Globálna ekonomická kríza sa, ako sa zdá, prehlbuje. Stále ešte existuje zopár naivných neoliberálov, ktorí veria, že sa rozplynie za niekoľko mesiacov. Čoraz viac ľudí si však jasne uvedomuje, že kríza potrvá roky, možno desaťročia. A ak súčasný sociálno-ekonomický systém nepodstúpi zásadné reformy, môže to mať nedozerné následky. Reformou číslo jedna musí byť opustenie paradigmy konzumu a samoúčelného ekonomického rastu.
Dlhé roky neustále počúvame o efektivite, o raste HDP, o výkonnej ekonomike, akoby najvyšším cieľom štátu nebolo nič iné ako hospodársky rast. Lenže rast sám osebe nemusí znamenať pre životnú úroveň občanov nič. Môže byť iba vyjadrením skutočnosti, že rastú zisky firiem a že sa žije lepšie horným desaťtisícom. Môže byť aj vyjadrením toho, že v mene produktivity práce sme prestali žiť normálne životy, zabudli sme oddychovať a našou jedinou starosťou ostalo plnenie pracovných úloh v súkromných korporáciách. Môže vyjadrovať, že kvôli ekonomickému rastu sa ignorujú ekologické kritériá a do ohrozenia sa dostáva samotný život na planéte. Skrátka, ako sa vyjadril nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku Amartya Sen, ekonomický rast môže byť pokojne priamou cestou do pekla.
Paretovo optimum – cesta do otroctva? Čo je to ekonomická efektivita? Podobne, ako v súvislosti s inými pojmami, chápanie efektivity môže byť rôzne. V zásade však platí, že ekonomická efektivita sa stotožňuje s Paretovým optimom a nastáva vo chvíli, keď nemožno zvýšiť uspokojenie jednej osoby bez toho, aby sa znížilo uspokojenie inej osoby. Chápať ekonomickú efektivitu ako Paretovo optimum je však z viacerých príčin viac než problematické. Môže znamenať, že v mene efektivity budeme tolerovať nezmyslené rozdelenie spoločenského produktu. Tým, že Paretovo optimum nehovorí nič o distribúcii, nemusí nám jeho naplnenie zaručovať práve uspokojivý stav. Spoločnosť môže byť v paretovsky optimálnom stave aj v prípadoch, ak niektorí ľudia žijú v extrémnej chudobe, zatiaľ čo iní si užívajú bezbrehý luxus (ak nie je možné vylepšiť postavenie chudobných bez toho, aby sa obmedzil luxus bohatých). Americký filozof John Rawls napríklad tvrdí, že nevoľníctvo môže byť paretovsky optimálne a jeho odstránenie by nebolo možné bez porušenia Paretovho optima. Paretovsky optimálny by mohol byť aj pomyselný stav, keď by všetka produkcia pripadla jedinému človeku, zatiaľ čo zvyšok populácie by umieral hladom. Čistý záujem o efektivitu, vymedzenú Paretovým optimom, teda môže viesť k morálne absurdným záverom. Čo je však ešte absurdnejšie, Paretovo optimum nielenže umožňuje zvrátené distribúcie, ale navyše bráni ich odstráneniu. Nejde teda o neutrálne technické kritérium, ako radi tvrdia ekonómovia, ale o hlboko normatívny regulatív. Jeho normativita však nemá morálnu legitimitu. Jedine, ak by sme chceli považovať otroctvo a chudobu za morálne žiaduci stav.
