Na portáli Oktagon zverejnili relatívne nedávno informácie, ktoré nám veľa objasnia o tom, prečo sa chemikáliami a toxínmi kontaminované obilie a GMO produkcia (podľa odhadov sú 2/3 ukrajinskej poľnohospodárskej produkcie GMO) dostali do EÚ a všelijaké potkanie pysky, alias Svätí Hegerovia z Buče, ho budú brániť do roztrhania tela. Podľa mňa je správny aj predpoklad, že to z Ukrajiny, čo sa dostalo do západných štátov EÚ, je iná kvalita ako hnoj, ktorý prúdi od minulého roka do krajín V4, Rumunska a Bulharska. Veď to už poznáme – dvojitá kvalita bola a je aj priamo v EÚ, pretože podľudia z V4, Rumunska a Bulharska sú prosto- podľudia a stačí im odpad.
Text z Oktagonu:
Požiadavka USA a EÚ na dovoz 25 miliónov ton obilia z Ukrajiny rozvírila informačný priestor nielen v Rusku, ale aj na samotnej Ukrajine a rozhnevala milióny ruských a ukrajinských občanov. Napriek tomu má medzinárodné spoločenstvo celkom dobrý dôvod žiadať úrodu z pôdy, ktorá patrí západným firmám.
Koncom marca 2020 prijala Najvyššia rada Ukrajiny na mimoriadnom zasadnutí zákon, ktorým sa od 1. júla 2021 zrušilo moratórium na predaj poľnohospodárskej pôdy v krajine. Ako výnimka sa v ňom stanovuje kúpa pôdy zahraničnými občanmi a spoločnosťami, ktoré si ju prenajali najmenej na tri roky. Právo na kúpu pôdy sa môže rozšíriť nielen na prenajatý pôdny fond, ale aj na nové plochy.
Zákon, ktorý bol podmienkou prístupu k novému úverovému programu Medzinárodného menového fondu, dal západným korporáciám právo využívať čiernozem Ukrajiny. Podľa Deutsche Wirtschafts Nachrichten sa veľká časť ukrajinskej ornej pôdy stala ľahkou korisťou poľnohospodárskych spoločností z USA, Európskej únie a Číny. Nákup sa môže uskutočniť buď prostredníctvom nastrčených osôb, alebo priamo – veď mnohé zahraničné organizácie už roky využívajú ukrajinské územia a značná časť z nich už dávno využila svoje právo na nákup ornej pôdy, ktoré je zakotvené v ukrajinskom práve.
Podľa Olgy Chodakovskej, doktorky ekonomických vied a vedúcej oddelenia pôdohospodárstva a ochrany prírody na Inštitúte agrárnej ekonomiky Ukrajiny, počiatočná cena hektára ukrajinskej ornej pôdy v súčasnosti nepresahuje 2 500 dolárov. Iní odborníci hovoria až o 1 000 dolároch za hektár, zatiaľ čo v Európe sa cena za hektár poľnohospodárskej pôdy pohybuje od 4 000 do 70 000 dolárov.
Americké poľnohospodárske giganty Cargill, Dupont a nemecko-rakúska a v skutočnosti (z hľadiska podielu investícií) americká spoločnosť Monsanto v súčasnosti vlastnia 17 miliónov hektárov ukrajinskej ornej pôdy, čo predstavuje 52,31 % všetkej poľnohospodárskej pôdy v krajine. Za predpokladu, že len tieto tri americké korporácie vlastnia viac ako polovicu ukrajinskej černozemi, sa vyhlásenie amerického prezidenta Joea Bidena o potrebe vyviezť z Ukrajiny 20 miliónov ton obilia nezdá až také absurdné. Nemali by sme zabúdať ani na to, že hlavnými akcionármi poľnohospodárskej trojky sú spoločnosti Vanguard, Blackrock a Blackstone, ktoré kontrolujú prakticky všetko vrátane najväčších svetových bankových a finančných inštitúcií. A záujmom spoločností tohto kalibru treba slúžiť akýmikoľvek prostriedkami a v každom prípade, či už ide o politickú lobby alebo vojenskú operáciu.
Podľa bývalého poslanca Bundestagu Nima Mowassata zahraničné poľnohospodárske korporáty už začali skutočný hon na ukrajinskú černozem: v krajine prebieha masívne zaberanie poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom šedých schém cez nastrčené firmy a fyzické osoby. Politik priamo obviňuje spoločnosti Monsanto Сompany a DuPont, ktoré vyrábajú a predávajú geneticky modifikované osivá, z úmyselného zaberania ukrajinskej černozeme a spája pôžičky MMF a EBOR Ukrajine s prevodom ornej pôdy na západné agropodnikateľské spoločnosti vrátane nemeckých ADM Germany, KWS, Bayer a BASF.
