V nižšie uvedenom článku som písala o tom, ako mal. Daniel, 12-ročný chalanisko, si váži svoju česť a dôstojnosť a zdravo mu to myslí. V kontraste s čím stojí konanie riaditeľa PaedDr. Róberta Harmatu, doktora pedagogiky (dávam do zvýšenej pozornosti), ktorý od Daniela vyžaduje dusenie, aj keď mu to spôsobuje psychické a zdravotné obtiaže.
Na súde v Nitre sa vedie konanie vo veci Daniela proti škole o jeho návrh o zdržanie sa bránenia jeho prístupu ku vzdelaniu bez splnenia „povinnosti“ prekrytia jeho dýchacích ciest (ktorá taká povinnosť neexistuje v žiadnom zákone). Hovoríme o bránení Danielovi riadne dýchať, teda o biologickej potrebe človeka dýchať, nie o mobile, ktorý vyrušuje počas vyučovania svojím zvonením.
Okresný súd tento návrh zamietol z dôvodu, že v čase rozhodovania bola nariadená dištančná výučba a preto práve v tom čase nehrozilo Danielovi zo strany školy žiadne „dusítko“. Súd vo svojom prílišnom formalizme „opomenul“ skutočnosť, že po odpadnutí prekážky sa Daniel vráti do školy, a žalovaná hrozba voči nemu ostáva… Asi bude treba podať nový návrh, a takto zakaždým prerušením školy vždy nový a nový… Takto pán sudca… ? Skutočne „excelentný“ výkon tohto artbitra, pána doktora práv Filipa Dema.
Pretože náš životaschopný Daniel a jeho úžasný otec, ktorý pri ňom stojí ako správny chlap a z Daniela vychováva tiež rovného a čestného chlapa, nesúhlasia s ponižovaním a nanucovaním dusenia slobodnému jedincovi, nemohol Daniel chodiť do školy. Teda ako slobodný človek tam chodiť nemohol, s uposlúchnutím zvrátenej „povinnosti“ by tam ísť mohol.
Pán riaditeľ, doktor pedagogiky, fanaticky vyžadovali od Daniela prekrývanie jeho dýchacích ciest. Napriek tomu, že psychické a duševné týranie zakazujú medzinárodné zmluvy a právne predpisy. Pridusovanie pod rúškom objektívne vyvoláva pocit úzkosti a telesného utrpenia. Dokonca je v príčinnej súvislosti s psychickými a neurotickými diagnózami detí (dôkazy množstva poškodených mám vo svojej advokátskej evidencii).
Pán riaditeľ, doktor pedagogiky, odôvodňovali zákaz vstupu Daniela do školy, a tým zákaz jeho prístupu ku vzdelaniu (čl. 42 ods. 1 Ústavy) bez prekrytia dýchacích ciest najprv poukazom na opatrenie Úradu verejného zdravotníctva č. OLP/7852/2020, zo dňa 29.9.2020 a neskôr na opatrenie č. OLP/8323/2020 zo dňa 14.10.2020.
Od začiatku konania už ubehol nejaký čas, a vyšlo najavo, že predmetné opatrenia ÚVZ sú nielen nezákonné pre nedostatok právomoci p. Mikasa ich vôbec čo i len vydávať (čo aj na môj podnet potvrdila Generálna prokuratúra SR), ale tiež to, že Ústavný súd SR deklaroval, že predmetné opatrenia nie sú všeobecne záväzné právne predpisy (a súčasne svojimi právnymi vetami potvrdil, že ÚVZ nemôže vydávať ani vyhlášky, keďže k tomu nemá zákonné splnomocnenie podľa § 5 ods. 2 Zák. č. 400/2015 Z.z.).
