Objektívna analýza predvolebnej politickej situácie SR so súvzťažnosťami vývoja a prognostikou založenou na doterajšom dianí

PROLÓG: Parlamentné voľby majú byť v septembri a na slovenskom nebi sa objavili ťažké, volebné mraky. Mračná, plné klamstiev a manipulácií. Začína byť ich toľko a sú až také temné a nepriehľadné, že sa v nich národ stráca. Preto, do toho vstupujem, ako komunitná blogerka s objektívnymi informáciami. Spolu s propagandou vojny na Ukrajine a brutálnych dezinformácií vytvárajú manipulátori taký chaos a zmätenosť, že keby som si nedala pozor, tak sa stratím v aktuálnom informačno-politickom fronte, aj ja sama. Poďme preto spolu analyzovať fakty, pomenovávať veci pravými, v zmysle správnymi a objektívnymi názvami a vyvodzovať z toho závery a prognózy.

Za posledný čas, sa na Slovensku udialo veľa vecí, ktoré stoja za povšimnutie. Mnohé píšem denne na svoj VKontakt a pre Patreon si nechávam iba zásadné veci. Zhrniem ich preto (tradične) do pár zásadných bodov:

1. Prosím, jeden fakt vezmite do úvahy hneď na začiatku, pretože je z hľadiska správneho posúdenia predvolebnej informovanosti zásadný. Každá kvalitná analýza vývoja a stavu slovenskej politiky sa musí začínať tým, čo sa udialo v zahraničí. Ak autor v analýze domáceho vývoja zabudne zahrnúť fakty vývoja v zahraničí, potom mu nemôže ísť o celkovú objektivitu. Ono totiž, slovenské dianie je v skutočnosti iba zrkadlením záujmov zahraničia. Vývoj za posledný rok, je ovplyvnený správaním najmä Ruska (hlavne jeho bezpečnostnej a zahraničnej politiky). Celkovo dnes platí, že Východ sa mocensky spája do globálnych mocensko-ekonomických paktov (India, Čína, Rusko) a multipolárne nabaľuje na seba množstvo menších štátov sveta. Mocenský Západ, ktorý na to globalisticky reaguje, často iba prenáša svoje mocenské záujmy na svoje súčasné polo-militantné protektoráty (napr. Slovensko), ktoré potom tvoria jadro protektorátnej politiky. Preto politický vývoj Slovenska je záležitosťou jeho protektorov - v prvom rade a následne domácich mocenských skupín, ktoré bojujú o tzv. zástupnú moc. Preto má SR iba tri možnosti dlhodobého vývoja: Prvá je, že nás krachujúca európska a poľská, a dnes už aj ukrajinská politika na pozadí vojny na Ukrajine a geopolitických zmien, ktoré to prinesie pohltí úplne. Druhá je, že nás úplne reglobalizačne pohltí čínsko-európska politika a tretia, že nás pohltí ruská politika. Momochodom, tá jediná nám dáva na výber, či nás pohltí úplne alebo iba čiastočne - multipolárne. 21. storočie je teda storočím všeličoho, len nie storočím samostatných zvrchovaných malých krajín.
2. Začnem tým, čo je v predvolebnej slovenskej politike viac menej isté. Strana Smer-SSD pravdepodobne vyhrá budúce parlamentné voľby - ak sa samozrejme budú konať a nebudú zmanipulované. Smerákom na pozadí politického lynču jeho členov, ale hlavne na pozadí ruských udalostí, sa podarilo zburcovať značnú časť spoločnosti. Pokiaľ sa nič metaprocesné a neočakávané nestane (napr. vojna, mobilizácia a pod.), predpokladám, že Smer SSD dostane vo voľbách minimálne 24%.
