Neočakávané nálezy zo senzorov implantovaných do zvierat by mali spôsobiť výrazný posun v tom, ako sa nositeľné senzory používajú na podporu zdravia ľudí.
To je záver medzinárodného tímu vedcov z Massachusetts Institute of Technology v USA, King of Abdullah University of Science and Technology, Saudi Arabia a ďalších zo Španielska a Austrálie, v perspektívnom článku publikovanom v časopise ACS Sensors .
Skupina tvrdí, že zvieratá boli vybavené senzormi na meranie iba jedného alebo dvoch spôsobov správania, napriek tomu vedci získali dramatický a nepredvídaný prehľad o množstve ďalších návykov.
Príkladom je snímač čeľuste. Neznalým sa zdá, že toto malé zariadenie implantované tučniakom, morským levom a delfínom je schopné vedieť iba to, či sa čeľusť pohybuje hore alebo dole.
Vedci však pomocou množstva informácií o veľkosti a frekvencii signálov prišli na to, ako zviera žuje, prehĺta alebo zachytáva korisť. Vedia tiež, koľko a aký druh potravy zje a ako dlho sa kŕmi.
Čo je v poriadku a skvelé, ak vás zaujímajú chuťové návyky povedzme tučniaka severského.
Vedci však tvrdia, že to má zásadný význam pre objavujúcu sa vedu o nositeľných monitorov zdravia, v neposlednom rade preto, že väčšina z nás už také má.
„V roku 2018 vlastnili inteligentné telefóny takmer tri miliardy ľudí, pričom použili nejakú podmnožinu senzorov,“ píšu Michael Lee a spoluautori.
Vedci pomocou správania pri poklepaní na smartphone predpovedali Parkinsonovu chorobu, analyzovali textové a e-mailové údaje na zistenie depresívnej reči a pomocou fotoaparátu dokonca merali srdcovú frekvenciu pomocou sledovania zmien farby kože na prste.
Svoju teóriu nazývajú „hypotéza čiastočného kódovania“. Ide o to, že takmer všetko, čo sa deje v ľudskom tele, zachytí čiastočne snímač, a to rovnako, ako je korisť morského leva „čiastočne zakódovaná“ pohybmi čeľustí.
„Do akej miery vaša denná aktivita, miera a počet krokov, ktoré podniknete,„ čiastočne kódujú “znaky vášho zdravia, ako je napríklad hladina cukru v krvi alebo riziko rakoviny?“ pýtajú sa autori.
Ale na to, aby ste lachtanovi ponúkli jedlo, musíte tiež vedieť, či je to mäsožravec, bylinožravec alebo všežravec. Podobne, aby sa vedci mohli pripojiť k bodom zdravia, budú musieť začať kombinovať rôznorodé alebo to, čo autori nazývajú „ortogonálne“ súbory údajov - tie, pri ktorých spočiatku nie sú očividné prepojenia.
„Predstavte si jednoduché zariadenia, ktoré sa pripínajú na oblečenie a ktoré nás informujú o našich stravovacích návykoch, sociálnych interakciách, dýchaní, cykloch spánku a bdenia, srdcovej frekvencii a hladinách kyslíka,“ píšu.
Spojte to s údajmi o polohe telefónu, úrovňami znečistenia a vašou anamnézou a nie je nemysliteľné, aby sa dalo merať riziko astmy alebo infarktu.
Tento proces je čoraz jednoduchší, keď sa zariadenia pripoja k internetu vecí (IoT). „Prepojená osoba “ sa stáva ústrednou súčasťou tohto webu a jej dáta zo senzorov sú súčasťou Big Data. Vďaka umelej inteligencii je možné prehľadávať množstvá dát senzorov, aby sa našli presne tieto druhy spojení.
„Premena tohto internetu vecí na internet zdravia je prínosom pre všetkých, ak dobre premýšľame o rozhraní stroja / organizmu, bez ohľadu na to, či má niekto nohy alebo plutvy,“ uzatvárajú.
Paul Biegler je filozof, lekár a vedecký pracovník v odbore bioetiky na Monash University. Získal cenu austrálskej asociácie filozofie za rok 2012 a jeho kniha The Ethical Treatment of Depression (MIT Press 2011) získala cenu Austrálskeho múzea Eureka za výskum v etike.
