Prológ: Na Slovensku sa blížia parlamentné voľby, preto manipulačné sociálne metaprocesy, ktoré aktuálne prebiehajú v spoločnosti sú viacvrstvové a oveľa zložitejšie, ako inokedy. Nie je pre laika vôbec jednoduché ich pochopiť. A ešte zložitejšie je o nich písať zrozumiteľne. Je preto nutné čítať analýzu s porozumením a nedávať si fakty, ktoré v nej uvádzam do prvoplánových spojitostí. Nič z toho, čo sa na Slovensku aktuálne deje, nie je prvoplánové.
BULHARSKÝ MODEL
Bulharsko je z pohľadu vývoja, svedkom používania veľmi podobných metaprocesných manipulácií, aké sú používané na Slovensku. Vo voľbách, ktoré budú v Bulharsku už za pár dní, kandiduje 21 subjektov v rôznych koaličných zoskupeniach. Tí z vás, ktorí si pamätajú analýzu vývoja politiky na Slovensku, ktorú som napísala iba pred pár dňami vedia, že na Slovensku je to podobný počet.
Samozrejme, takmer všetky sú orientované buď úplne prozápadne alebo čiastočne prozápadne - opäť rovnako, ako na Slovensku. Pronárodných, teda čisto proslovensky a pro-panslávne-všeslovansky orientované, sú nanajvýš dve. V Bulharsku ich je o niečo viac, avšak, ani jedna z týchto strán, nemá v politike takmer žiadne vážne zastúpenie napriek prezentovanému protizápadnému smerovaniu.
Volebné programy pronárodne orientovaných strán v Bulharsku sú principiálne totožné ako u nás - zrušenie USA vojenských základní v Bulharsku, vystúpenie z NATO po 20 rokoch, zachovanie neutrality, proti mobilizácii, nedodávanie zbraní Ukrajine, Slovanstvo, zrušenie sankcií voči Rusku, oživenie ekonomiky, bezplatná zdravotná starostlivosť v štátnych zariadeniach, bezplatné školstvo v štátnych školách, úprava daní, atď. Problém je, že tieto volebné programy sú donekonečna iba omielané. Žiadny z nich, nikdy nebol a nie je realizovaný.
Rozhodne teda nie je náhoda, že Bulharsko má z pohľadu Bruselu a Washingtonu rovnaký “problém”, ako Slovensko. Je ním na európske pomery neobvyklá rusofília.
Aj v Bulharsku je spoločnosť rovnako dehumanizovaná a fašizovaná, ako na Slovensku. Aj v Bulharsku budú onedlho (2.apríla 2023) predčasné voľby, rovnako ako na Slovensku. A mnoho, mnoho ďalších, spoločných, charakteristických spoločenských čŕt. Tí, čo občas počúvate sociológa Vašečku, mi dáte za pravdu.
Rôzne spravodajské hry, používané proti pronárodne orientovaným alebo nepohodlným politikom, sú v Bulharsku používané od roku 1989 a sú stále v kurze. Ďalej kriminalizácia spoločnosti na základe lustrácií z čias komunizmu či doslova lavínovité a nekontrolovateľné kupčenie s voličskými hlasmi, manipulácie so sčítaním hlasov vo voľbách. Toto všetko je manažment západom kontrolovaných psychologických operácií, ktoré menia nálady obyvateľstva a ktoré, viac alebo menej boli v minulosti použité aj na Slovensku.
Jednoducho, v Bulharsku sa opakujú v princípe tie isté modely, nesmierne sofistikovaných sociálnych manipulácií, ako na Slovensku. A tieto modely musel niekto vypracovať, keďže majú v oboch štátoch, takmer úplne zhodné spoločenské výslednice.
Problém je, že v Bulharsku, sa konajú už piate predčasné voľby po sebe. Piate za dva roky. No takúto neoliberálnu “vymoženosť”, doma na Slovensku stále nemáme. Ale, je to nemožné? Je vylúčené, že ju budeme onedlho mať aj my?
Takto položená otázka, napriek tomu, že sa Vám môže zdať čudná, je naprosto legitímna. V Bulharsku je totiž prezident, ktorého nazývajú bulharskí liberáli “proruským”. A ten, si plní úlohu “rusofila” naozaj statočne. Akonáhle sa mu znepáči niektorá vláda, okamžite si nájde spôsob ako, a odvolá ju. Alebo ju zničí a tá, sa poskladá sama.
