Alexej Navalnyj sa stal v roku 2009 poradcom gubernátora Kirovskej oblasti Nikitu Bělych (t.č. vo výkone trestu). V tejto funkcii Alexej Navalnyj "naliehavo radil" vedenie úspešnej firmy Kirovles, ktorá vtedy bola jedným z najväčších podnikov v Kirovskej oblasti, aby svoju produkciu nepredával priamo, ale cez monopolného prostredníka, firmu svojho priateľa Petra Oficerova, a to za nevýhodne nízke ceny. Drevo potom koncovým zákazníkom predávala firma "Vjatská lesné spoločnosť" za ceny obvyklé. Firma Kirovles skončila v bankrote, ľudia prišli o prácu, vyšetrovatelia vyčíslili škody na mnoho miliónov.
Začiatkom leta 2013 bol tunelár Navalnyj odsúdený na nepodmienečný trest väzenia na päť rokov, avšak odvolací súd na jeseň toho istého roku trest zmenil na podmienečný.
Toto však nebol prvý tunelársky podnik Navalného, presnejšie povedané rodiny Navalných.
Celá rodina sa podieľala ešte na inom podvode, v ktorom okradla firmu Yves Rocher. Brat "lídra opozície" Oleg Navalnyj pracoval v roku 2008 ako vrcholový manažér v štátnom podniku Pošta Ruskej federácie. Firma Yves Rocher predáva veľkú časť svojej produkcie zásielkovým spôsobom. Pretože Pošta RF nestíhala doručovať všetky zásielky Yves Rocher včas, z čoho firme plynuli straty, Oleg Navalnyj ponúkol "pomoc". Časť obstarávania by za 55 miliónov rubľov prevzala súkromná firma "Hlavná abonentná agentúra s.r.o." (OOO Glavnaja podpisnaja agentúra). Túto firmu založil otec Navalných a obaja bratia krátko pred podaním "výhodnej ponuky" firme Yves Rocher, a nikdy nevlastnila žiadne dopravné prostriedky.
Podstatou činnosti Hlavnej abonentnej agentúry bolo, že činnosť dohodnutú s firmou Yves Rocher objednala u prepravnej firmy AvtoSAGA s.r.o. za 31 miliónov rubľov a rozdiely boli prevádzané na účet rodinnej firmy Kobjakovské tkáčovne, patriaca rodine Navalných, a to na základe fiktívnych zmlúv.
Na základe oznámenia riaditeľa ruskej pobočky Yves Rocher bolo začaté trestné stíhanie, na konci ktorého boli Navalní 30.12. 2014 právoplatne odsúdení k trom a pol rokom väzenia, pričom Oleg nepodmienečne, zatiaľ čo Alexej dostal trest podmienečný, s podmienečným odkladom na päť rokov. Ten mu bol neskôr zmenený na domáce väzenie, pre porušovanie podmienok.
Odsúdením vo veci Yves Rocher sa tak Alexej Navalnyj stal asi jediným odsúdeným v dejinách justície, ktorý v čase, keď už bol v jednej podmienke, dostal ešte jeden podmienečný trest.
Podľa podmienok stanovených rozsudkom sa mal Navalnyj dvakrát mesačne hlásiť väzenskej službe. Potom, čo sa "berlínsky pacient" zotavil, mal sa okamžite vrátiť do Ruska, čo neurobil a porušil tým podmienku. Toto bolo citované ako dôvod jeho zatknutia pri návrate do Ruska. Avšak na pojednávaní súdu sa ukázalo, že Navalnyj svoju povinnosť hlásiť sa väzenskej služné ignoroval už niekoľko rokov, avšak podnety k zmene trestu z podmienečného na nepodmienečný moskovskej súdy opakovane zamietala.
Toľko teda na vysvetlenie, v akej "opozícii voči diktátorskému režimu" sa Navalnyj nachádza. V "opozícii voči režimu" sa tak podľa všetkého zrejme musí nachádzať okrem Navalného aj významná časť ruských súdov, ktoré sú schopné bez mihnutia oka udeliť dva paralelné podmienečné tresty a ignorovať porušovanie podmienok odkladu u podmienečného trestu.
https://rg.ru/2021/02/02/tri-istorii-kotorye-priveli-navalnogo-k-konfliktu-s-zakonom.html
Zdroj: https://kob-forum.eu/2021/02/03/alexej-navalnyj-pribeh-tunelare/
K vyššie uvedenému opätovne začlenenému článku snáď len pre doplnenie ukážka, aké "informácie" nám ku kauze poskytuje naša verejnoprávna ČT, kde sa vo včerajšom programe Udalosti, komentáre vyjadril redaktor Jaroslav Šímov z Rádia Slobodná Európa:
"Áno, bol kedysi odsúdený na podmienečný trest za isté finančné nezrovnalosti, to je veľmi zložitá kauza, ktorú vždy považoval za vykonštruovanú, a Európsky súd v Štrasburgu mu dal za pravdu a dokonca ruská vláda musela čiastočne Navalnému zaplatiť kompenzáciu, takže sa jedná o proces , ktorý má výrazné politické pozadie. "
Európsky rozsudok (ak ho chceme brať vôbec za objektívny) sa však týkal len následného zadržiavanie Navalného ruskými úradmi, nie trestných činov tunelovania, za ktoré bol právoplatne odsúdený. O ich "vykonštruovaní" teda žiadny súd nikdy nerozhodnul. To len na posúdenie vyjadrenie "novinára" Šímova.
