Slovensko sa 1. Januára 2009 zaradilo do elitného klubu, krajín, ktoré používajú spoločnú európsku menu - Euro. To, že to bude jedno z najhorších rozhodnutí Slovenska v moderných dejinách však vtedy ešte tušil len málokto. Po desaťročiach strávených v zovretí socializmu a po niekoľkých rokoch slobody a samostatnosti sa stávame súčasťou molocha s názvom Európska únia – superštát, ktorý sa svojou legislatívou, reguláciami a neustálou centralizáciou stále viac podobá na režim spod ktorého sme v r. 1989 oslobodili.

Prečo nie eurovalu?

Slovensko je najmenej zadlžená krajina spomedzi všetkých krajín eurozóny. Jej dlh predstavuje len 40% HDP. Naproti tomu Vládny dlh Grécka činil v r. 2010 neuveriteľných 134 % HDP, v tesnom závese nasledované Talianskom, Belgickom, Portugalskom a Írskom. Pre upozornenie treba dodať, že v Maastrichtské kritériá povoľujú maximálne zadlženie štátu na úrovni 60% HDP.

Debt.jpg

Európska únia sa neustále snaží o centralizáciu moci a o jej dosiahnutie sa pokúša nepriamym vytvorením fiškálnej únie. Nie len, že do teraz o vašich daniach rozhodovala slovenská vláda, ale teraz už aj európsky politici. Rovnako treba podotknúť, že na fiškálnu centralizáciu, ktorá sa prispievaním do Eurovalu vytvára nemajú politici mandát od voličov.

Slovenskom má jedno z najnižších HDP v eurozóne a rovnako je jednou z krajín s najnižšími mzdami v eurozóne, čo v prípade potreby naplnenia záruk poskytnutých eurovalu predstavuje zadlženie v hodnote 1,87 priemerného platu každého slovenského občana. (Zdroj: INESS)

K zadlženému Grécku sa pridávajú neustále ďalšie krajiny Eurozóny. Najskôr Írsko, ktoré zachraňovalo bankový sektor a tým prebralo na seba záväzky súkromných bánk krajiny. Neskôr sa pridalo Portugalsko, Španielsko, Cyprus a na následky Eurovalu č.1 začína doplácať Taliansko, ktoré zachraňuje skupovaním toxických dlhopisov ECB. V posledných dňoch ste sa mohli v správach dopočuť o znárodnení banky DEXIA Belgickou vládou, ktorej záchrana položí na kolená už aj tak deravé verejné financie Belgicka.

Koľko krajín sa ešte pridá? Koľko krajín ešte budeme musieť zachraňovať, až si politici po neúnosnom množstve zlých riešení uvedomia, že je na čase spraviť to dobré ? Kedy bude konečne každý podnikateľský subjekt, banky, štáty vystavené reálnemu morálnemu hazardu z bankrotu a straty svojho podnikania, ktorý v súčasnosti vďaka neustálim podporám a záchrane chýba?

Na záver musím pridať výrok Tomáša Baťu, ktorý sa v r.1932 takto vyjadril k hospodárskej kríze:

„Přelom hospodářské krize? Nevěřím v žádné přelomy samy od sebe. To, čemu jsme zvykli říkat hospodářská krize, je jiné jméno pro mravní bídu. Mravní bída je příčina, hospodářský úpadek je následek. V naší zemi je mnoho lidí, kteří se domnívají, že hospodářský úpadek lze sanovat penězi. Hrozím se důsledku tohoto omylu. V postavení, v němž se nacházíme, nepotřebujeme žádných geniálních obratů a kombinací. Potřebujeme mravní stanoviska k lidem, k práci a veřejnému majetku. Nepodporovat bankrotáře, nedělat dluhy, nevyhazovat hodnoty za nic, nevydírat pracující, dělat to, co nás pozvedlo z poválečné bídy, pracovat a šetřit a učinit práci a šetření výnosnější, žádoucnější a čestnější než lenošení a mrhání. Máte pravdu, je třeba překonat krizi důvěry, technickými zásahy, finančními a úvěrovými ji však překonat nelze, důvěra je věc osobní a důvěru lze obnovit jen mravním hlediskem a osobním příkladem.“

Ak má niekto záujem robiť niečo so súčasným stavom, kontaktujte ma emailom, na facebooku, podporte svojim hlasom tento článok, zdieľajte ho a spravme niečo pre lepšie Slovensko.Veľmi rád sa pridám ku každej iniciatíve, ktorá týmto smerom vznikne.