PROLÓG: Keď Ľuboš Huďo, v roku 2017 kandidoval na bratislavského župana, dovolila som si ho tvrdo kritizovať. Napísala som v Blogerských novinách sériu článkov, v ktorých som ho usvedčila z toho, že jeho novinárčina je účelový paškvil, ktorý nemá s profesionalitou a nezávislou informovanosťou, čo dočinenia. Nezávislosť v autorstve nie je totiž iba o tom, že autor píše objektívne, bez nátlaku okolia. Je to aj o tom, že píše objektívne, aj bez nátlaku svojho vlastného presvedčenia.
ČÍTAŤ ÚČELOVÉ INFORMÁCIE JE AKO ŽUŤ PREDŽUTÉ JEDLO
Ak je raz človek skrytý liberál, ako je skrytým liberálom napr. ruský minister obrany Šojgu, ktorý má na ruské vlastenectvo rozhodne iný pohľad, aký je tradičný ruský pohľad, tak sa ako autor musím odosobniť a napísať to. A všetko okolo, napr. to, že stojí na čele Ruska, ktoré mám rada, musí ísť bokom. Nakoniec, o nič nejde. Rusko má/malo veľa skvelých liberálov, ktorí dokázali pozitívne vplývať na ruskú spoločnosť.
Napadá ma napr. Žirinovskij, ktorý nechal v novodobých dejinách Ruska hlbokú personálnu brázdu. A popravde, nemala som Žirinovského nikdy rada, ale to neznamená, že nenapíšem o ňom objektívnu realitu. No proste, od Huďa, som v Infovojne čakala nezávislú žurnalistiku, nie novinársku lumpačinu podprahového typu, ktorú produkoval v čase, keď kandidoval do politiky. A produkuje ju stále.
Neviem, či to viete, ale v Blogerských novinách som kedysi zaviedla zásadu, že keď bloger začal kandidovať do volieb na politický post, tak musel prestať v BN autorsky prispievať. Veľa ľudí na Slovensku dodnes nepochopilo, prečo nemôže byť robota novinára, dokonca ani len populárneho blogera, kompatibilná s prácou politika, právnika, farára, jednoducho nikoho takého, kto vkladá do ľudí metaprocesné manipulácie plynúce z jeho povolania. Často prirodzene - nemusí to robiť, ani zámerne. Dnes, keď je novinárčina na Slovensku totálne degenerovaná na úroveň spoločenských manipulácií, v tom lepšom prípade iba lobizmu, to možno chápať začínate. Ale ak nie, ak medzi vami stále existujú ľudia, ktorí majú názor, že objektívna informačná činnosť sa môže krížiť s čímkoľvek, potom dočítajte tento článok až do konca.
Pred pár dňami, som zachytila zmätočné video, v ktorom “odborník na slovo vzatý” - Ľubo Huďo informoval spoločnosť. Vypočula som si z jeho úst komentár o Vladimírovi Žirinovskom, kde ľuďom podsúval názor, že Žirinovskij bol ruský liberálny vojnový štváč a negatívnym fragmentom rozpínavého Ruska. V skutočnosti to je z pohľadu objektívnej žurnalistiky úplný blud, lebo, ak chcem analyticky dospieť k objektívnemu záveru, potom musím porovnávať Žirinovského s niekym rovnocenným. Napr. s liberálmymi vojnovými štváčmi, ktorí konajú v prospech svojich jadrových mocností, napr. v USA. Keby to urobil takto objektívne, tak by musel Žirinovského prirovnať napr. k Johnovi McCainovi, ktorý bol americkým liberálnym vojnovým štváčom z amerického kongresu. Pozične boli totiž títo dvaja páni približne na rovnakých postoch jadrových veľmocí.
Ale to, Huďovi evidentne nevyhovovalo, lebo to by potom musel povedať že Žirinovskyj bol oproti špinavcom, ako bol McCain či oproti ďalšiemu, brutálnemu vojnovému štváčovi z amerického kongresu Johnovi Bidenovi, ktorý po Srbsku, rozpútal už druhú vojnu v Európe, stále iba navoňaný frajer. A nevyhovovalo mu to preto, lebo chcel vo svojom videu napadnúť samotnú podstatu Ruska a hodiť Žirinovského do jedného vreca s fašistami Zelenskym a Kolomojskym. A to fakt prehnal, lebo Žirinovskij bol čokoľvek, ale fašista rozhodne nikdy nebol. A nezabudol pritom ani na tradične-huďovský, primitívny antisemický podtón.