3. Druhá podstatná vec, ktorá je známa už dopredu je, že subjekt OĽaNO Igora Matoviča sa podarilo navždy izolovať od rozhodovania v politike. Igor Matovič sa už nikdy nedostane do vládnej politiky. Zmena by mohla nastať iba tak, že by (časom) opustil probruselskú politiku a prešiel na stranu Číny, ako popredný zástanca multipolárnej čínsko-európskej reglobalizácie a vymenil by demokratické princípy za komunistické. Čo by, iba mimochodom, v Matovičovom prípade nebol žiadny problém. Šialený je na to dostatočne. Ale to už zbytočne prognosticky predbieham. Aktuálne sa Matovič jednoducho dostal na červený zoznam persón, ktoré sa do prozápadne orientovanej vlády nikdy nedostane. Je večná škoda, že sa na tento červený zoznam nedostal hneď na začiatku, ako napr. Kotleba a jeho ĽSNS, pretože pomohol politicky doprofilovať, dovychovať špinavcov, ako je Naď a Heger, ktorí vytvorili v SR stabilný fašistický mocenský prúd. Tieto dve strany čaká preto časom úplný zánik. ĽSNS zanikne pravdepodobne už po týchto voľbách a OĽaNO pravdepodobne po voľbách, ktoré budú nasledovať.
4. Ďalšia vec, ktorú treba v úvode presne popísať je schéma, ako sa v dnešnej temnej politike správne pohybovať, aby ste pochopili, čo sa v nej naozaj deje. Bude to akýsi manuál alebo skôr mapa, ako nezablúdiť v spleti politických intríg, manipulácií a špinavostí, ktoré sú verejnosti nastražené, aby voličov zmiatli.
5. Začnem tým, že slovenská politická scéna sa pred každými voľbami primárne delí na úplne prozápadnú a čiastočne prozápadnú. Toto sú hlavné mocenské prúdy, ktoré sa potom navzájom spájajú. Až sekundárne sa delia politici orientačne na pravičiarov a ľavičiarov a terciárne na liberálnych demokratov, sociálnych demokratov, konzervatívcov, národniarov, ľudákov a podobne. Ide teda iba o rozdelenie moci, ktorá bude po voľbách orientovaná úplne prozápadne alebo takmer prozápadne.
6. Z pohľadu typu moci nie je medzi súčasnými hlavnými mocenskými prúdmi, takmer žiadny ideologický rozdiel. Odlišujú sa síce predvolebnými témami, ale oba sú stále orientované primárne prozápadne.
7. Hlavnou črtou predčasných parlamentných volieb 2023 je budovanie, tzv. dvojplánovej volebnej stratégie. Každá strana by sa mala snažiť uspieť volebne sama, no realita hybridnej politiky na Slovensku je taká, že hlavné strany si vytvárajú/protežujú aj sekundárne politické strany s ktorými kalkulujú pre spájanie sa. Túto schému treba presne popísať. Bez toho, sa v slovenskej politike správne nezorientujete.
8. Začnem stranami z čiastočne prozápadného tábora: Smer (Fico) pomohol vytvoriť alebo protežuje dva politické subjekty. Prvým je strana Republika (Uhrík), druhým je  SNS (Danko), ktorá sa dnes zachraňuje tým, že sa snaží zlúčiť s mikrostranami. Hlavne s KSS (Hrdlička). Potenciálne tiež so stranou Socialisti (pôvodne Chmelár, ktorý stále stojí v úzadí, no dnes ju prezentuje Bekmatov), Národnou koalíciou (Huliak), Patriot (Radačovský).
9. V čiastočne prozápadnom tábore vznikla aj ďalšia strana analytika a volebného marketéra Jána Baránka, ktorý ju nazval Zdravý rozum. Baránek, je projekt protežovaný smerákmi a osloviť má konzervatívneho, sociálne orientovaného kresťanského voliča. Predpokladám, že Baránek sa bude chcieť zlúčiť minimálne so stranou Život - národná strana (Kuffovci a Taraba).
10. Som však presvedčená, že Baránkovi nejde primárne o to, aby sa dostal do parlamentu. Marketérsky nastavuje svoju stranu už teraz tak, aby sa dostal nad hranicu troch percent - hranicu voličského príspevku, čo jasne naznačuje, že ide iba o čistý finančný politický projekt, ktorý má Baránka v dôchodcovskom veku odmeniť za celoživotnú metaprocesnú prácu, ktorú na Slovensku vykonal. Inými slovami, je to čistý podvod na najnaivnejšieho konzervatívneho, kresťanského voliča. Preto popravde nechápem, ako sa do tejto strany dostal človek, ako je Prof. Šafin. Ale je možné, že Šafin iba improvizuje vo vzniknutej situácii a v skutočnosti má celkom iné - sekundárne plány a Baránka považuje iba za podporný projekt svojich pravých zámerov.
