Poznáte tie ženské povzdychy - „Môj muž je veľké dieťa“, „Mám doma o jedno dieťa naviac“...
Všetky tieto ženy-sťažovateľky vychádzajú z podobných skúseností, ktoré zažívajú denno-denne, no globálne ich nevie nikto uchopiť, vysvetliť, zovšeobecniť a vyriešiť. Spoločnosť sa na to díva tak, že každá si musí svoju domácnosť riešiť sama. A tak manželstvo za manželstvom, generácia za generáciou, každá vydatá žena objavuje koleso. Máme úžasný technologický pokrok, práčky, počítače, satelity, no skutočne dôležité veci v živote sme ešte neuchopili.
Čo majú tieto povzdychy spoločné? Sťažujú sa tie ženy, ktoré sa starajú o domácnosť, robia všetko potrebné, no sú na to iba samé, pretože ich manžel robí iba veci, ktoré ho bavia, alebo ak za ne dostane nejakú odmenu.
Kedysi kamarátka položila zaujímavú otázku - prečo ženy ostávajú na pracovných pozíciách, kde „skapal pes“ a muži odchádzajú za výhodným biznisom?
Ešte včera by som jej odpovedala, že ženy robia to, čo treba a muži to, čo sa oplatí.
Štatisticky je to pravda, ale ako by povedal Einstein, teória nie je dokonalá, ak má výnimky. Existujú ženy, ktoré hľadia len na prospech a existujú muži, ktorí sa neboja makať na nelukratívnych, no potrebných veciach.
Dnes mi spadlo na hlavu jablko poznania vo forme vyjadrenia Viliama Hornáčka zo Združenia slovenskej inteligencie:
„Kedy som sa stal dospelým? Dospelým som sa stal vtedy, keď som sa prestal pýtať, či sa mi to chce alebo nechce, či sa mi to páči alebo nepáči, ale či to treba urobiť. Ak to treba urobiť, tak som sa už nepýtal na nič.“
Áno, toto je to dôležité spojivko. Dôležitým faktorom nie je to, či ste žena, ale to, či ste dospelá osoba. Dnes by som teda kamarátke odpovedala:
– Ženy ostávajú aj tam, kde „skapal pes“, pretože dospelí ľudia robia to, čo treba.
Mojím obľúbeným slovom je generalizácia. Skúsme sa preto na vec pozrieť všeobecnejšie.
Čo treba urobiť v rodine? A sú v rodine dospelí jedinci, ktorí to urobia?
Čo treba urobiť v štáte? A sú vo vláde dospelí jedinci, ktorí to urobia?
Čo treba urobiť na svete? A sú globálnou hybnou silou dospelí jedinci, ktorí to urobia?
Ženám, ktoré sa vydali za veľké dieťa, ani ja nepomôžem. Skúsme však všetci ako spoločnosť dozrieť. Napríklad aj tak, že si budeme dospelosť viac všímať:
pri výbere partnera, pri výbere zamestnania, pri politických voľbách.
Život sa nepýta, či sa nám to páči alebo nie. Nepýtajme sa ani my a spravme, čo treba.