Jednoducho, Huďo je z hľadiska objektivity psychiatrický pacient, nie novinár. Svoje spoločenské manipulácie robí tak prvoplánovo, že napr. v Rusku, ktoré Huďo brutálne zaznáva, by ho odhalilo aj malé dieťa zo zapadnutej dedinky, kdesi v Jakutsku. Nie, že by v Rusku neexistovala propaganda alebo mediálne manipulácie, pretože existujú. Ale rozhodne nie také primitívne, aké používa Huďo. A ak existujú aj také primitívne, tak sa s nimi v Rusku nikto seriózne nezaoberá.
Po chvíli sledovania videa som pochopila, kam týmito nezmyslami Huďo mieri. Išlo o zámer podsunúť Slovákom chorý nacionalizmus založený na antisemitizme, toho najprimitívnejšieho rangu, určený typovo pre najzraniteľnejšiu kategóriu Slovákov - politických analfabetov. Do jedného vreca so Zelenskym, Kolomojskym a Žirinovskym, hodil totiž aj Jevgenija Prigožina, šéfa privátnej ruskej armády PMC Wagner.
Opísal ho ako čistého židovského zločinca, v minulosti súdeného za zločiny, teda takpovediac čistokrvného židovského zločinca, ktorý má zločin ruského typu vpísaný do DNA, rovnako, ako Zelenskyj. Nakoniec, pozrite si video a posúďte sami, ako Prigožina, “novinár” Huďo Slovákom predstavil.
Popravde, ja nemám vojnu, privátne vojenské skupiny, ani zbrane moc rada, ale poznám Huďa a jeho metódy manipulácie verejnosti, preto som si išla jeho informácie overiť do verejného priestoru. Pátrala som nejaký čas a použila viacero, aj dobrých kľúčových kombinácií vyhľadávania rovnakých informácií, ako Huďo sebavedomo servíroval Slovákom - ako pravdu s garanciou.
Našla som stopy na Wikipédii a v ôsmych internetových spravodajských kanáloch, kde Huďo (podľa obsahu toho, čo presne hovoril) mohol čerpať námet na svoje video. Poďme teda, kvôli typu objektivity ktorú Huďo šíri analyzovať dôveryhodnosť týchto portálov.
Wikipédiu hodnotiť ani nebudem, to mi príde, ako hodnotiť študenta z pohľadu hodnotenia charakteristiky dôchodcu. To je proste blud, lebo všetci, celý svet vie, ako Wikipedia pracuje, čo sú jej metaprocesné slabiny a ako sa do nej vkladajú manipulačné informačné bludy tak, aby vyzerali pre majoritu sveta dôveryhodne. Zvyšných osem spravodajských kanálov spíšem podľa poradia, ako ich vyhľadal Google:
Moskovská kancelária Meduza bola založená v roku 2017. Bola súčasťou západných rozkladných procesov, ktoré v Rusku platil Západ. Zločiny Meduzy, sú natoľko vypuklé, že nakoniec bola v Rusku usvedčená so zločinov a zakázaná. Ak má niekto záujem dozvedieť sa o metaprocesných zločinoch Meduzy viacej objektívnych informácií, nájdete ich tu.
Zampolit je stránka, ktorá tvorí typické zoznamy. Stránka je spravovaná ruskými liberálmi a ich spoločnosťami. Funguje na skrytú diskreditáciu osôb. O Prigožinovi, či o Putinovi na nej nájdete množstvo kompromitov.
Na tejto doméne je skrytý neoliberálny ruský plátok s názvom Tajomstvo spoločnosti. Je to podobný projekt, ako je na Slovensku Plus 7 dní.
Tento portál je ukrajinský. Je to typický neoliberálno-nacistický plátok, ktorého dôveryhodnosť je takmer nulová, preto nemá žiadny význam ho hodnotiť.
Portál Dni je ruský, čisto show business-ový plátok. Je to niečo podobné, ako na Slovensku Topky, ale povedala by som, že ešte viac zamerané na show business.
Obozrevatel je ukrajinský korporátny denník. Niečo v štýle SME alebo Denník N. Má na svedomí množstvo ukrajinských mediálnych metazločinov.
Svoboda je najznámejšie a najbrutálnejšie neoliberálne ruské rádio. Na Slovensku je jeho obdobou Rádio Expres. Po úpravách mediálnych zákonov, ktoré prišli do Ruska s ŠVO, sa trošku ukľudnili, no stále hlásajú zásadne iba prozápadné hodnoty.
Novinky, sú nepodstatný moskovský neoliberálny plátok, jeden z mnohých.