A máme vymaľované… Uvedené „nepostrehol“ ani odvolací súd a v rozpore s názorom ústavného súdu opatrenia ÚVZ vyhodnotil ako všeobecne záväzné právne predpisy (k čomu sa vyjadrím na inom mieste), a „poučil“ navrhovateľa, aby v zmysle pravidla „moje práva končia tam, kde začínajú práva iných“ ich ako všeobecne záväzné aj rešpektoval. AJ KEĎ VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NIE SÚ ! To navyše poukazom na Zákon č. 355/2007 Z.z., ktorý žiadnu povinnosť prekrytia dýchacích ciest neobsahuje. Súdy to však nezaujíma, idú arbitrárne ako buldozér… aj proti zákonu a aj proti ústave. Toto je však naozaj vážny problém „úrovne“ slovenskej justície, keď súdy konajú v zjavnom rozpore s TEÓRIOU PRÁVA, ZÁKONMI, ÚSTAVOU a NÁZORMI ÚSTAVNÉHO SÚDU.
Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.9.2020 sp. zn. II. ÚS 411/2020: „Ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie ako správny akt vydaný orgánom verejnej správy pri plnení jeho úloh, má charakter hybridného správneho aktu… ….opatrenie s povahou hybridného správneho aktu nie je právnou normou, a teda ani nemôže byť všeobecne záväzným právnym predpisom. Zákon preto neobsahuje vo svojom texte osobitné splnomocňovacie (delegačné) ustanovenie na jeho vydanie, ktoré je nevyhnutné pri podzákonných všeobecne záväzných právnych predpisoch (t.j. pri vyhláškach)“.
PaedDr. Róbert Harmata nemohol od Daniela vyžadovať prekrývanie dýchacích ciest, keďže k tomu neexistuje povinnosť uložená zákonom, a navyše opatrenia ÚVZ nie sú všeobecne záväzným predpisom, teda nezaväzujú Daniela. A len tak na margo, konal tak počas krízovej situácie (raz pán riaditeľ sa bude sám dovolávať mojich slov o neexistencii krízovej situácie, aby si zachránil kožu aspoň miernejším trestom).
Pán riaditeľ teda konali iba na „kecy“ Mikasa a Matoviča, aby v „momentálnej spoločenskej situácii“ neprišli o svoju direktorskú stoličku. Avšak určite prišli pán riaditeľ o svoju stavovskú česť.
A tak podhodili chlapca ako obeť systému, a nehľadiac na to, že zákon stojí na Danielovej strane, a nehľadiac ani na jeho detskú krehkú dušu a psychiku, ktorú mu tým mohli nalomiť, mu ako „správny“ učiteľ ukázali, ako sa treba podlo správať. A pre záchranu svojej stoličky mu dali 4 zo správania „neuspokojivé“, pretože vymeškal 59 hodín, keďže mu pán učiteľ, riaditeľ školy, doktor pedagogiky pán Harmata, nedovolili chodiť do školy bez prekážky dýchania.
Toto nie je len spreneverenie sa povolaniu a poslaniu, ale najmä spreneverenie sa etike a humánnemu princípu. Prišli ste pán Harmata o svoju stavovskú česť a symbolicky o svoj doktorát pedagóga.
Pán doktor pedagogiky pozabudol na promočný a rigorózny sľub „Amosovi Komenskému, učiteľovi národov“. Ja som mu písala, aby Daniela púšťal riadne do školy, aby ho netrestal za absenciu, ktorú mu sám vyrobil, ale on to pán doktor pedagogiky ignoroval. A na „konci dňa“ dostal Daniel 4 zo správania napriek tomu, že do školy síce chodiť chcel, aj sa toho doprosoval, avšak bez splnenia fanatickej požiadavky prekrytia si dýchacích ciest a bránenia si riadneho dýchania mu to nedovolil jeho „učiteľ“. A ešte v tom aj videl „správnu vec“.
Už vôbec pán doktor pedagogiky ignoroval čl. 28 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého sa disciplína v škole musí zabezpečovať spôsobom zlučiteľným s ľudskou dôstojnosťou dieťaťa a v súlade s týmto Dohovorom. V súlade s ľudskou dôstojnosťou a týmto Dohovorom nie je spôsobovanie duševného a psychického utrpenia dieťaťa, čo je osobitne zakázané podľa čl. 3, čl. 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. A dosť o tom hovorí aj TRESTNÝ ZÁKON a RÍMSKY ŠTATÚT MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO SÚDU, pretože táto nehumánna činnosť nie je dielom iba jedného subjektu.
