Nedávno som oslovila pani Jana Venhartovú, riaditeľku Potravinárskej komory Slovenska, s otázkou bližších informácií k označovaniu produktov z cvrčkov. Nariadenie, ktoré je platné od januára, a povoľuje cvrčky v potrave nájdete tu – klik.
Niektoré veci mi boli nejasné a niektoré otázky vyplynuli z rozhovoru, ktorý som robila s MUDr. Ivanou Stenzlovou. A keďže je lepšie pýtať sa a získavať odpovede, aby sme mali vo veciach jasno, spýtala som sa pani riaditeľky a prišla odpoveď.
Cvrčky v potrave – označovanie na Slovensku
Čo sa týka označovania alergénov v prípade použitia čiastočne odtučneného prášku z cvrčka domového ako novej potraviny, vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2023/5 je jednoznačne napísané – v Prílohe, ako je potrebné označiť konkrétne potraviny:
Názov novej potraviny na označení potravín, ktoré ju obsahujú, je „čiastočne odtučnený prášok z cvrčka domového Acheta domesticus“.
Na označení potravín, ktoré obsahujú čiastočne odtučnený prášok z cvrčka domového Acheta domesticus, sa musí uviesť informácia, že táto zložka môže vyvolať alergické reakcie u spotrebiteľov so známymi alergiami na kôrovce, mäkkýše a výrobky z nich, ako aj na prachové roztoče.
Táto informácia sa musí uviesť v tesnej blízkosti zoznamu zložiek.
Takže nie je pravda, že by mohol výrobca zatajiť použitie takejto novej potraviny a neuviesť ju ako alergén. To, ako sa označujú alergény, je upravené v nariadení č. 1169/2011, musia byť v texte zdôraznené, napríklad iným štýlom písma alebo farbou pozadia.
Pani Venhartová mi mailom poslala aj jednu zaujímavosť z Maďarska a Rumunska, kde sú (podľa mňa) o krok ďalej. Hlavne, spotrebitelia v týchto krajinách budú mať informácie oveľa jasnejšie uvedené.
Maďarsko a Rumunsko…
„Pre zaujímavosť, Maďarsko aj Rumunsko už notifikovali vlastné vyhlášky. V prípade Maďarska by sa mala skutočnosť, že potravina obsahuje živočíšnu bielkovinu z hmyzu, povinne uvádzať na prednej strane balenia.
Rumunská vyhláška hovorí o tom, že potraviny obsahujúce bielkoviny z hmyzu budú musieť byť v samostatných stojanoch, na ktorých bude tabuľa alebo iný viditeľný oznam, že ide o takúto potravinu.“ Doplnila riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska.
Záver?
Keďže nevieme, ako môžu tieto potraviny na ľudské zdravie komplexne zafungovať – to ukáže prax, tak je zrejmé, že sa bude každý spotrebiteľ musieť sám zodpovedne informovať a študovať, čo konzumuje. Z jednej strany je to aj dobre. Možno si ľudia všimnú, čo všetko zjedia aj mimo cvrčkov. Keď si pozriete zloženie niektorých potravín do detailu, hmýri sa to tam kadejakou chémiou. Jasné, že vás to na mieste neusmrtí, ale keď konzumujete napr. rôzne šaláty v majonéze a iné „lahôdky“ pravidelne, tento návyk a množstvo sa na vašom zdraví postupne podpíše. Preto je fajn čítať zloženie a zaujímať sa celkovo o to, čo jete. A tiež o to, čo ktoré Éčko znamená…
Ja som si dovolila poprosiť pani Venhartovú, aby na porade prerokovali možnosť podobného postupu a vyhlášky, ako to majú v Maďarsku a Rumunsku. Pani riaditeľka mi napísala, že to predostrie a o výsledku ma bude informovať.
Toľko teda na teraz na túto tému.
Ostávam s pozdravom: Si to, čo ješ…
Téma cvrčky v rozhovore
Ak ste ešte nevideli túto debatu, možno príde vhod. Aj s návodom, prečo sa sústreďovať na používanie jednozložkových potravín…
