Kedy to všetko skončí? Táto otázka iste prebehla hlavou nejednému človeku po celom svete, ktorý musí trpieť v neustálych lockdownoch. Nádej sa upierala k vakcíne, ktorú sa naozaj v bleskovom čase podarilo vyvinúť. Napriek tomu je koniec drahých uzávierok ekonomiky v nedohľadne. Nie je to pritom len kvôli pomalej distribúcii očkovacej látky, ale aj kvôli neustálej fixácii na lockdown a myšlienke, že je potrebné koronavírus úplne poraziť.
Pri začatí očkovania tu bola istá nádej, že obmedzenie skončí relatívne skoro, nakoľko po pokrytí očkovaním rizikových skupín nie je dôvod ich ďalej udržiavať. Tento argument ako by vymizol. Neustále sa operuje s potrebou naočkovať 60 až 70% obyvateľov, aby sa dosiahlo stádovej imunity. Hlavný epidemiologický expert americkej vlády Anthony Fauci túto latku navyše neustále dvíha. V decembri vyhlásil, že na dosiahnutie stádovej imunity možno bude potrebné zaočkovať až 90% ľudí.
Niekedy sa zdá, ako by vlády očkovanie úmyselne spomaľovali. V Británii čelí momentálne silnej kritike Mark Drakeford, prvý minister Walesu, ktorý naozaj pomalú distribúciu nariadil. Drakeford sa bráni, že k žiadnemu úmyselnému spomaleniu nedochádza, ale ako inak si vysvetliť jeho slová, že zásoby musia vydržať do konca februára, "inak vakcinátori budú postávať a nebudú mať čo robiť"?
Britskí vedci zasa varujú, že ani očkovaní ľudia by nemali "objímať svoje deti", a by vôbec mali ďalej dodržiavať opatrenia proti šíreniu Covidu. Austrália neočakáva, že tento rok naplno otvorí svoje hranice, aj keď naočkuje väčšinu svojho obyvateľstva, v Írsku 90% ľudí podporuje karanténu pre prichádzajúcich. V Česku Jan Kulveit, jeden z tvorcov "psa", navrhol zavedenie šiesteho, ešte prísnejšieho stupňa protikoronavirových opatrení. Zdá sa, že naozaj vzniká istá závislosť na lockdowne, kedy si vlády užívajú novo nadobudnutú moc.
Dôvody pre ďalšie udržiavanie lockdownu si vlády vždy nájdu. Uvádza sa, že môže chvíľu trvať, než sa vytvorí imunita po očkovaní, že 5% ľudí si nemusia imunitu vytvoriť a podobne. Britská vláda si napríklad vymyslela, že očkovaní nedodržujúci opatrenia (logicky, keďže im nič nehrozí) by mohli rozvoľniť atmosféru natoľko, že jopatrenia prestanú dodržiavať aj zostalí nenaočkovaní, preto uvoľnenie lockdown musí byť pozvoľné.
Potom je tu neustále omieľaný problém, či vakcína "iba" zabraňuje vypuknutiu vážnej choroby u očkovaných, alebo aj zastavuje prenos. Z očkovaných by sa tak mohli stať tichí prenášači, ktorí by ďalej šírili skázu. Lenže medzi vedcami stále silnejú hlasy, že je to asi jedno. Po prvé je tu štúdia z Izraela, ktorá ukazuje, že očkovanie má vplyv aj na prenos. Štúdia na 102 ľuďoch z nemocničného personálu ukázala, že týždeň po druhej dávke mali natoľko silnú imunitnú reakciu, že ďalšie roznášanie vírusu je nepravdepodobné. Ako upozorňujú ďalší lekári, aj keby očkovaní teoreticky mohli chorobu ďalej roznášať, tak šanca, že vakcína na to nebude mať vplyv, je veľmi malá. Po prvé asymptomatickí ľudia nekašlú, čo je jeden z hlavných spôsobov prenosu vírusu, za druhé malá vírusová nálož sa často rovná miernejšiemu priebehu choroby. Niektorí experti dokonca tvrdia, že ak vírus bude v miernejšej podobe stále kolovať, je to len dobré, v populácii sa tak bude zdržovať dlhodobá imunita, ktorá zabráni vážnejšiemu prepuknutiu choroby.
Správanie vlád a neustále odďaľovanie momentu, kedy bude možné otvoriť, je teda veľmi znepokojujúce. Zdá sa, že sa neriadia iba epidemiologickými nutnosťami, a napĺňa sa tak proroctvo Adama Wagnera, britského právnika a experta na ľudské práva. Wagner rozhodne nepatrí k "otvieračom" a kritikom lockdown. Uznáva, že koronavírus je nebezpečenstvom, ktoré oprávňuje vlády využiť núdzové prostriedky. Zároveň si však kladie otázky, aký to bude mať vplyv na nasledujúci vývoj v západných štátoch. V rozhovore pre web Unherd síce hovorí o Británii, ale jeho závery možno aplikovať aj na ostatné krajiny. Upozorňuje tak napríklad, že núdzové zákony boli navrhnuté, aby sa podľa nich vládlo relatívne krátke obdobie, že dochádza k prevráteniu princípu "čo nie je zakázané, je dovolené", že je potrebné dôsledne dbať na vyvažovanie práva na život a na zhromažďovanie, a upozorňuje, že dočasné núdzové zákony majú tendenciu stať sa trvalými.
"Myslím, že s covidom je tu nebezpečenstvo, že ak nikdy nezmizne alebo zmutuje alebo dorazí iný vírus s podobnou dynamikou, tak sa ocitneme v polotrvalom stave, kedy bude normou to, čo teraz robíme - keď to nastane, máme lockdown, núdzové zákony, odoberieme parlamentné jemnosti, ako sú kontroly, debaty, hlasovanie," tvrdí Wagner.
Vývoj mu dáva za pravdu.