Nerovnosť je mrhanie potenciálom spoločnosti Ako vidíme, v prípade Paretovho optima sa snaha o redistribúciu v záujme spravodlivejšieho rozdelenia dostáva do stretu s hodnotou efektivity. Z morálneho hľadiska sa však zdá byť neprijateľné, aby niekto obhajoval striktné udržiavanie Paretovho optima aj v prípade existencie nevoľníctva alebo v prípade extrémnych nerovností. Skutočnosť je však často iná. Niektorí neoliberálni teoretici neváhajú obhajovať existenciu nerovnosti, pretože ju považujú za stimulujúcu zložku spoločenského života motivujúcu ľudí k väčšej aktivite. Ako výstižne reagujú britskí teoretici Cockshott s Cottrellom, „je zaujímavé, že si obhajcovia spoločenskej nerovnosti myslia, že bohatí reagujú na celkom iné pohnútky ako chudobní. Ak je napríklad potrebné o nevyhnutnosti pracovať presvedčiť bohatých, potrebujú ako stimul prísľub ešte väčšieho bohatstva: z toho plynie prvoradý význam znižovania daní z vysokých príjmov. Keď sa však vyjednáva s chudobnými, predpokladá sa naopak, že nie je lepšej pohnútky k práci, než perspektíva ešte väčšej chudoby.“ Zabúda sa pritom, že nerovná distribúcia a tolerancia chudoby znamená mrhanie spoločenskými zdrojmi. Plytvá sa totiž talentom a schopnosťami tých, ktorí nemali šťastie dostať dobré vzdelanie či zabezpečiť si dôstojný život. Ako upozorňuje nositeľka Nobelovej ceny Alva Myrdalová, je v záujme efektivity, aby všetci potenciálni géniovia mali možnosť rozvinúť svoje možnosti a prispieť tak k rozvoju spoločnosti. To, že sa niekto narodí v dobrej rodine, ktorá mu dá vzdelanie a materiálne zabezpečenie, z neho ešte nerobí lepšieho a kvalitnejšieho človeka. Iba spoločnosť, ktorá zabezpečí dôstojný život všetkým, si môže povedať, že nemrhá potenciálom svojich občanov.
Koho preferencie odráža trh? Pri efektivite sa často hovorí nielen o optimálnej alokácii zdrojov, ale aj o zvyšovaní materiálnej produkcie, o ekonomickom raste, o vyššej ziskovosti, atď. Liberálni ekonómovia často tvrdia, že najlepším prostriedkom na dosiahnutie efektivity je trhové prostredie, ktoré – ak opomenieme niektoré negatívne dôsledky – najoptimálnejšie alokuje zdroje. Dajú sa však všetky tieto naznačené vymedzenia efektivity chápať celkom neproblematicky? Postupne sa nad tým zamyslíme. Ak za efektívny ekonomický systém považujeme ten, ktorý umožňuje zvyšovanie ziskovosti súkromných podnikov, dostávame sa do vážnych argumentačných problémov. Podnikatelia zaiste nemôžu dosahovať zisk, ak budú vyrábať niečo, čo nikto nechce, alebo bezdôvodne vyrábať technicky neefektívne. Ale to neznamená, že to, čo prináša najväčší zisk, je zároveň najekonomickejšie a pre spoločnosť najprospešnejšie. Ak sa napríklad výroba luxusných automobilov ukáže ako ziskovejšia než výroba autobusov pre verejnú dopravu, dokazuje to, že automobily predstavujú lepšie využitie zdrojov? V trhovom prostredí môžeme k takémuto záveru dospieť, ale len preto, že väčšia ziskovosť v konkrétnych sektoroch vyplýva z vysoko nerovnej distribúcie príjmov. Ak by neexistovala takáto nerovná distribúcia, výroba luxusných automobilov by nemohla byť ziskovejšia než výroba povedzme autobusov. Trhová alokácia teda nemusí automaticky viesť k optimálnym dôsledkom z hľadiska uspokojovania potrieb spoločnosti, resp. väčšiny jednotlivcov. Možno tiež pochybovať o tom, či trh odráža autentické preferencie jednotlivcov, resp. či náhodou nemrzačí koncept dopytu. Ak trh efektívne uspokojuje túžby, ktoré sám umelo produkuje (napríklad masívnou reklamou), ťažko hovoriť o optimálnej alokácii. Ako tvrdí nórsky teoretik Jon Elster, trh dnes vytvára motiváciu produkovať haraburdie (junk), a nie uspokojovať potreby ľudí.
