Milá pani riaditeľka!
Je mi ľúto, ak máte pocit, že konám proti Vám. Ja som a vždy budem na Vašej strane, pretože ste dobrou riaditeľkou školy mojich detí. Ťaháme za spoločný povraz, ale boužiaľ je to ten kratší koniec, ktorý nám systém dal do rúk. Všetky moje činy sú snahou o záchranu. Podobne ako vyvalenie dverí do domu sa môže zdať hrozné, pokiaľ nemáme informáciu, že išlo o záchranárov.
Na úvod môjho vyznania spomeniem jeden metaforický príklad. Predstavme si manželku opilca, ktorá udržuje domácnosť v chode, chráni deti pred jeho výčinmi, z mála neprepitých peňazí dokáže nakŕmiť deti...máme ju považovať za hrdinku, že to zvláda? Alebo za hlúpu, že to rázne neukončí?
Ja viem, je ťažké nájsť hranicu, kedy to už chceme rázne ukončiť. Pretože
-
ten opilec nie je až taký zlý, má aj dobré stránky,
-
a hádam to už čoskoro bude dobré, stačí vydržať
-
a horšie nemôže byť, to by si predsa nedovolil...
Jedno staré príslovie hovorí: "Dom nestojí na zemi, ale na žene."
Ženy sú silné, ženy toho naozaj zvládnu veľa...ale cestu si musia zvoliť samy...
Vy ste si zvolili cestu udržiavania pri živote polomŕtvy systém, predlžovanie agónie. Lenže poslúchnutím jedného pravidla porušujete druhé. Legislatíva je zacyklená. Akokoľvek dlho uchránite domácnosť pred opilcom, vždy prehráte Vy, ja, deti. Taktiež všetci, ktorí nepomohli, pretože podľa Trestného zákona č. 300/2005, § 341, kto spáchanie trestného činu neprekazí, stáva sa tiež vinníkom.
Prehrajú všetci okrem opilca.
Podľa mňa dobré to bude až vtedy, keď to my ženy spolu poriadne chytíme do rúk a povieme opilcovi rázne NIE. Pretože
-
nemôžeme tolerovať ani malé zlo, lebo prerastie do väčšieho
-
nestačí pasívne vydržať, musíme sa o zmenu aktívne postarať
-
nezáleží, čo si dovolia iní, tí si budú vždy dovoľovať. Záleží, koľko DOVOLÍME MY
PS pre istotu: Slovo dom je použité metaforicky a je možné ho zobšeobecniť
S láskou
mama Vášho žiaka