Okrem toho mnohé zahraničné spoločnosti neustále získavajú ukrajinské pozemky s ornou pôdou a kontrolovali približne 10 % ukrajinského územia už pred zavedením nového zákona. Vlastníkmi najväčších poľnohospodárskych podnikov sú v súčasnosti Američania (NCH Capital), Francúzi (AgroGeneration) a Saudi (Saudi Agricultural and Livestock Investment Company (SALIC)). Podľa Nadácie pre strategickú kultúru “nie je možné vysledovať presný podiel zahraničného kapitálu v ostatných veľkých ukrajinských poľnohospodárskych podnikoch, pretože v ukrajinskom poľnohospodárstve prevládajú šedé schémy a neexistuje normálny register pôdy.
Podľa ukrajinského finančného analytika Oleksija Kuca, citovaného na stránkach tej istej Nadácie pre strategickú kultúru, sa boj o ukrajinskú ornú pôdu nevedie ani na Ukrajine, kde by štát ešte mohol mať nejakú šancu zarobiť na liberalizácii poľnohospodárskeho trhu, ale na trhu offshore práv pre ukrajinské poľnohospodárske podniky, kde sa namiesto pôdy kupujú hotové spoločnosti.
Ukrajinskí politici sú so súčasnou situáciou spokojní. Predseda Ukrajinského družstevného zväzu, ekonóm Zynovy Svereda svojho času povedal, že ukrajinské územia pozdĺž hraníc s Ruskom by sa mali predať americkým spoločnostiam, aby tie získali ešte väčší záujem o ochranu svojich “lén”: “Ja osobne by som povedal – predajme pohraničné územia Sumskej a Charkovskej oblasti maximálne americkým spoločnostiam, pretože americké vojská prichádzajú tam, kde je americký súkromný majetok, kde majú záujem”. Roman Leščenko, vtedajší splnomocnenec ukrajinského prezidenta pre pozemkové otázky, zároveň označil predaj pôdy ruským občanom za nemožný s tým, že v takom prípade by boli úrady nútené pristúpiť ku konfiškácii.
Taliansky politik, novinár a bývalý poslanec Európskeho parlamentu Giulietto Chiesa predtým informoval, že pôda v piatich ukrajinských regiónoch bola predaná na 50 rokov s právom predĺžiť prenájom (t. j. navždy, ako sa vyjadril) anglo-holandskej spoločnosti Shell a americkej spoločnosti Chevron. Politikovo tvrdenie sa opiera o “spoľahlivé zdroje”, ktoré potvrdzujú jeho utajenie a nemožnosť zverejnenia.
Jednotlivé klauzuly dohody a jej nevýhodné podmienky, ktoré priamo poškodzujú ukrajinský štát, sú citované na tej istej sieti, ale žiadny priamy dôkaz potvrdzujúci dohodu zatiaľ žiadna zo zúčastnených strán nezverejnila.
Teraz už nie je ťažké pochopiť, prečo konflikt na miestnej úrovni na Ukrajine vyvolal taký ohlas u medzinárodného spoločenstva, ktoré má jednoznačný záujem na ochrane nedotknuteľnosti princípov suverenity a základných ľudských práv.
Veď práve “humanita a túžba po spravodlivosti” podnecujú predstaviteľov západných krajín, aby masovo vyvážali obilie a iné poľnohospodárske produkty z Ukrajiny, ktorá znáša najväčšiu ťarchu vojny.
Ako hovoria predstavitelia EÚ a USA, toto obilie by sa malo čoskoro presmerovať do hladujúcich krajín v Afrike a na Blízkom východe, ale prerušenie dodávok múky a ropy do EÚ a USA, prudký nárast cien pšenice a iných poľnohospodárskych produktov a hrozba nedostatku potravín v EÚ naznačujú, že záujem medzinárodného západného spoločenstva nie je až taký nezištný. Ruskí politici otvorene nazývajú to, čo sa deje, provokáciou “holodomoru” a odplatou Ukrajine “za zbrane dodané Západom”.
Nákup ukrajinskej černozemi takmer za nič môže mať nielen katastrofálne dôsledky pre miestnych poľnohospodárov, ktorí už teraz prežívajú zlé časy kvôli vojnovému konfliktu v krajine, ale môže mať katastrofálny vplyv aj na celý ukrajinský poľnohospodársky a potravinový trh, čo povedie k veľkému nedostatku, rapídnemu nárastu cien a dokonca k hladomoru.
Землю Украины выкупили американские и немецкие офшоры | Октагон.Медиа (octagon.media)
A teraz, keď už toto všetko vieme, sa môžeme pohodlne usadiť, zobrať si pytlík geneticky modifikovaných pukancov a s pobavením sledovať, ako bude kauza s nebezpečnými ukrajinskými potravinami cez korporátne mediálne splašky, kontrolované Washingtonom a Bruselom, bagatelizovaná a tí, ktorí si k tejto téme príliš otvoria držku, znemožňovaní a zastrašovaní. https://nadhlad.com/content/trochu-svetla-obilnej-temnoty-zem-na-ukrajine-vykupili-americke-nemecke-offshore-spolocnosti
https://www.hlavnespravy.sk/netreba-byt-konspiratorom-no-nieco-mi-na-tom-celom-nesedi/3116332