11. Na čiastočne prozápadnej strane voličského spektra vznikla aj strana Hlas (Pellegrini), ktorá je však hybrid, mačkopes, pretože zameraním ťahá svojich voličov do tábora úplných prozápadniarov. Pellegrini podľa verejných odhadov zaznamenáva rast, no v skutočnosti som si viac, ako istá, že zaznamenáva pokles. Aj preto sa aktuálne snaží populistickým spôsobom sfúzovať so stranou Dobrá voľba (Drucker), ktorej hrozí, že jej voličské hlasy prepadnú. Prognostika je taká, že Pellegrini skončí vo voľbách, ako druhý v poradí. Nie je to však ani zďaleka zaručená prognóza vývoja.
12. Pokojne sa môže stať, že strana Demokrati (Heger), ktorá vznikla aktuálne premenovaním Modrej koalície (Miroslav Kollár, predtým sa strana volala Spolu a riadil ju Miroslav Beblavý) na personálnom základe fašistického jadra OĽaNO (hlavne Naď, Káčer a ďalší), pokiaľ na seba dokážu nabaliť niektoré menšie strany, bude Pellegrinimu a jeho Hlasu dýchať na krk. Heger sa pokúsi o tandem so stranou Zmena zdola (Budaj a ďalší odídenci z OĽaNo). Ďalšie strany, ktoré chce Heger osloviť s fúziou so stranou Demokrati budú Za ľudí (Remišová) a ODS (gen. Macko). Heger sa samozrejme pokúsi aj o sfúzovanie s Alianciou (Forró, Gyimesi), pretože spolupráca so Smerom, pravdepodobne padla.
13. Na opačnej, úplne prozápadnej strane politického spektra stojí vcelku pevne, okrem Demokratov aj strana Progresívne Slovensko.
14. Ďalší hráč na úplnej prozápadnej strane je SaS (Sulík). A práve tá, cez Mikuláša Dzurindu chcela vytvoriť a protežovať Modrú koalíciu, ktorá pôvodne mala spájať široký záber menších strán v prospech politiky SaS. Túto možnosť však sulíkovcom zmarila práve partička okolo Hegera. Ide teda o vyrovnávanie si starých účtov z odvolania vlády, dvoch mafiánskych strán. Pri tomto bode sa musím pristaviť a ozrejmiť, čo presne sa prihodilo Dzurindovi v Modrej koalícii. E. Heger s M. Kollárom ho totiž nádherne dobehli. Ukázalo sa, že Modrá koalícia (dnes už Demokrati) je od začiatku Naďov a Hegerov projekt. Bola zastúpená Kollárom, aby Dzurindu a teda aj SaS, päť týždňov brzdila vo volebnom vývoji. Mafoši z OĽaNO podvodne držali Dzurindu v nádeji, že ovládne Modrú koalíciu po dobu, kedy sám pochopil, že to bola iba pasca. Považujem to za nádherný príklad toho, akým spôsobom bude Modrá koalícia  teraz Demokrati od začiatku robiť svoju budúcu politiku. Bude to jeden špinavý podraz za druhým.
15. Keďže Modrá koalícia sa nevyvíjala podľa naivných očakávaní M. Dzurindu, ten sa v momente, ako pochopil, že ide o podvod rozhodol odísť a založiť vlastnú stranu, Modrí - Európske Slovensko, ktorej podrobnosti nie sú zatiaľ známe. Pôjde však o stranu, ktorá sa bude chcieť zlúčiť s mikrostranou Jablko (Nicholsonová a Mihál), samozrejme v prospech SaS. Nevidím však ich spoločný výtlak ružovo, preto predpokladám, že Nicholsonová a Dzurinda nakoniec buď sfúzujú s SaS ešte pred voľbami alebo vôbec do spolupráce nepôjdu, čo vidím, ako pravdepodobnejšie. Nicholsonová je čistá marketérka a stranu založila preto, aby sa dostala do parlamentu. Pôjde teda s tými, ktorí budú mať reálne a zaručené šance - napr. s Demokratmi.