Nie je samozrejme vylúčené, že Ľubo Huďo čerpal informácie o Prigožinovi aj z iných portálov, no nie je z pohľadu analytiky najpodstatnejšie nájsť presný portál. Oveľa dôležitejší je prítomný symptóm manipulácii. Naznačuje, aké typy spravodajských portálov prinášajú o Prigožinovi rovnaké informácie, aké prináša Slovákom Huďo. Sú to všetko buď nepodstatné alebo potom vyslovene manipulatívne neoliberálne portály z ktorých niektoré sú dokonca takzvanými “krvavými denníčkami”. Minimálne ukrajinský Obozrevatel, Meduza a z časti aj ruské Rádio Svoboda určite. Huďova práca, je proste informačná žumpa.
Ak sa chcete dozvedieť o ruskom dianí zodpovedné a zároveň kritické a často na ruské pomery aj reálne analytické informácie, potom odporúčam Cargrad, keďže toto, ruské imperiálno-pravoslávne médium, sa denne púšťa do otvorenej kritiky ruského systému. Aktuálne zverejnili vcelku slušný pohľad na vzťahy v ruskej armáde. Vrelo odporúčam.
Objektívnejšiu analytiku armády PMC Wagner a samotnej osoby Vladimira Prigožina, treba hľadať oveľa oveľa hlbšie, ako v tom, či sa vo svojom živote dopustil nejakých zločinov. To je u človeka v jeho postavení, asi ten najmenší problém.
Nie je to tak dávno, čo Prigožin a jeho privátna armáda Wagner PMC, mala iba cirka 10,000 žoldnierov. Dnes ich má viac, ako 50,000 (údaj z decembra 2022) a stále rastie. Wagnerovci dokonca pred pár dňami otvorili 42 nových náborových centier, čo je informácia, ktorú mám zo zaručeného ruského zdroja. Je predpoklad, že Wagnerovci porastú do dvojnásobného objemu, čo by bola najväčšia a vzhľadom na ich dnešné vybavenie, aj najmodernejšia privátna armáda na svete.
No oveľa zaujímavejšie je, že Wagnerovci najviac rástli aj v čase, kedy medzi Prigožinom a ruským ministerstvom obrany zúrila vnútorná vojna. Šojgu chcel Prigožina evidentne potrestať za to, že si dovoľuje verejne kritizovať ruskú generalitu. Zašlo to až tak ďaleko, že do toho vstúpil sám Putin, keď 21. februára 2023, v príhovore pred Federálnym zhromaždením, teda v podstate pred celým Ruskom nepriamo povedal, že spor medzi Šojguom a Prigožinom musí skončiť. Takmer okamžite sa stalo, že nedodané strelivo, ktoré sa stalo oficiálnym predmetom vojny, Šojgu bleskurychle Wágnerovcom dodal. Šojgu teda svoju lokálnu mocenskú vojnu s Prigožinom prehral. A to je naozaj zaujímavý moment.
Každý, kto Rusku a ruským pomerom trošku rozumie vie, že nervozita z ŠVO v Rusku stúpa. A to, prináša so sebou rizika. Inými slovami, permanentné snahy Západu o vnútorný rozvrat Ruska a likvidácia Putina by sa mohli podariť iba tak, že Putin by stratil podporu majority ruskej generality. A presne to, sa v Rusku má tendenciu diať, minimálne v štádiu prirodzeného vývoja. Ruská armáda je gigantický kolos a v jej útrobách žijú tisícky sedačkových dôstojníkov, ktorí si na svojej vojenskej kariére postavili lokálnu spoločenskú moc. A ľudia, ako je Prigožin, im neobvyklými a určite aj brutálnymi postupmi a výsledkami na Ukrajine, túto desaťročia zaužívanú idylku búrajú. Jednoducho, Putin nie je hlupák aby nevedel, že na to, aby sa pustil do boja s polovičkou sveta musí mať najskôr doma zaručenú nepriestrelnú bezpečnosť, nech by sa dialo čokoľvek. A presne na to, slúži privátna armáda, ktorú vlastní Prigožin. Šojgu a jeho armáda, je totiž úplne iná, ruská kapitola. Stačí si analyticky naštudovať štvrťstoročnú históriu, ale hlavne súčasnosť rodiny ministra Šojgu a pochopíte, kto to je v skutočnosti.