„Trh“ z učebníc ekonómie nie je reálnym trhom Dá sa takisto pochybovať, či je reálne existujúci trhový mechanizmus presne tým istým trhom, o ktorom hovoria liberálni ekonómovia. Pravda je skôr taká, že neoklasickí aj neoliberálni ekonómovia hovoria o ideálnom trhu, v ktorom funguje dokonalá konkurencia a dokonalá informovanosť, a reálne existujúci trh sa vníma ako odchýlka od tohto ideálu. Ibaže, ako upozorňuje ekonóm G. B. Richardson, keby v realite existovala dokonalá informovanosť všetkých aktérov trhového procesu, nikdy by sa neboli vykonali žiadne významnejšie investície. Ak by totiž príležitosť výhodne investovať vnímali všetci potenciálni konkurenti rovnako, nikto by z potenciálnej investície nemal zisk. Nedokonalá informovanosť (lepšia u jedných, horšia u druhých) je teda esenciálnym predpokladom fungovania reálneho trhu. Inými slovami, trh zákonite musí fungovať deformovane, pretože inak by bol nefunkčný. Odvolávať sa na modely ideálneho trhu môže byť často zavádzajúce. Ideálne modely neoklasických ekonómov môžu viesť k nekorektným záverom o realite. To je aj jedna zo základných námietok, ktoré voči týmto modelom, odtrhnutým od konkrétnych historických a kultúrnych reálií, sformuloval slávny švédsky ekonóm Gunnar Myrdal, laureát Nobelovej ceny za ekonómiu. Realita sa veľmi často líši od idealistických predstáv liberálnych teoretikov. Žiaden ideálny trh z učebníc ekonómie neexistuje. Rovnako ako neexistuje dokonalá konkurencia, resp. dokonalá trhová súťaž. V korporatívnom kapitalizme je čoraz častejší fenomén vzájomných dohôd medzi veľkými konkurentmi a ťažko preto hovoriť o ideálnom trhovom správaní firiem. Ako tvrdí kanadský filozof Kai Nielsen, trh rovných nezávislých indivíduí je ideologický obrázok. Dnes je realitou skôr korporatívny kapitalizmus, v ktorom majú najväčšiu moc obrovské ekonomické giganty, premknuté byrokratickým duchom a špekulatívnymi záujmami. Podľa amerického filozofa Benjamina Barbera je obrázok malých podnikateľov, ktorí úmornou prácou naakumulujú základný kapitál a uspokojovaním potrieb spotrebiteľov tento kapitál poctivou prácou zveľaďujú, súperiac s rovnako malými konkurentmi v prostredí slobodnej výmeny, asi tak podobný súčasnej realite, ako bol Marxov ideál podobný sovietskemu experimentu. Barber odmieta vidieť súčasný korporatívny kapitalizmus cez prizmu buržoázneho ideálu súťaže malých podnikateľov a ako tvrdí, neexistuje dôvod, aby sme sa zbavovali svojich sociálnych práv a hodnoty spravodlivosti kvôli idealizovanému trhu, ktorý v skutočnosti aj tak neexistuje.
Samoúčelný rast Teoretici, ktorí obhajujú ekonomický rast a efektivitu, sa najčastejšie odvolávajú na predpoklad, že vyššia ekonomická produkcia prispieva k vyššej životnej úrovni celej spoločnosti. Ako tvrdia, pri hospodárskom raste budú mať aj ľudia dole prospech z bohatstva, ktoré k nim „presiakne“ zhora. Je to však tak? Čísla ukazujú, že tento argument sa nezakladá na pravde a možno pochybovať o tom, či sa vôbec niekedy na pravde zakladal. Navyše, väzba medzi všeobecnou hospodárskou úspešnosťou a zaručeným podielom zamestnancov na týchto úspechoch je dnes dokonca slabšia ako kedykoľvek predtým. K tomu, že prísun zahraničných investícií a ekonomický rast už dávno nevypovedajú o kvalite života jednotlivcov, sociálnych istotách ani o zamestnanosti, ponúka viacero príkladov aj kanadská teoretička Naomi Kleinová vo svojej práci Bez loga: „Rozhadzovačné utrácanie na marketing, fúzie a propagáciu značiek typické predovšetkým pre 90. roky 20. storočia bolo spojené s nevídaným odporom voči investíciám do výrobných zariadení a pracovnej sily. Spoločnosti, ktoré sa tradične uspokojovali so stopercentným rozdielom medzi výrobnou cenou tovarovej produkcie a cenou maloobchodnou, začali pátrať po celej planéte, aby našli továrne, ktoré budú ich produkty vyrábať tak lacno, aby sa rozdiel priblížil k 400 percentám.“ Kleinová dokladá, že „nadnárodné spoločnosti, ktoré sa kedysi chválili svojou úlohou ‘motorov rozvoja pracovných príležitostí’ a využívali ich ako páky k získavaniu najrôznejších foriem štátnej podpory, sa teraz s obľubou prezentujú ako motory ‘ekonomického rastu’. Je to len jemný posun významu, ale iba ak práve nehľadáte miesto. Korporácie skutočne ‘poháňajú’ ekonomiku, ale ako sme si už povedali, dosahuje sa to prostredníctvom znehodnocovania alebo úplnej likvidácie pracovných príležitostí.“