16. Politológ Roman Michelko hodnotil v nedeľu 5. marca 2022 udalosti okolo Dzurindu, so škodoradostným úsmevom a nazval to, ako krach Modrej koalície, čo však bola iba unáhlená, účelová polopravda smeráckeho politológa, pretože ešte počas týždňa sa Modrá koalícia, premenovala na Demokrati a čaká ju pravdepodobne “skvelá neoliberálna kariéra”. Tu sa chcem pozastaviť, pretože Michelka všetci sledujete, ako renomovaného politológa. V tomto okamžiku sa však nádherne ukázalo, kto Michelko je v skutočnosti a, že jeho smerácky podfarbené komentáre politiky nemajú so serióznou politológiou, založenou na poctivej analýze skúmania podstaty vývojových fragmentov, čo dočinenia.
17. Vrátim sa na chvíľu k Dzurindovi. Otázka na Dzurindovu fúziu s SaS neznie otázkou či, ale ako a kedy. Dôvod prečo to SaS s Dzurindom takto komplikovane robí, je pomerne prostý. SaS balansuje na hrane zvolenia do parlamentu a už dnes je jasné, že subjekty, ako sú Demokrati, čiže protivníci z vlastného neoliberálneho košiara, po nej brutálne pôjdu. A Sulík sa bezpochyby potrebuje dostať do parlamentu, inak má celá, úplne prozápadná strana barikády, vážny problém. Sulíka by to mohlo stáť celoživotnú kariéru politika.
18. Ono celkovo, prepadnúť v týchto voľbách nesmie ani jeden hlas na oboch stranách, preto sa predvolebná politická scéna zmenila na plánovanie typu A+B. Strany sa spájajú a fúzujú preto, aby využili celý voličský potenciál.
19. Druhý problém je, že demokratický volebný princíp na Slovensku je napoly zrútený, čo je hlavne metaprocesným následkom deštrukcie, nosných princípov demokracie. A nikto netuší, ako to dopadne. Som potešená, lebo toto je aj moja zásluha - mimochodom.Pracujem poctivo na rúcaní slovenskej demokracie už deviaty rok.
20. Posledným straníckym otáznikom na úplne prozápadnej strane je Sme rodina (Boris Kollár). Táto strana už dnes balansuje na hranici zvoliteľnosti a ja ani len netuším, či ich niekto dokáže presvedčiť do spolupráce alebo sa nakoniec rozhodnú ísť sami. Predpokladám však, že nebudú chcieť riskovať a budú sa preto chcieť spojiť s Matovičom (v najhoršom prípade), ale som si takmer istá, že ponuku dostane Boris Kollár aj od Demokratov. Ale hlavne ju dostane od Pellegriniho. Táto spolupráca sa mi javí, ako najpravdepodobnejšia. Pellegrini jednoducho chce vyhrať voľby. Navyše, Kollár je v prvom rade politický obchodník a toto sa javí, ako jeho posledné aktívne politické obdobie. Bezpochyby bude preto chcieť svoju politiku zobchodovať. Preto prognostikovať budúcnosť Borisa Kollára je vcelku zložité, pokiaľ teda máme hovoriť o prognostike, ktorá je založená na serióznej analýze faktov a predchádzajúcom vývoji a nie na prianiach, ako napr. posledná prognóza Romana Michelku.
21. Ak by sa všetky strany, ktoré som vyššie popísala, samé či v spojení dostali do parlamentu, čo je vcelku reálny predpoklad (okrem ĽSNS, ktorá sa do NR SR určite nedostane), tak v Národnej rade bude o vašej budúcnosti rozhodovať spolu 23 pozlučovaných politických strán. Preto si myslím, že v tomto bode môžem aktuálny stav a celkovo volebný vývoj zatiaľ ukončiť.  Údaj o počte budúcich parlamentných strán, v kombinácii s vyššie uvedenými faktami je taký veľavravný, že nasmerovanie slovenskej politiky a stupeň kvality demokracie nie je treba viac popisovať.