Každý ruský generál vie, že na to, aby zničil Putina a prevzal kontrolu nad Ruskom, by najskôr musel zničiť Prigožina, pretože Wagner, je prvorado Putinovou armádou. A nie iba Wágner. Takmer na chlp rovnakú spoločenskú funkciu plní v Rusku aj armáda, ktorej velí Kadyrov. Tieto dve, mimoriadne ideologicky naformátované armády sú v prvom rade armádami vnútorného zastrašenia. Ich boja s vnútorným nepriateľom, sa obávajú dnes v Rusku úplne všetci, ale hlavne skrytí liberálni bastardi pri moci. Konieckoncov, Prigožinove šarvátky s neoliberálmi, napr. so starostom Petrohradu, Alexandrom Beglovom, to iba potvrdzujú. A v podstate rovnako, koná smerom do vnútra aj Kadyrov. Preto hrajú privátne armády pre Kremeľ absolútny prim.
Keď začnete pátrať v ruskej histórii, nájdete v nej paralelu s jednotkami Kadyrova a Prigožina. Bola ňou Kolčakova armáda, tzv. Bielogvardejci. Presnejšie kozácka armáda generála Pjotra Wrangela, ktorá bola súčasťou veľkej armády Bielogvardejcov. Tí plnili až do roku 1918, kedy zavraždili Cársku rodinu, principiálne rovnakú úlohu pre Zimný palác, ako dnes preventívne plnia Kadyrovove jednotky pre Kremeľ. Potláčali vzbury.
Takže, drahí priatelia toto je pravá podstata krvavosti Prigožinovej armády. Nie fašizmus, ako sa to Slovákom snaží podsunúť Ľubo Huďo.
ARCHA-NJELI HOAXU
Pred pár dňami na sieti, mi organizátorka mierových pochodov pani Iveta Michalíková vyčítala, že si dobre neplním svoju prácu. Vzala som si jej slová k srdcu a pozrela som sa analyticky aj na spôsoby, akými informuje Slovákov. Navštívila som informačný portál Spolok Archa.
Informačné manipulačné praktiky dokážu mať najväčší výtlak vtedy, keď sú produkované, ako krátke videá. Ono pravidlo “Je lepšie raz vidieť ako desaťkrát počuť a stokrát viac, ako čítať", platí v sociálnom inžinierstve takmer doslovne. Metaprocesné videá dokážu mať bežne stonásobnú viralitu, ako články. Preto som sa zamerala hlavne na videá, ktoré Spolok Archa zverejňuje.
Zaujalo ma hlavne video, ktoré hovorí o tom, citujem nadpis: “Na Ukrajinu vstúpi 50 000 vojakov, 10 000 bojových vozidiel a 250 lietadiel z Francúzska”. V článku sa ďalej uvádza, citujem: “Nedávno sa objavila správa, že Francúzsko pripravilo 50 000 vojakov, 10 000 bojových vozidiel a 250 vojenských lietadiel na najhorší scenár, ktorý by mohol na Ukrajine nastať.”
V článku samozrejme chýbali akékoľvek linky na takúto závažnú informáciu, preto som si správu snažila overiť OSINT analytickými metódami. Zistila som, že to je úplný hoax. Okrem miesta na YouTube, kde je manipulačné video primárne umiestnené, sa nikde inde na internete nevyskytuje. A neexistujú ani články, ktoré by takúto informáciu potvrdzovali. Je to proste školácky hoax, ktorý naši Archa-njeli použili na účelové zavádzanie slovenskej verejnosti.
Každý, kto čo i len minimálne sleduje doterajšie postoje Francúzska k vojne na Ukrajine vie, že prezident Macron síce zastáva podporu Ukrajiny, no v skutočnosti je Francúzko krajinou, ktorá v pomere s výškou HDP, investovala do Ukrajiny asi najmenšie percento, spomedzi európskych krajín. A čo sa týka dodávok zbraní, tak postoj Francúzov je ešte konzervatívnejší, ako v otázkach finančnej a nevojenskej pomoci. Preto informácia, že Francúzsko pripravilo pre Ukrajinu 250 lietadiel, ktoré iba mimochodom, dodnes Ukrajine nedodal nikto na svete - ani v počte jeden kus, je hoax, aký na Slovensku dodnes nevyrobil ani ten najsplašenejší mainstreamový novinár či najkrvavejší denníček.
Informovanosť pani Michalikovej a celkovo spolku Archa, je preto čisto účelová. Snaží sa pôsobiť metaprocesne a cez video hoaxy, vyrobené na YouTube (pravdepodobne zabávajúcimi sa školákmi) a následne zverejnené na webe Spolku Archa, sa snaží vzbudiť v slovenskej verejnosti dojem, že mierové pochody, ktoré Spolok Archa organizuje, majú obrovský význam. V skutočnosti to je druhý kolosálny hoax. Mierové protesty boli iba zneužité na metaprocesnú popularizáciu ľudí stojacich za Spolkom Archa. V predstavenstve občianskeho združenia sa totiž nachádzajú aj politici, napr. pani Doc. PhDr. Darina Havrlentová z Národnej koalície alebo úzka spolupráca s političkou Katarínou Bokovou z SHO. Mierové protesty sú teda primárne zneužívané na zviditeľnenie sa terajších a pravdepodobne aj budúcich politikov. A samozrejme na zarábanie peňazí cez finančné dary. Problém je však ešte oveľa hlbší.