...bez pracovných príležitostí Poháňanie ekonomiky teda môže byť pokojne samoúčelné a väzba medzi kvalitou života jednotlivcov a ekonomickým rastom je čoraz pochybnejšia. Skutočnosť, že hrubý domáci produkt v krajine vykazuje nárast, ešte neznamená, že tento nárast sa odzrkadlí aj na peňaženkách väčšiny obyvateľstva. Neznamená ani, že porastie zamestnanosť. V skutočnosti môže ísť o obrovský nárast v príjmoch úzkej skupiny ľudí a strádanie zvyšku spoločnosti. Toto sú dôsledky javu, ktorý dánsky sociálny teoretik Gosta Esping-Andersen pomenúva ako súčasný fenomén „ekonomického rastu bez pracovných príležitostí“ (jobless economic growth). Aby sme si tento fenomén ilustrovali štatisticky, stačí sa zamerať na Európsku úniu. Ako upozorňuje Anthony Giddens, v rokoch 1984 až 1994 došlo v krajinách EÚ iba k nepatrnému nárastu nových pracovných miest, hoci priemerný ekonomický rast dosiahol 2,3 percenta. Spomínané javy nie sú iba strašením ľavicových radikálov. Potvrdzujú ich aj význační ekonómovia, nositelia Nobelovej ceny. Ako dokladá napríklad neoklasický ekonóm Paul Samuelson, ekonomický rast môže paradoxne viesť k strádaniu mnohých jednotlivcov a politika, ktorá sa zameriava iba na ekonomický rast, je teda zlou politikou. Ďalší významný ekonóm, laureát Nobelovej ceny Edmund Phelps jednoznačne konštatuje, že efektívnosť je žiaduca iba v kombinácii s nejakým kritériom sociálnej spravodlivosti. Bez nej je jednoducho samoúčelnou. Skrátka, efektivitu síce možno považovať za dôležitú hodnotu, ale nie je to hodnota sama o sebe. Ekonomická efektivita má svoj význam, ale nemožno z nej robiť fetiš. Slovami Elstera, ekonomika nie je cieľom o sebe, ale iba prostriedkom k cieľu. Tým sú životné štandardy všetkých občanov, a teda sociálna spravodlivosť a kvalita života. Najvyšším cieľom sa stala ekonomická efektivita až v rámci kapitalizmu, čím sa vytvára pozoruhodná logická slučka, ktorú trefne opisuje postmarxista Cornelius Castoriadis: „Nevyhnutnosť kapitalizmu je odvodená z tézy, že kapitalizmus je schopný najlepšie zabezpečiť ekonomickú efektivitu, avšak ekonomická efektivita sa stala hlavným kritériom až v kapitalistickom systéme.“
Nadbytok sa stal normou Existuje čoraz viac dôvodov prestať chápať ekonomický rast ako hodnotu samu o sebe. Vzhľadom na rastúci konzumentský charakter modernej spoločnosti a environmentálne problémy, ktoré so sebou hospodársky rast prináša, je stále aktuálnejšia požiadavka vymaniť so zo „zajatia produktivizmom“. Ako tvrdí známy sociológ Zygmunt Bauman, nadbytok sa stal normou. Neexistujú hranice pre ekonomický rast a tento vývoj môže byť nebezpečný. Preto sa stále aktuálnejšou stáva požiadavka nulového ekonomického rastu, prirodzene, iba v tých spoločnostiach, ktoré už majú zabezpečený určitý životný štandard. V moderných západných spoločnostiach, ktoré dokážu pokryť materiálne požiadavky všetkých svojich občanov, nie je nevyhnutné trvať na neustálom hospodárskom raste. Skôr by sme sa mali zamerať na otázky spravodlivého prerozdelenia. Veľmi trefne sa v tomto kontexte vyjadruje Esping-Andersen: „Nemali by sme zabúdať, že jediným skutočným dôvodom stojacim za ekonomickou efektivitou je ten, že produkuje sociálny blahobyt (welfare).“ Inými slovami, ekonomická efektivita má význam iba vtedy, ak z nej má osoh väčšina obyvateľstva. V opačnom prípade sa nedá hovoriť o jej spoločenskom význame. Práve preto sa možno domnievať, že prioritné by mali byť práve distribučné úvahy (otázka príjmov), prípadne úsilie o znižovanie pracovného času pri zachovaní miezd (otázka zamestnanosti), a nie dokola obohraté pesničky o spásonosnom ekonomickom raste. Ľudia by sa zároveň mali konečne naučiť, že nadbytok nie je normou. Že neustály hospodársky rast nemôže byť cieľom. Že konzumný spôsob života ich nikdy nemôže uspokojiť. V časoch ekonomickej krízy si budú musieť zvyknúť, že spotreba má svoje hranice a že pôžitky môžu prinášať aj iné aktivity, ako sliedenie po obchodných centrách a nakupovanie zbytočností. Spoločnosť sa dostala do stavu, keď už v ekonomike dávno nejde o uspokojovanie ľudských potrieb, ale skôr o patologický konzum.