To, čo však popísať rozhodne treba sú realistické scenáre skladania budúcej vlády, založené na faktoch doterajšieho vývoja. To sa dá zhrnúť do troch zásadných scenárov. Prvý bude, že vládu zloží Fico so stranami z čiastočne prozápadného politického spektra. Druhá možnosť je, že vládu zloží Pellegrini so stranami z úplne prozápadného politického spektra. Tretia možnosť je, že vládu zložia strany z úplne prozápadného politického spektra bez Smeru a bez Hlasu. Táto možnosť, je však v týchto voľbách takmer vylúčená. Problém je, že je Západom najžiadanejšia. Západ teda bude musieť akceptovať minimálne Pellegriniho.

Ale je veľmi, veľmi pravdepodobné, že sa stane aj to, že Západ bude musieť prijať aj Fica. A to by znamenalo pre Brusel a Washington krutú slovenskú porážku. Fico je síce politický potkan, ktorý nato, aby mu dovolili vládnuť, pokojne podpíše aj vojnu proti Rusku na Ukrajine, o tom nepochybujem ani minútu, ale rozhodne to Amíkom a Bruselčanom nedaruje zadarmo a bude sa správať ctižiadostivo.

Z toho, čo napíšem teraz ma trošku mrazí: Zahraničná geopolitická situácia je dnes vojnou na Ukrajine natoľko vyostrená, že chodiť s prosíkom k Ficovi, je pre americkú alebo britskú, či francúzsku ambasádu absolútne vylúčené. Kolektívny Západ, keďže voličská situácia je v SR taká, aká je, bude chcieť dosiahnuť na Slovensku povolebný status, založený na celkovom odstránení Fica. A ak sa to nepodarí, tak bude trvať na zložení vlády zo Smeru, SaSky, Demokratov (tí sú pre vojnových štváčov v budúcej vláde nesmierne podstatní) a Progresívneho Slovenska. Fico teda dlhodobo s takýmto scenárom kalkuluje. Je to najchytrejší politik zo všetkých, ktorí sú dnes na politickej scéne a preto je vylúčené, že si to neuvedomuje. Dobre vie, že žiadnu Republiku ani SNS s jej mikrostraničkami, ako je Národná koalícia, by nikto nikdy  v Bruseli a Washingtone nezakceptoval.

Čaká nás preto najbrutálnejšia politická kampaň, akú kedy Slováci zažili. Nerozhodnutých voličov, ktorí na Slovensku tradične vyhrávajú stranám voľby, je v tomto momente podľa posledných odhadov až celá štvrtina, čo je približne dvojnásobok predchádzajúcich čísel. A to je big, big problém, lebo hneď druhý najpodstatnejší fakt je, že práve táto kľúčová skupina súčasným politikom najviac neverí. Preto už nebude stačiť vyprovokovať dav v Trnave, aby začal po sebe hádzať kamene. A nebude stačiť na ich zmanipulovanie ani prísť do Cannes a natočiť videjko pred Počiatkovou vilou (ktorú iba mimochodom, Matovič nakoniec nezoštátnil, ako sľuboval). Na takýto trápny marketing, môžu dnes politici pokojne zabudnúť.  Presvedčenie nerozhodnutých voličov v týchto voľbách nezmení dokonca ani ďalšia politická vražda, či ďalšie vraždy. Bude preto treba brutálne pritvrdiť…

Včera som čisto z analytických pohnútok, ale so záujmom sledovala debatu Moniky Tódovej so sociológom M. Vašečkom a novinármi M. Šimečkom st. a M. Leškom. Pri tejto debate, hlavne Vašečka kruto skonštatoval, že na neoliberálnej scéne neexistuje téma, ktorou by dokázali presvedčiť voličov (mal na mysli samozrejme nerozhodnutých, o ktorých ide najviac). A práve v tomto okamihu som si uvedomila, že tieto voľby nebudú o žiadnom volebnom marketingu. Pre skalných voličov, ktorí majú svoju stranu vybratú, nemá žiadne rácio robiť čokoľvek, pretože po brutálne tvrdých, posledných rokoch, sú stranícki voliči natoľko vyprofilovaní, že pretiahnuť napr. Ficovi alebo Pelegrinimu niekam inam jeho skalného voliča, je takmer nemožné. Akákoľvek, aj tá najlepšia marketingová stratégia, by bola značne neefektívna.

Veľa som nad tým dnes premýšľala a keďže k tradičnej manipulácii nerozhodnutých voličov v parlamentných voľbách, krátko pred ich konaním musí bezpochyby prísť, som si takmer istá, že onen akt, ktorý prinúti nerozhodnutých voličov zdvihnúť zadky a ísť voliť - tú “správnu politickú stranu”, bude nejako súvisieť priamo s vojnou alebo vojnovou provokáciou. Ďalej dnes túto tému rozvádzať nebudem.