Nie je veľa Slovákov, ktorí sa môžu pochváliť tým, že hýbali americkou ekonomikou, presnejšie boli jednou z najväčších persón amerického bankovníctva. Chlapcovi od Svidníka z obce Okrúhle sa to podarilo.
Následujúce riadky budú patriť tým, ktorí sa chcú motivovať a inšpirovať príbehom Michala Bosáka, dedinského chlapca, ktorý ako šestnásťročný odišiel s jedným dolárom za oceán. Podarilo sa mu to, čomu v USA a už aj u nás hovoria americký sen.
Do USA prišiel v prisťahovaleckej vlne v roku 1886. Vtedy v dôsledku hladu, krízy a iných nepriaznivých faktorov v Európe zaplavila USA najväčšia vlna emigrantov. Krajina za veľkou mlákou prosperovala a mnohí, medzi nimi aj Bosák, tu našli svoju zasľúbenú zem.
Príchod do Ameriky s jedným dolárom vo vrecku
Michal to však na začiatku nemal jednoduché. Mladý dedinčan nemal skúsenosti a prakticky ani vzdelanie. Doma sa naučil čítať a písať. Na vyššie vzdelanie nebolo ani peňazí, ani času. Prišiel aj o jediný dolár, ktorý mu pred odchodom na ďalekú cestu dal jeho strýko.
Nezlomná vôľa, trpezlivosť, pracovitosť a morálne zásady, ktoré mu od malička vštepovali rodičia, ho priviedli k vytúženému úspechu.
Málokto by povedal, že tento mladík bude podpisovať americké dvoj, päť a desať-dolárovky. Začínal totiž ako obyčajný robotník v uhoľnej bani v Hazletone pri Pennsylvánii, kde preberal a triedil uhlie. Pennsylvánia bola oblasť, kde sa v tom čase sústreďovalo najviac Slovákov, ktorí prichádzali do USA. Mladý Bosák v bani zarábal denne 75 centov.
Mizerný plat a bieda ho donútili stále viac a viac na sebe pracovať. V rok 1888 už pracoval ako smenár pri stavbe novej železnice. Tu sa jeho príjem síce zvýšil, keď dostával 1,5 dolára, no stále to nestačilo.
Jeho ďalšie cesty preto viedli do mesta Freeland. Tam sa ako závozník zoznámil so svojou budúcou manželkou Zuzanou Hudákovou. Pracoval, obchodoval s pivom, po čase u svojho zamestnávateľa Michala Zemányho dal výpoveď a začal vlastnú podnikateľskú kariéru.
Od krčmy k veľkým bankárom
V roku 1893 v Olyphante odkúpil malú krčmu, ktorá sa stala akýmsi strediskom slovenskej komunity. Bosák nikdy nezabudol, odkiaľ pochádza a jeho väzby aj aktivity boli smerom k Slovákom veľmi silné. O pár rokov neskôr, keď už patril k významným finančníkom, prispel peniazmi na vybudovanie banky v Prešove (známa secesná budova, ktorú volajú Bosákova banka) a v rodnej obci nechal vystavať novú školu a obchod s podmienkou, že tam nebude krčma. Jeho podpis figuruje Pittsburghskej dohode, ktorá bola základom pre vznik Československa po 1.svetovej vojne.
Možno je to irónia osudu, možno účel, no v čase, keď odchádzal do Ameriky, jeho otec ho pri rozlúčke odprevádzal so slovami: „Synu, len sa v ďalekom svete nedaj na alkohol.“ Budúci biznisman síce piť nezačal, no z malej krčmičky sa čoskoro stal veľkoobchod s liehovinami. Michal si uvedomoval svoje nedostatky, ktorými bolo nízke vzdelanie či neznalosť jazyka, preto začal po večeroch študovať, učiť sa angličtinu. Jeho prirodzenú inteligenciu a túžbu po úspechu si všimli viacerí Slováci, ktorým začal pomáhať hlavne v oblasti financií. Išlo o dôležitý zlom v jeho živote, ktorý mu naštartoval ďalšiu kariéru vo svete bankovníctva.
Do Ameriky prichádzali stále nové a nové vlny vysťahovalcov, ktorí zažívali presne to isté, čo Michal Bosák na začiatku. Preto podnikanie v oblasti financií v tom čase viac než prekvitalo. Píše sa rok 1897 a mladý Slovák si otvára v Olyphante súkromnú banku – Michal Bosak Private Bank a taktiež agentúru lodných spoločností, prostredníctvom ktorej pomáhal vybavovať Slovákom lístky späť domov alebo do Ameriky.
Celé Bosákove bankové impérium sa točilo okolo Slovenska. Slavonic Deposit Bank mala v roku 1915 vyše milión vkladov. Boli to zárobky slovenských prisťahovalcov. Úspešný podnikateľ sa postupne prepracoval medzi uznávaných finančníkov. Keď v roku 1902 pomohol organizovať Citizens Bank, od americkej vlády dostal povolenie vydávať americké doláre a v tom čase sa jeho podpis objavil na bankovkách. Mal 33 rokov a pred sebou úspešnú kariéru. Podľa niektorých prameňov sa jeho majetok odhadoval na 15 miliónov USD. Išlo v tom čase o astronomickú čiastku. Michal Bosák to všetko dosiahol za necelých 18 rokov od príchodu na americký kontinent.
Hospodárska kriza, krach a smrť
Prišiel však rok 1929. 24. októbra v New Yorku skrachovala burza New York Stock Exchange. Tento krach so sebou priniesol ťažkú hospodársku krízu, ktorá mala devastačné dôsledky pre celý svet. Najtvrdší dopad mala v Spojených štátov amerických, Kanade, Nemecku, Poľsku, Česko-Slovensku a Holandsku, ale značne postihnuté bolo aj Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Japonsko.
Kríza neobišla ani Bosáka. Prišiel o celé svoje impérium, ktoré si vybudoval. 5. septembra 1931 bola Bosak State Bank v Scrantone zatvorená. Celá kauza sa dostala až pred súd, kde nakoniec Bosák uspel.
Michala Bosáka ešte na audiencii prijal americký prezident Franklin D. Roosevelt. Jeho výnimočnú životnú cestu ukončila smrť v roku 1937 v čakárni zubného lekára, mal 67 rokov.
