžalovali ju "Slobodní kresťania pre Krista Reči na hore vo všetkých kultúrach celosvetovo", ktorí už dlhšie nestrpia, aby cirkev naďalej zneužívala meno Krista na úplne iné účely. "Slobodní kresťania" najskôr nemeckým biskupom poslali napomenutie. Keďže títo nereagovali, podali žalobu na správny súd vo Freiburgu, kde sídli predseda Nemeckej konferencie biskupov Robert Zollitsch zastupujúc celú katolícku cirkev v Nemeckej spolkovej republike.

Tu sa dá nájsť celý dokument napomenutia: http://www.christus-oder-kirche.de/kristus-alebo-cirkev/vatikanska-cirkev/napomenutie/index.html Samotnú žalobu som tam zatiaľ v slovenčine nenašiel, ale v iných jazykoch si ju už môže každý prečítať.

Musím sa priznať, že si viem veľmi dobre predstaviť, čo to pre Európu bude znamenať, ak tento súdny proces bude úspešný. Keď sa cirkev viac nebude môcť označovať ako kresťanská, určite z nej postupne státisíce ľudí vystúpi, pretože mnohí sú v nej len kvôli tomu, že dôverujú, že sa v tejto cirkvi jedná o Krista a teda je kresťanská. Morálne to pre Európu bude úplne nový začiatok, pretože sa bude musieť vyrovnať s tým, čo je vlastne "kresťanské" a čo nie je "kresťanské", a pravdepodobne sa konečne začne orientovať podľa vysokých etických a morálnych hodnôt, ktoré vlastne vyplývajú z učenia Ježiša Nazaretského.

Na žalobu u Správneho súdu vo Freiburgu v NSR odpovedala obžalovaná vatikánska cirkev v uplynulých dňoch so žiadosťou, aby bola žaloba zamietnutá.
Žalobcovia vraj nemajú právo, obžalovanú obžalovať. Súdy vraj nemajú právomoc, rozsudzovať o tom, či sa obžalovaná smie alebo nesmie nazývať kresťanskou, to je vraj vnútorná záležitosť katolíckej cirkvi, pre ktorú štátny súd údajne nie je oprávnený. Avšak štátne privilégia dostáva od štátu na základe toho, že používa meno "kresťanský".
Obžalovaná sa vôbec nezaoberá skutočnosťami, ktoré predniesli žalobcovia a vysvetľuje, že nebude "dávať stanovisko k náboženským a teologickým otázkam, ktoré položili žalobcovia". Obžalovaná sa odvoláva nato, že označenie "rímsko-katolícky" je chránené a utvrdzuje, že: "Pojem 'kresťanský' nie je chránený"!!!
Tu je výňatok z reakcie žalobcov na žiadosť vatikánskej cirkvi, aby bola žaloba zamietnutá (s láskavým povolením autorov stránky www.christus-oder-kirche.de):

"Obžalovaná tým vyjadruje, že každý môže používať pojem "kresťanský", bez ohľadu na jeho pravé zámery a metódy konania. Rímsko-katolícka cirkev chce očividne súdu signalizovať, že si nechce nikým nechať upierať právo k zneužívaniu mena Ježiša, toho Krista, ktoré zastáva výsostné učenie a život podľa najvyššej etiky a morálky. Pretože ak meno "kresťanský" nie je chránené, môže s menom Kristus konať nehanebnosti každý, teda aj rímsko-katolícka cirkev.

Obžalovaná sa ani len nepokúsila ospravedlniť, do akej miery si právom nárokuje na nálepku "kresťanská". Odvoláva sa tým stanoviskom, že to meno smie zneužívať rovnako, ako každý iný komu sa zapáči.

Ak sa každý môže nazývať kresťanským, potom sa mohol kresťanským nazývať aj Hitler, ktorý bol masovým vrahom, Mussolini a Franco by sa smeli nazývať kresťanskými. Luther, na ktorého sa odvolával masový vrah Hitler pri jeho zničujúcom ťažení proti Židom, a ktorý sám vyzýval k vraždeniu, bodaniu, plieneniu, podpaľovaniu a zabíjaniu, by sa smel nazývať kresťanským.

Každý przniteľ detí, perverzný vrah, sadista, mäsiar, necudný smilník, genocídny vrah, vojnový štváč, otrokár, vykorisťovateľ, klamár, podvodník, zloduch, ničiteľ prostredia, pokrytec, trýzniteľ zvierat, mučiteľ, až do najhlbších dolín zvrhlostí, sa smie nazývať kresťasnkým.