Zaujímavé je, že výhradne rusofíliou to asi nebude, keďže Bulharsko kooperuje s NATO, v otázkach Ukrajiny (až na pár divadelných vystúpení prezidenta) principiálne rovnakým spôsobom, ako súčasná Slovenská republika. Prezident Bulharska síce pozastavil dodávanie vojenskej techniky vrátane MiG-ov 29 na Ukrajinu, ale len do doby, kým neprebehnú predčasné voľby, čo je v skutočnosti divadlo, lebo aj bulharské aj slovenské MiG-y 29 sú už pár dní na Ukrajine.
Radevova práca sa podobá skôr na neoliberálnu kooperáciu prezidentky Zuzany Čaputovej. A v tomto bode to začína byť naozaj zaujímavé, pretože aj Čaputová výrazne spolupracovala s opozíciou (minimálne s SaS a nezaradenými poslancami) pri páde vlády Eduarda Hegera - rovnako, ako spolupracuje s opozíciou bulharský prezident Rumen Radev. Každý z nich sa však prezentuje opačnou politickou orientáciou. Radev je proruský, Čaputová proamerická.
Spoločenské výsledky teda dosahujú rovnaké - aj Čaputová aj Radev. A to, sa na neobvykle rusofilské krajiny stredovýchodnej Európy rozhodne nepodobá. Niečo teda nie je evidentne v poriadku.
Obaja títo prezidenti podporujú chaos vo svojej krajine. Rumen dokonca doviedol bulharskú spoločnosť do bodu, že k voľbám, kvôli ich neustálemu opakovaniu, prestalo chodiť takmer ⅔ bulharských voličov. Posledných parlamentných volieb sa zúčastnilo, iba 39% Bulharov. Keď to prerátam na počet všetkých obyvateľov, tak to je iba 25%. O budúcnosti Bulharska teda rozhoduje štvrtina jej obyvateľov. A to, je totálny rozvrat demokracie. Niečo podobne sa stalo v prípade zvolenia Čaputovej, keď o jej výhre rozhodlo tiež iba 24% spoločnosti. To, čo Radev a Čaputová robia, je likvidácia akejkoľvek právnosti v svojej krajine.
Nemajte mi za zlé moju priamosť, ale som analytička a za roky praxe skúmania negatívneho sociálneho inžinierstva v politológii, som pochopila jednu vec: Ak sa v dvoch, charakteristicky veľmi podobných krajinách podliehajúcich vplyvu Západu deje v princípe to isté, obvykle to nie je náhoda. Porovnám preto Bulharov napr. s Maďarmi, ktorí sa ani zďaleka neprezentujú tak rusofilne, ako samotní Bulhari, no v skutočnosti nerobia pre NATO ani polovicu. A v porovnaní so Slovenskom je to takmer zhodný politický status, ako s Bulharskom. A to je v kontexte aj s inými faktami, naozaj už taký symptóm, s ktorým sa jednoducho treba objektívne vysporiadať.
Preto sa pýtam, ako je možné, že dve najrusofinejšie európske krajiny, Bulharsko a Slovensko, slúžia západnému neoliebralizmu a paradoxne protislovanským záujmom najviac? A to dokonca aj v prípade, že nemajú úplne liberálnu vládu, ale socialistickú. Ale nielen to, lebo v čase Ficovej vlády, ktorá sa rozhodne neoliberálne neprezentovala, sme išli proti ruským záujmom rovnako. Podobne ako dnes, sme organizovali anti-ruské akcie: reverzný tok plynu na Ukrajinu, dodávky zbraní Ukrajine, ktoré išli cez Slovenskú republiku už od roku 2014, Ficove prezentovanie vstupu do jadra EÚ, plánovanie zmluvy DCA a podobne.
A to nehovorím o dvoch bulharských referendách odsúdených vopred na neúspech, ktoré sa takmer na vlas podobajú tým, ktoré organizovala opozícia na Slovensku. Prvé bolo o zachovanie bulharskej meny do roku 2043 a namietanie vstúpenia do eurozóny, ktoré Bulharov čaká v roku 2024 a druhé referendum je o zmene z parlamentnej na prezidentskú republiku. Obe referendové témy sú v Bulharsku nedosiahnuteľné.