Opustime paradigmu konzumu! Ako tvrdil frankfurtský teoretik Herbert Marcuse, do budúcnosti je nevyhnutné potlačenie všetkých heteronómnych túžob a nové definovanie naozajstných ľudských potrieb. To by sa však malo tvoriť pri absencii akejkoľvek reklamy a indoktrinujúcich informačných a zábavných médií. Sú to totiž práve médiá, reklama a nivelizovaná spoločnosť, ktoré nám podsúvajú názor, že všetky zbytočnosti, ktoré trh ponúka, musíme nevyhnutne vlastniť. Východonemecký neomarxista Rudolf Bahro takisto trvá na tom, že je nevyhnutná „revolúcia potrieb“, ktorá postaví alternatívu bezuzdnej a nelimitovanej expanzii materiálnych potrieb. Ak by sa ľudský život prestal definovať ako honba za čo najväčším množstvom materiálnych statkov, azda by sme sa vyhli hroziacej globálnej ekologickej katastrofe a bolo by možné hľadať aj spravodlivejšie sociálno-ekonomické usporiadanie. To by však v spoločnosti musela absentovať potreba zaslúžiť si svoj život, musel by byť potretý princíp výkonu a konkurencie, musela by sa odmietnuť potreba plytvajúcej a ničiacej produktivity. Slovom, spoločnosť by sa musela vzoprieť ekonomickému systému, ktorý je postavený na masovej nadvýrobe a následnom naháňaní odbytu marketingovým terorom. Opustenie paradigmy konzumu a ekonomického rastu ukazuje zásadnú alternatívu riešenia hospodárskej krízy. Ako výstižne píše M. D. Sahlins: „Potreby sa totiž dajú ľahko uspokojiť dvojakým spôsobom: Buď tým, že mnoho vyrábame, alebo tým, že málo požadujeme.“ Neomarxistickí teoretici tzv. frankfurtskej školy (kritická teória) sa pokúsili poukázať na druhú alternatívu, ktorá neguje paradigmu ekonomického rastu vlastnú rovnako liberálom ako ortodoxným marxistom. V rámci novej paradigmy myslenia sa rúcajú samotné predpoklady, na ktorých stoja osvietenstvom nakazené teórie (či už neoliberálne alebo ortodoxne marxistické), a to ideály pokroku, civilizácie, racionalizácie, neustáleho rastu, inovácie a pod.
Imperatív ziskuchtivosti Podľa Ericha Fromma stojí industrializmus, ktorého dieťaťom je jednak liberálny kapitalizmus, jednak klasický marxistický projekt komunizmu, na dvoch základných psychologických predpokladoch: Po prvé – za cieľ života sa považuje neobmedzené uspokojovanie všetkých túžob či subjektívnych potrieb; po druhé – systém má podporovať egoizmus a chamtivosť. Tieto dva predpoklady by sme mohli nazvať „radikálnym hedonizmom“ a „pleonaxiou“. Inými slovami, buď zdieraš, alebo si zdieraný – to je imperatív, v ktorom sú ľudia v modernej spoločnosti vychovávaní, pričom predstavu človeka, ktorý si hľadí len svojho a na druhom mu nezáleží, nasávajú takpovediac už s materským mliekom. Ako Fromm kriticky dodáva, kým sa bude v spoločnosti podporovať pleonaxia, triedny boj bude neustále pretrvávať. V tom spočíva aj vnútorné protirečenie marxistického projektu. Na druhej strane je absolútnym nezmyslom, že by chtivosť a závisť boli ľudskou prirodzenosťou. Podľa Fromma je tento empirický fakt súčasných západných spoločností len výsledkom javu, že je ťažké odolávať všeobecnému tlaku ostať „vlkom medzi vlkmi“. Priemyselná spoločnosť ľuďom jednoducho vnucuje zmysel života, spočívajúci v neobmedzenej spotrebe a následne v neobmedzenej nadvláde nad prírodou.
