Už viac sa zhovadiť nedá…
Ministerka spravodlivosti Kolíková si zjavne poplietla svoju rolu vo verejnom živote s Boratom, a namiesto dôstojného vystupovania na poste štátneho úradu, robí zo seba a z úradného postu komediálneho pajáca, navyše hrajúceho komédiu v dráme.
Bolo by to možno aj smiešne, ak by za tým nebol stratený život občana, navyše s veľkým podozrením voči štátu, a „šowka“ by bola z jej peňazí, a s témou z jej súkromného života. To by sme sa potom aj s radosťou nasmiali. Ale robiť zo seba atrapu na morbídnej téme, a nechať sa ako lacný komparz zosmiešniť, je skutočne pre post ministra, a dôstojnosť ženy priveľa.
Mňa komora súdi za dehonestáciu advokátskeho stavu nedôstojným vyjadrovaním sa o tejto žene, ktorá predčila kohokoľvek v dehonestácii štátneho úradu, a sama podpísala moje názory na ňu… Samozrejme názory podľa jej vlastnej šablóny o bláznoch a fašistoch.
Po tomto excese vážnosti a dôstojnosti postu ministra štátneho úradu, celá disciplinárka o „urážke“ dotyčnej stratila aj ten posledný „cveng“, ktorý nemala. No nepomohla vám Kolíková, ale vás „potopila“… Vy o nej že nie je blázon, a ako ja tým znižujem vážnosť avdokátskeho stavu, a ona o sebe že je veselé byť strúhadlom na mrkvu. Z disciplináriek sa tak stala jedna veľká fraška, znižujúca vážnosť celej advokátskej komory… !!!
„Vážnosť“ komory odišla s „vážnosťou“ Kolíkovej. A pred tým už aj „majstra“ Fiačana. Dnešné udalosti sú už len veľkou bodkou za dávnym prepadom dôstojnosti inštitúcie inak jedného nádherného povolania a poslania. Poslania advokáta. Ktorý háji právo a spravodlivosť, nie moc „autorít“.
Občania Slovenska sa stávajú do radov na výtery a naťahujú kryty na dýchacie cesty na pokyny týchto psychopatov vo vláde, kde jeho členovia a vysokí funkcionári urážajú občanov do bláznov, do psov za plotom, do múdrosráčov, do opíc a pod. (a Slovenská advokátska komora sa ani jedného z nich nezastane, ale „neslušnosť“ a krivdu zrazu pocíti až u Kolíkovej), a ako „teľatám“ sa im smejú do očí, že plnenie úloh dosahujú nútením. Týmto sami vyjadrujú, že ich „nariadenia“ nie sú zákonné, a je potrebné dosiahnuť efekt strachu. Najmä však vyjadrujú, za čo považujú „frekventantov“ svojich nariadení, s krytmi nasadenými na ušiach. Za vzorku do stáda pracujúcu pre ich „projekty“ bez verejných obstarávaní. A za to isté ich považujem aj ja. No a každý „člen“ sa počíta, aj ten z radov komory. …Pani Čižová, mne niekto bez vlastnej dôstojnosti nemôže hovoriť o dôstojnosti ničoho.
Keďže minister vlády nie je komediant, na mieste sú otázky, ktoré som jej zaslala.