Proste, stav politiky a celkovo spoločnosti - na Slovensku a v Bulharsku, sú takmer identické. Závažné spoločenské témy sú iba zneužívané na politické témy. A to jednoducho nemôže byť náhoda.
V tomto bode sa začíname zacyklovať až neuveriteľnými zisteniami, preto použijem analytickú výhybku a trošku témou odbočím, aby som nás nasmerovala správnejším smerom. Od času, kedy som pochopila, že Ján Baránek buduje stranu, ktorá požiera voličov malých pronárodných strán, som si uvedomila aj to, že jej vznik nie je vôbec prvoplánový. Ale vývoj ma v takto skorumpovanom systéme, takmer automaticky doviedol k analytickému názoru, že Baránek je tu na to, aby získaním piatich percent vo voľbách spečatil vládu Smeru a Republiky. Problém je, že takéto zistenie je prvoplánové a v zložitých manipulačných procesoch, ktoré sa na Slovensku aktuálne dejú, mi pripadá, ako úplný nezmysel už na prvý pohľad. V liberálnom vládnom a opozičnom prostredí, aké je na Slovensku alebo v Bulharsku, sú prvoplánové politické rozhodnutia jednoducho nemožné. A popravde, táto myšlienka, v súvislosti s Baránkovou novou stranou mi vŕtala hlavou dlhšiu dobu, napriek analytickým faktom súvisiacim hlavne s vývojom situácie.
Zmena nastala v istom bode mojich analytických zisťovaní, keď som si všimla, že bulharskí neoliberáli nechali krátko pred voľbami vypracovať analýzu, ktorá mala zistiť, nakoľko je možné, aby sa dve najsilnejšie bulharské politické koalície (GERB-SDS 25,2% a PP-DB 26,4%) a zároveň najväčší volební rivali (čiastočne probruselská strana GERB-SDS Bojka Borisoviča a úplne probruselská a celkovo pro-euroatlantická strana PP-DB Kirilla Petkova) dohodli na zostaveni vlády. A vtedy mi to celé došlo: neustále rozdeľovanie bulharskej spoločnosti skončí až vtedy, keď sa vyprofilujú a dajú mocensky dohromady, dve najsilnejšie politické strany, teda dva najsilnejšie mocenské prúdy poplatné kolektívnemu Západu. Ostatné malé strany sa buď pridajú do jedného z dvoch táborov alebo jednoducho zaniknú. Je to celé iba politická pasca, z ktorej niet úniku.
V krajine budú vládnuť principiálne rovnako, ako spolu vládnu v USA americkí Republikáni a Demokrati. Až s použitím takéhoto politického modelu príde k spôsobu vedenia takej politiky (v Bulharsku a na Slovensku), ktorá zaručí Spojeným štátom plynulý vplyv nad dvomi neobvykle proruskými krajinami. Inými slovami: Je úplne jedno, kto bude vládnuť, obe strany budú vládnuť prvorado v prospech kolektívneho Západu.
Deštruovaný volebný systém a voličská znechutenosť, aké sú dnes v Bulharsku a z časti už aj na Slovensku, nahrávajú vzniku spoločenského statusu, ktorý vyvrcholí do statusu, ktorý sa v politológii nazýva “first past-the-post”. Dokáže generovať, iba dve politické strany. Ak použijem veľmi jednoduchý spôsob vysvetlenia tak napíšem, že podmienkou FPTP je, aby sa hlavní politickí rivali začali tolerovať, ako spolupracujúce strany. Preto tie sociálne prieskumy v Bulharsku …
A z “first past-the-post”, je už iba na krok, k prezidentskému spôsobu rozhodovania a riadenia. Ide teda o americký spôsob riadenia štátu. Preto to postupné preberanie moci prezidentky Čaputovej na Slovensku a mocenské praktiky prezidenta Radeva v Bulharsku, kde sa voľby a spoločenský rozkol bude opakovať až do doby, kedy spoločnosť nebude natoľko zlomená, že prijmeme zmenu riadenia štátu - z parlamentnej politiky na prezidentský spôsob riadenia.
