Mikrovlnné žiarenie (správne rádiofrekvenčné elektromagnetické pole) pochádza z rôznych vysielačov (rozhlasových a televíznych vysielačov, základňových staníc pre mobilné siete, radarov, situovaných na budovách a stožiaroch, a tiež z bezdrôtových telefónov DECT, bezdrôtových počítačových sietí (Wi-Fi, Bluetooth), rádioamatérskych vysielačov, apod., situovaných v budovách a našich obydliach. Signály z nich prenikajú do okolia a umožňujú používať mobilné komunikačné zariadenia "v pohybe".
Mikrovlnné žiarenie opustí svoj zdroj priamočiaro. Ak sa priama vlna stretne s pevnou prekážkou, nastane jedna alebo viacero situácií súčasne: prienik, odraz a absorpcia. Veľká časť elektricky vodivých materiálov dokáže mikrovlny odraziť (podobne ako zrkadlo dokáže odraziť svetlo), elektricky nevodivé materiály (dielektriká) však mikrovlny ovplyvňujú len minimálne, takže tu je možné hovoriť o prieniku. U materiálov, ktoré majú schopnosť premeniť mikrovlny na teplo rýchlejšie než ostatné, hovoríme o absorpcii. Najlepšími absorbérmi sú morská voda, bridlice, íly a grafit. Časť mikrovĺn je tiež absorbovaná do zeme, časť sa od nej odráža, takže charakter expozície vo vonkajšom prostredí značne závisí aj na geografii územia.
Stavebné objekty menia územný profil. Len málo žiarenia je absorbovaného priamo stavebnými materiálmi, časť sa odráža (plechové strechy a steny, hliníkové fólie, termoizolačné výplne moderných plastových a hliníkových okien, železobetónové konštrukcie, oceľové konštrukcie, apod.), zvyšok preniká skrz materiál bez zmeny, alebo len s minimálnym útlmom. Napríklad klasické sklo (nie to v plastových oknách) alebo sadrokartón umožňuje prakticky voľný priechod mikrovĺn. Malá časťstavebných materiálov (betón, tehla) má útlm vyšší, ale napr. drevo alebo rôzne stavebné tvárnice majú útlm minimálny (pozri rubriku Útlm materiálov).
Všade tam, kde sú použité elektrické vodivé materiály (napr. oceľové konštrukcie a nosníky) v konštrukciách budov, dochádza k ovplyvneniu mikrovlnných polí. Rovnako je tomu vo vnútri budov u elektricky vodivých predmetov (výťah, zábradlie, dverné zárubne, madlá, zrkadlá, železné predmety, ale aj elektrické rozvody, rozvodnice, zásuvky, lampy, atď.). Intenzitu mikrovlnného žiarenia, ktorému sú osoby vo vnútri budovy vystavené, môže tak byť pomerne komplikované, až nemožné vypočítať.
Zjednodušený diagram ukazuje, ako by mohlo vyzerať mikrovlnné pole v byte, ktorý je súčasťou obytnej budovy (vpravo), kde oproti na blízkej budove stojí vysielač - základňová stanica mobilnej telekomunikačnej siete (vľavo). V schéme je zakreslený len jeden zdroj a žiarenie teda vychádza len z jedného smeru. Väčšina základňových staníc však obsahuje viacero antén, vyžarujúcich do rôznych smerov, príp. v okolí budovy sa môžu nachádzať viaceré zdroje mikrovĺn, napr. viaceré základňové stanice, televízne vysielače, apod., na budovu teda dopadajú mikrovlny z rôznych strán a pod rôznymi uhlami.
Hoci k tomu dochádza, na diagrame nie je vidno, že sa lúče odrážajú od protiľahlej budovy a zoslabené sa vracajú k budove, na ktorej stojí vysielač. Priamočiaro šíriace sa vlny z vysielača sa v skutočnosti lomia a odrážajú od každého pevného predmetu, pričom na určitých miestach sa niekoľko odrazených a priamych vĺn stretne a vzniká tzv. "hot-spot", miesto s významne vyššou intenzitou poľa, než intenzita priamej vlny, alebo priemerná intenzita. K hotspotom môže dochádzať tak v interiéri, ako aj v extérieri.