ZÁVER
Fašizácia nemeckej spoločnosti, ktorá začala prebiehať približne pred deväťdesiatimi rokmi, bola v počiatkoch vedená v princípe rovnakými spôsobmi, ako ju máte možnosť sledovať dnes vo všetkých krajinách B9. A nie je realizovaná iba priamo fašistami. Stupeň sa zvýšil, a na fašizácii sa zjavne začínajú (nevedomky) podieľať aj zúfalí aktivisti, ktorí sú však natoľko chytrí aby pochopili, že najlepší aktivizmus je ten, ktorý okrem popularity produkuje aj finančný profit. Závažná otázka preto znie, ako to celé skončí.
Čisto hypotetická otázka, teda otázka na zamyslenie: Ako zareaguje na prípadnú denacifikáciu krajín B9 Ruskou federáciou človek, ako je Ľubo Huďo? Na koho stranu vojny sa postaví, kedže už dnes označuje Rusov za rozťažných teroristov? Ono totiž, nech sa vojna z Ukrajiny rozšíri kdekoľvek, stále budú existovať iba dve strany vojny - fašistická a protifašistická. A kam, na ktorú stranu sa postavia ľudia, ako je Michalíková? Stále sa na Slovensku nájdu natoľko naivní ľudia, ktorí si dokážu myslieť, že fiktívni Archa-njeli stoja na strane všeslovanstva a panslávy? Pýtať sa takto má zmysel, lebo na mierových protestoch sa objavovali hlavne proruskí ľudia. Avšak Michalíková jasne niekoľkokrát vyhlásila, že tieto pochody nie sú za Rusko.
Hybridnosť ukrajinskej vojny je aj v tom, že obe strany sa navzájom označujú za fašistické. Ľudí po celom svete to samozrejme uvádza do omylu a prináša to chaos a následnú zmätenosť do našich myslí (čo spôsobuje samozrejme manipulačný metaproces, ako následok metamodelu). Problém je, že Rusko (už historicky) nikdy nemalo potrebu vyhladzovať národy, ako to robili fašisti. Za to Zelensky a s ním aj celý kolektívny Západ má dnes plné ústa toho, že počet ruského obyvateľstva treba znížiť na päťdesiat miliónov obyvateľov.
Na záver, keďže analytika je dosť suchá vec, si dovolím úsmevnú pikošku, ktorá je tak trochu aj poučná, lebo ukazuje, čoho všetkého je schopná mediálna propaganda. Denník SME zverejnil pred dvadsaťjeden rokmi (25. augusta 2002) článok, v ktorom autor konštatoval, citujem: “Počet obyvateľov Ruska sa má podľa niektorých odhadov v priebehu nasledujúcich 50 rokov znížiť takmer na polovicu, takže v polovici 21. storočia by mohlo mať Rusko 80 miliónov obyvateľov. Priemerná dĺžka života ruského muža sa skrátila na 59 rokov.” (...) “Rusov čakajú ešte väčšie ťažkosti. Do piatich rokov začnú ľudia chorí na AIDS umierať vo veľkom”.
Ak dobre rátam, tak dnes, po dvadsaťdva rokoch (podľa “analytika” SME) by malo mať Rusko cca 116 miliónov obyvateľov a výraznú zamorenosť ochorením HIV. Problém je, že dnešné Rusko má 144 miliónov (bez Krymu a Novoruska), čo je viac o jeden milión obyvateľov, ako malo v roku 2002. Priemerný vek ruského muža je 65,5 roka a súčasné percento pozitívnych Rusov na HIV, je podľa Rospotrebnadzoru 0,8 %, čo iba mimochodom, nie je vôbec nízka zamorenosť.
Vyhladiť Rusko sa teda západnej propagande za dvadsaťdva rokov nepodarilo. Je to minimálne symptomatickou odpoveďou na to, prečo sa Západ pokúša o vyhladenie Rusov inými formami. Rozhodne, podľa toho, čo sa deje na Ukrajine, účinnými. Mali by sme si preto dávať pozor, aby sme sa nestali súčasťou tohto vyhladzovania, lebo ľudia, ako je Huďo či Michalíková nás k tomu rozhodne vedú.