Ak sa môže každý nazývať kresťanským, môže sa kresťanským nazývať aj diabol. Kto potom môže dokázať, že rímsko-katolícka cirkev nie je diabol, ako to Luther tvrdil o pápežovi? Ježiš povedal: Podľa ich ovocia ich môžete spoznať. Podľa čoho sa dá spoznať obžalovaná? Ako sa nazýva ovocie rímsko-katolíckej cirkvi? Akým ovocím sa nám môže preukázať? Predovšetkým vtedy, keď človek číta autorov ako Karlheinz Deschner, Horst Hermann, Avro Manhattan, Hubertus Mynarek, Gert von Paczensky, Vladimir Dedijer a veľa veľa ďalších a keď človek pozorne sleduje denné správy?

Nikto dnes nemôže popierať, žeby rímsko-katolícka cirkev nebola zneužitím mena "kresťanský" a kríža celé tisícročia až do dnešnej doby vraždila, plienila, kradla a priniesla nevysloviteľné utrpenie na celé kontinenty. Milióny a milióny ľudí bolo zavraždených rímsko-katolíckou cirkvou pod menom "kresťanský" v križiackych výpravách, v inqvizícii, v prenasledovaní čarodejníc a vraždení židov, pri vyhladení celých národov v strednej amerike, pri kolonizácii Afriky, držaní otrokov, aby boli vymenované len niektoré historické barbarstvá rímsko-katolíckej cirkvi.

Karlheinz Deschner píše z časti doslovne, z časti v zmysle:

„Mocnári rímsko-katolíckej cirkvi, teda pápeži, nechali veľké časti Zeme zaliať krvavou stopou nepredstaviteľného rozsahu, aká na Zemi ešte nikdy nebola.

Najukrutnejšie zločiny, ktorých sú vôbec schopní len najperverznejší zločinci, boli kňazmi rímsko-katolíckej cirkvi povolené, vykonané, prikázané a prevedené ich prívržencami patriacich rímsko-katolíckej cirkvi a pápežom.

Celé storočia to bolo vraždenie, upaľovanie, ukrižovávanie a mučenie; celé storočia zmrzačovanie, zabíjanie, rozrezávanie a zapichovanie, odsekávanie rúk a nôh, vyberanie vnútornosti za živého tela; celé storočia to bolo lámanie v kolese a pokryvovanie lámaním, stínanie hláv a napichovanie na kôl, odrezávanie uší, pery a pŕs, vypichovanie a vytrhávanie očí a jazykov, u živých a mŕtvych, rozštvrťovanie a rozpilovanie, vešanie a mučenie so žeravou oceľou a iné najhoršie muky, ako to môže výjsť len z chorých mozgov alebo ako si to môžu vymyslieť len diabli.

Celé storočia to znamenalo nechať ľudí hladovať, nechať na reťaziach zavretých na samote, nechať zhorieť na hranici za živa, utopenie a zaškrtenie, zotročenie, odopretie všetkých osobných práv, to všetko bez prestania, miliónovo násobne a celé storočia. Kojenci, deti, ženy, muži, starci, chrorí, postihnutí, všetci bez milosti zavraždení údajne ku cti Božej a k zväčšeniu moci rímsko-katolíckej cirkvi.

Majetok a vlastníctvo zavraždených si častokrát ihneď privlastnila cirkev. Celé rodiny boli kvôli nepatrným previneniam, častokrát len kvôli samotnému ohováraniu zotročené a zničené až do tretej, štvrtej generácie s príbuzenstvom."

Kto tomu neverí, ten nech si prečíta sám K.H. Deschnera, "Kirche des Unheils(Cirkev zla)", „Opus Diaboli", „Memento!", od Horsta Hermanna, a mnohých ďalších.

Tu len niekoľko málo čísel:

● Križiacke výpravy: Výzva pápeža Urbana II. z 27. novembra 1095 priniesla smrť viac ako miliónu ľudí strašným spôsobom. Urban bol 14.7.1881 vyhlásený za "svätého". Toto bola len jedna zo 7 križiackych výprav, ktorých obete sa odhadujú na 22 miliónov ľudí.