Skutočne také humánne a pedagogické, pán doktor Harmata.
Pán riaditeľ si svojím nehumánnym konaním privodili podozrenie z nasledujúceho:
§ 184 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona: Kto ľsťou alebo násilím, hrozbou násilia alebo inej ujmy inému neoprávnene bráni v pobyte na určitom mieste, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
§ 211 ods. 1 písm. e) Tr. zák., ods. 3 písm. a) Tr. zákona: kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásťP rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že bráni jej v povinnej školskej dochádzke závažnejším spôsobom konania, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.
§ 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona: Kto inému spôsobí vážnu ujmu na právach tým, že uvedie niekoho do omylu potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
§ 420 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zákona: Kto v súvislosti s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, z jeho podnetu alebo s jeho výslovným alebo tichým súhlasom inému týraním, mučením alebo iným neľudským alebo krutým zaobchádzaním spôsobí telesné alebo duševné utrpenie, potrestá sa odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov .
§ 424a ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného. zákona: Kto uplatňuje apartheid alebo rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú segregáciu, alebo inú rozsiahlu alebo systematickú diskrimináciu skupiny osôb, potrestá sa odňatím slobody na osem až pätnásť rokov.
Záver
Zdá sa vám to normálne, pán riaditeľ a pán právny zástupca, za čo dostal Daniel 4-ku zo správania ?
Toto skončí pred medzinárodným súdom, pokiaľ sa Daniel práva nedovolá doma. To si píšte…, a nikto viac nesmie sadisticky terorizovať deti. To by ste mali vedieť všetci, najmä všetci právnici a lekári.
Aby si niekto nemyslel, že Daniel je jedinou „výnimkou“, ktorej vadí inak fajn dusítko, a „nepochopiteľne“ mu vadí zásah do jeho telesnej integrity a utrpenie, ako to relativizuje právny zástupca poukazom na vágne právne slová, že v kontraste s mojimi názormi stojí „domnelé právo môjho klienta na nerešpektovanie platného právneho stavu, založeného výlučne na subjektívnom názore jednotlivca na výklad právnej normy, s ktorou nesúhlasí“, musím dať do pozornosti, že ak raz neviete dýchať s prekážkou na dýchanie, tak to asi neviete… a subjektívny názor na právne normy sa netýka sadistických pokynov, pretože vtedy nejde o právne normy.
A už iba ako „detail“, a ako je uvedené vyššie, nejde o žiadnu platnú normu, resp. ťažisko predmetnej právnej otázky nestojí na platnosti právnej normy, ale na tom, že ak norma nie je všeobecne záväzný právny predpis, nemôže byť záväzná (ani) pre Daniela. A tu je aj ťažisko problému, pán kolega.
Opatrenia, pre ktoré riaditeľ školy Harmata bránil maloletému dieťaťu v jeho zaručenom prístupe ku vzdelaniu a paradoxne mu bránil vo výkone aj školskej povinnosti, za čo mu udelil 4 zo správania, je v rozpore nielen s etikou a právom, ale aj zdravým úsudkom.
A takto nejako vyzerajú stovky poškodených detí a nových diagnóz (ktorých iba ja mám dosť značné množstvo vo svojej evidencii):
Nie vážení, nejde o jednotlivcov, ale o zlomenie jednej celej generácie detí… Vďaka aj pedagógom, ktorí sa pre vlastnú stoličku nepostavili na ochranu detí. Pritom drvivá väčšina z nich s týmto šialenstvom nesúhlasí. Ich svedomie obetovať deti by som nechcela mať…
Sú však tiež aj učitelia, ktorí sa za svoje deti v škole, za slobodu a vlastnú dôstojnosť postavili, a nevyžadovali po nich túto zvrátenosť. Z dôvodu „neprekrytia dýchacích ciest“ však boli vyhodení z práce. O týchto prípadoch zas nabudúce…
JUDr. Adriana Krajníková