V budovách v blízkosti zdroja rádiofrekvenčného žiarenia sú úrovne intenzity nepredvídateľné, nakoľko nejde len o expozície z "priamej vlny", teda priamo od nezakrytých antén, ale aj z odrazov od stien a predmetov v závislosti na ich štruktúre, tvare, elektrických vlastnostiach. Rovnako to platí aj pre všetky interné zdroje mikrovĺn, napr. z bezdrôtových telefónov alebo Wi-Fi sietí. Počítačové programy predvídajúce úrovne expozícií bývajú zjednodušené a nezobrazujú skutočný obraz úrovne expozície zistiteľný len meraním.
V prípade, že sú vysielače namontované na streche budovy, osoby, ktoré sa nachádzajú na najvrchejších podlažiach budovy, budú vystavené elektromagnetickému poľu, ktoré bude síce menšie, než v prípade vysielačov stojacich na susednej budove, ale nakoľko má väčšina antén základňových staníc určitú smerovú charakteristiku, v priestore sa na relatívne malej ploche môže vyskytovať množstvo "hot spotov", ako je vidno na obrázku vedľa. Červené miesta znázorňujú miesta s najvyššou intenzitou, v závislosti od použitého anténneho systému vysielača je však ťažko predvídať ich rozmiestnenie.
Osoby nachádzajúce sa na nižších podlažiach budú pravdepodobne exponované v omnoho menšej miere a to len z odrazov od terénu a ďalších stavebných objektov v okolí. Máloktorý počítačový modelovací program, určený k výpočte expozície, zahŕňa detaily stavieb, topografiu terénu, prítomnosť vodnej hladiny, zelene, zaparkovaných vozidiel a ďalších reflexných povrchov, pretože sa jedná o veľmi špecifické a príliš komplexné prepočty.
Podobný prípad, aký nastáva v budovách, nastáva v omnoho intenzívnejšej miere v uzavretom, dokonale elektricky vodivom priestore, tzv. faradayovej klietke. Príklad takého priestoru je automobil, autobus, vlak, výťah, ale aj mikrovlnná rúra, apod. Mikrovlny vyžiarené zo zdroja sa takmer rovnakou intenzitou vracajú z odrazených smerov, počet hot-spotov sa výrazne znásobuje, premena na teplo je len pomalá a sčítané intenzity poľa v hot-spotoch spôsobujú niekoľkonásobne vyššiu expozíciu. Preto odporúčame vyvarovať sa telefonovaniu alebo surfovaniu po internete vo výťahu, vo vlaku, v aute, bezohľadu na to, či ide o mobilný telefón alebo iné bezdrôtové zariadenie.
V súvislosti s intenzívnou diskusiou o odporúčanej vzdialenosti od vysielačov, nie je tiež celkom pravdou, že čím bližšie sa dostaneme k anténam, tým viac je pravdepodobné, že je i vyššia úroveň expozície. Veľkosť expozície je priamo úmerná intenzite elektromagnetického poľa a tá je daná nielen výkonom vysielača, ale aj použitými anténami a ich umiestnením. Ich smerové charakteristiky je možné nájsť na stránkach výrobcov. Jednotlivé antény môžu intenzitu poľa zosilňovať alebo zoslabovať na základe horizontálneho a vertikálneho uhla voči nim. Ak je teda napr. základňová stanica vo výške 13.poschodia bytovky (cca 40 m nad terénom) a smerová charakteristika antény je 10° vertikálne smerom nadol (sem je najsilnejšie vyžarovanie), potom najväčšia intenzita poľa z tejto antény bude na úrovni terénu vo vzdialenosti až 200-300m od budovy. So zväčšujúcou sa vzdialenosťou nad 300m bude intenzita poľa klesať, nech sme v akejkoľvek výške nad terénom. Pokiaľ sa však budeme k budove približovať, úroveň intenzity poľa sa bude zväčšovať len so súčasne narastajúcou výškou nad terénom, na úrovni terénu bude intenzita poľa klesať.
Zdroj: elektrosmog-info.voxo.eu