Počet obetí cirkevného honu na čarodejnice, ktorého výbežky dosiahli až 19. storočie, sa odhaduje na minimálne 40.000 až 80.000 ľudí.

Počet obetí Inqvizície sa odhaduje až na 9 miliónov ľudí.

Dobytie Ameriky prevažne katolíkmi stálo život za 150 rokov okolo 100 miliónov ľudí. Katolícky teológ Leonardo Boff nazýva dobytie Ameriky najväčšou genocídou všetkých čias.

Obchod s otrokmi, ktorému padlo za obeť do 19. storočia 13 miliónov Afričanov, bol rímsko-katolíckou cirkvou schvalovaný a sám vykonávaný. Vatikán bol jeden z posledných európskych štátov, ktorý až v roku 1838 odstránil otroctvo.

Výnimočne podlo a surovo postupovala rímsko-katolícka cirkev vždy proti Prakresťanom, ktorí namiesto zločinov kňazského kultu uprednostňovali život podľa Desatora prikázaní a Kázne na vrchu Ježiša, toho Krista. Títo boli brutálne prenasledovaní, mučení, trýznení a vyvraždení, už či to boli Markionitovia, Paulikiani, Manikejci, Katarovia alebo Albigejci, Bohumilovia, prívrženci Savonarolu, Waldensovci, Husiti a iní. Na všetkých rímsko-katolícka cirkev vykonala svoju dogmatickú úlohu odstránenia.

Kto teraz povie, to všetko sa stalo už dávno, ten nepozná rímsko-katolícku cirkev, lebo táto úloha odstránenia platí ešte dnes a je rímsko-katolíckou cirkvou braná vážne do tej miery, ako to pripúšťajú prítomné pomery v jednotlivých štátoch. Úloha odstránenia stojí jednoznačne v predpisoch učenia rímsko-katolíckej cirkvi v Neuner-Roos v oficiálnej učebnici „Der Glaube der Kirche (Viera cirkvi)" pod riadkovým číslom 382.

Aj inqvizícia je živá presne ako kedysi. Pre perverzné zločiny, ktoré konala inqvizícia, a ktoré Der Spiegel 1.6.1998 označil ako predchodcov gestapa, stasi(štátna bežpečnosť) a KGB našiel Jozef Ratzinger krátko pred jeho zvolením za pápeža nasledujúce uznanlivé slová: " My sa dnes pokúšame o to, aby sme to, čo sa konalo podľa vtedajších metód z časti kritizovateľné, teraz robili z nášho právneho vedomia. Ale predsa musí byť povedané, že inqvizícia bola pokrokom, že nesmelo byť viac odsúdené nič bez inqvizície, to znamená, že sa museli konať vyšetrovania." (ARD-magazín Kontraste, 3.3.2005) Horšie vysmievanie sa obetiam zločinov rímsko-katolíckej cirkvi si ani nevieme predstaviť."

Celý dokument v nemčine sa dá nájsť na úvodnej stránke www.christus-oder-kirche.de

Áno je to zosmiešňovanie obetí zločinov cirkvi, ktoré boli prenasledované, mučené a často popravené, len preto, že mali iný názor, len preto, že niekto na nich mal podozrenie z kacírstva, len preto, že boli vegetariánmi, len preto, že verili, že príroda žije, že zvieratá majú určitú formu duše a že pociťujú podobne ako ľudia radosť a smútok, že Mária nebola panna, len preto, že verili v praexistenciu duše, len preto, že neverili v trestajúceho Boha, len preto, že verili, že všetci ľudia a duše sa dostanú naspäť k Bohu a nie sú naveky zatratení, len preto, že verili v reinkarnáciu, len preto, že neverili v dogmy, neuctievali svätých a mnoho iného.

Som presvedčený, že tento súdny proces je "procesom tisícročia" a revolučne zmení vývoj udalostí v "kresťanskej Európe". Pretože ak "Slobodní kresťania" tento proces vyhrajú, bude to znamenať koniec "kresťanských dejín" v doterajšom chápaní a začiatok nových skutočne kresťanských dejín. Myslím si, že to čo sa teraz deje v Nemecku je hodné toho, aby sa to dozvedeli aj obyvatelia Slovenska, a z toho dôvodu som sem pridal tento článok.


Odkaz na článok, že odkiaľ bol prevzatý: http://biras.blog.sme.sk/c/211026/Vatikanska-cirkev-na-sude-nema-sa-viac-nazyvat-krestanskou.html