Presne k tomuto vývoju smeruje po bulharskej, s malým oneskorením, aj slovenská politická scéna. Toto je skutočný zámer západného modelu neustáleho spoločenského rozdeľovania neobvykle proruských spoločností v Európe. Preto zabudnite na to, že po voľbách, ktoré vyhrá Smer, bude na Slovensku pokoj. Bude to presne naopak. Brutálne koleso rozdeľovania slovenskej spoločnosti sa iba roztáča. Rovnako, ako sa to deje v Bulharsku. Alebo v súčasných USA …
Málokto, v súvislosti s voľbami tomu venuje dnes pozornosť, ale americký model riadenia politiky používaný v USA, je založený na moci bohatých ľudí stojacich na pozadí Deep State. Preto je z hľadiska presadzovania ich záujmov v podstate úplne jedno, či sú pri moci Republikáni či Demokrati. Podstatné je, že v USA nemaria záujmy Deep State. A presne toto je ten moment, o ktorý v pozadí ide aj na Slovensku či v Bulharsku. Američania potrebujú, aby sa u nás vyformovali dve natoľko zásadné politické koalície, ktoré budú pri moci slúžiť záujmom USA za každých okolností, po celé ďalšie storočie …
V tomto okamžiku sa môžeme vrátiť do bodu, kde som napísala, že prvoplánovo národom pochopená budúca koalícia Smer, Republika a Zdravý rozum, je prvoplánový nezmysel. Takáto spolupráca nie je pre Washington dostatočne stabilná na to, aby mocensky ukontrolovali, voličsky proruskú krajinu, ako je Slovensko. Bude teda musieť vzniknúť iné povolebné spojenie.
RUDOLF HULIAK TO NA STRETNUTÍ V KRUPINE POMENOVAL ÚPLNE PRESNE: “PO VOĽBÁCH BUDÚ VLÁDNUŤ ZRADCOVIA AJ KEĎ VYHRÁ PARLAMENTNÉ VOĽBY SMER”
Všimli ste si, že Peter Pellegrini zmenil rétoriku? Už neopakuje na tlačovkách, že so Smerom nepôjde do povolebnej spolupráce. Už nejaký čas používa rétoriku, že nepôjde do spolupráce s Ficom, čo naznačuje, že so Smerom bez Fica spoluprácu nevylučuje …
Ďalšia zaujímavá paralela v politickom dianí je, že ex-sudca Drgonec, ktorý pôvodne sľúbil stranícku účasť Jánovi Baránkovi v strane Zdravý rozum, zmenil rozhodnutie a ide kandidovať na prezidenta. Keď si uvedomíte, že na Slovensku budú prezidentské voľby iba pár mesiacov po voľbách parlamentných, ktoré pravdepodobne vyhrá Fico, tak to zakladá značne symptomatickú teóriu, že o terciálny volebný podvod, ktorý je príznačný prezidentským voľbám európskeho typu (v predchádzajúcich blogoch som ho viackrát podrobne opisovala), sa tentokrát opäť, už po druhýkrát pokúsi R. Fico a Zuzana Čaputová. Alebo niekto iný z neoliberálneho tábora, v tandeme s Robertom Ficom, pretože v zahraničí kolujú aj také informácie, že Zuzana Čaputová je jedna zo štyroch kandidátiek na novú šéfku NATO. A Drgonec poslúži v prezidentských voľbách rovnakému účelu, ako poslúžil v posledných prezidentských voľbách Kotleba - na rozdelenie proslovenských hlasov. Otázka teda znie, kto je ten vyvolený - schválený Washingtonom, kto má vyhrať voľby. Či Fico alebo Čaputová. No, ak sa Fico vzdá líderstva Smeru, aby sa táto strana mohla dostať do vlády (ako to v roku 2006 urobili Mečiar a Slota), potom nepochybujem o tom, že Fico opäť poslúži niekomu z neoliberálnej časti politického spektra ako najsilnejší opozičný kandidát, bez ktorého terciálny volebný podvod nefunguje. Urobil to už v roku 2014 vo voľbách s Kiskom a urobí to bezpochyby znovu.
Čaputová (alebo niekto obdobný) opäť v paláci a na úrade vlády Pellegrini - v koalícii so Smerom (bez Fica), Progresívnym Slovenskom, KDH a Zdravým rozumom. Toto by bol rozhodne spôsob, ako sa dá zabezpečiť, aby politika rozdeľovania spoločnosti mohla na Slovensku pokračovať až do doby, kedy budeme zrelí na FPTP.
Píšem tento predpoklad hlavne preto, lebo neoliberáli sa po lapsusoch, ktoré Slovensko zažilo za Matovičovej a Hegerovej vlády, ako si nedokážu rozhýbať a začať sa spájať. Vznikla síce strana Demokrati, no žiadne ďalšie spojenia zatiaľ neprichádzajú. A keď počúvam tie porazenecké reči na neoliberálnej strane spoločenského spektra, tak mám pocit, že staviť na koalíciu Smeru, Hlasu a Progresívneho Slovenska, plus dvoch kresťanských strán, je stávka na istotu. A popravde, nič iné, ako stávku na istotu si nemôže dovoliť, ani americká ambasáda. O našej budúcnosti, je teda viac menej rozhodnuté. Meniť sa budú iba politické odtiene, no vládnuť sa bude ďalšie štyri roky proamericky. Bez akejkoľvek diskusie.
PROGNOSTIKA NA ZÁKLADE SPOLOČENSKÝCH SYMPTÓMOV
Tento model politického vývoja je dosť pravdepodobný. Nie je však najpodstatnejšie, či sa na budúcej vláde budú podieľať presne tí politici, ktorých som popísala alebo sa zoznam politikov, ktorí zostavia budúcu slovenskú vládu, aby mohli pracovať pre záujmy USA trošku zmení. Voličská základňa na Slovensku začína byť brutálne nestabilná - rovnako, ako je nestabilná v Bulharsku a nikto s určitosťou nevie, či Čaputová nakoniec nevybuche v prezidentských voľbách natoľko, že ich bude musieť vyhrať Fico - aj to sa v tejto nestabilnej voličskej situácii môže stať. PReto sú americkou ambasádou, isté personálne zmeny, v tomto volebnom období povolené. Podstatná je teda iba bipolárnosť mocenskej štruktúry budúcej vlády, ktorá - nech má v moment volieb akúkoľvek farbu, po voľbách bude mať farbu modrožltú.
To, čo nás na Slovensku čaká, sú teda vyhliadky na príšernú politiku. Farba politických táborov sa vstupom do politiky takých stmelovacích fragmentov, ako je Čarnogurský, Baránek, Drgonec a podobne, zlieva do jednej a tej istej farby: do modrožltej ... A tento trend bude pokračovať až dovtedy, pokiaľ sa z nás, bielo-modro-červených nestanú modrožltý.
Fašizácia spoločnosti bude pokračovať aj vtedy, keď bude vládnuť Smer a Hlas. Samozrejme vládnuť za podpory takých strán, ako je Progresívne Slovensko, KDH, prípadne Zdravý rozum, ktorý je postavený doslova, pre prípad núdze, pretože so stranami, ako je Republika alebo Národná koalícia, ktorým Baránek odoberá voličské hlasy, nikto vo vláde neráta. Preto aktuálne Baránek, úplne otvorene, verbálne napadol stranu Národnej koalície a chovanie sa Uhríka z Republiky. Je totiž ich úhlavný politický nepriateľ.
Ciele politiky novej vlády budú kopírovať záujmy USA, teda prioritne oddelenie štátov Bukureštskej deviatky od Európskej únie a ich následné, takmer vynútené zgrupenie v novej únii - spolu s Ukrajinou, Poľskom, Chorvátskom, Slovinskom a pravdepodobne aj Srbskom pod zámienkou Slovanstva. Samozrejme pod permanentným dohľadom americkej armády z Kuchyne a Sliača.
ZÁVER
Všetky verejne konajúce osoby na Slovensku, konajú dnes v prospech Západu. A nie je pritom vôbec podstatné, či konajú vedomo či nevedomo. V konečnom dôsledku konajú všetci pre Západ. Neoliberáli brutálne rozkladne, Fico referendami a svojou politikou, Baránek s jeho likvidáciou pronárodných strán, aktivisti typu Michalíková alebo Chmelár mierovými pochodmi, ktoré rovnako nahrávajú nenávratným, prozápadným zmenám. Tiež aktivistickí politici typu Marček a Čarnogurský, ktorí urobil protest proti dodaniu MiG 29 dávno potom, čo boli dodané na Ukrajinu. Jednoducho, to na čo sa pozeráte je politický Matrix, ktorý vám beží pred očami a Vy ho považujete za realitu. Skutočná realita je však úplne iná.