Neandertálec žil spokojnejšie než moderný človek Navyše, ako dodáva Fromm, stupňovanie konzumu, ktorý industriálna spoločnosť podporuje, nevedie k zvyšovaniu blaha. Konzum je len symbolickým aktom, ktorý slúži vyplneniu vnútornej prázdnoty. Dokonca podľa neho možno tvrdiť, že človek v neolitickej spoločnosti žil omnoho spokojnejšie než dnešný moderný človek, a to aj napriek tomu, že z hľadiska buržoázneho myslenia ovládaného pleonaxiou sa tomu verí iba veľmi ťažko. Problémom je totiž fakt, že v buržoáznej spoločnosti ľudia nechcú mať len to, čo potrebujú na prežitie a na naplnenie svojich duchovných daností, a teda to, čo tvorí materiálny základ ľudsky dôstojného života. Väčšina ľudí západnej kultúry chce mať, naopak, stále viac: či už jedla, pitia, majetku, sexu, moci alebo slávy. Tragédia moderného človeka však tkvie v tom, že neustály pocit nedostatku, podporovaný nadvýrobou, ktorú ponúka trhový mechanizmus a jeho marketingové páky, nemôže byť nikdy uspokojený. Na druhej strane je zrejmé, že ľudia musia vždy uspokojovať svoje materiálne potreby. To ale ešte neznamená, že spôsob, akým ich uspokojujú, je v každej dobe osou celého ich sociálneho života. Ako tvrdí Jan Keller, zdá sa, že iba stúpenci trhového liberalizmu a vedeckého komunizmu považujú túto historickú výnimku za pravidlo. Pravdou však ostáva, že myslenie súčasnej trhovej spoločnosti je paradigmou konzumu a ekonomického rastu hlboko predchnuté. Navyše, aj sily, ktoré nespravodlivosť trhovej spoločnosti prebrala k životu, sa oddávajú tejto paradigme. Možnosť ničím a nikým neohraničovaného konzumu sa v podmienkach moderných spoločností považuje za nespochybniteľnú súčasť ľudskej emancipácie. Avšak, ako si uvedomili najmä environmentálne hnutia a alternatívna neomarxistická ľavica, ďalší nárast materiálneho konzumu je z hľadiska budúcnosti kontraproduktívny, pretože ničí základný zdroj ľudského života – prírodu a životné prostredie.
Ekonomika nulového rastu? Už zakladatelia frankfurtskej školy Max Horkheimer a Theodore Adorno apelovali na záchranu civilizácie prostredníctvom jej zmierenia s prírodou. Na konflikt prírody a priemyselnej spoločnosti, ktorá ňou vyslovene pohŕda, upozornili aj mladší frankfurtskí teoretici, vrátane Fromma a Marcuseho. Neomarxista Bahro nazval industriálny postoj k prírode „parazitujúcou mentalitou“ a futurológ Alvin Toffler odsúdil materialistickú paradigmu k zániku. Slovami Jürgena Habermasa, ktorý takisto poukazuje na ekologické hranice kvalitatívne neriadeného nárastu a slepého rozvoja výrobných síl, „hodiny produktivistickej paradigmy dotikali“. V posledných dekádach sa environmentálna kríza natoľko prehĺbila, že vlády západných krajín začali uvažovať nad ekonomikou trvalo udržateľného rastu a podstúpili prvé nesmelé pokusy k náprave zdevastovaného životného prostredia. Napriek tomu západné spoločnosti, naďalej ovládané neutíchajúcim konzumom, nedokážu opustiť paradigmu ekonomického rastu. Globálny kapitalizmus sa premieňa na osudovú hru o prežitie planéty. Pripájam sa k názoru, že výzva frankfurtských teoretikov k opusteniu princípu výkonnosti, k nezdôrazňovaniu schopností a ich maximalizácie, k odmietnutiu honby za čo najväčšou efektivitou má svoje opodstatnenie tak pre systém, ako aj pre jednotlivých ľudí. Dnes sa už viac-menej samoúčelná honba za materiálnym konzumom a ekonomickým rastom musí prekonať ako v záujme človeka, tak aj v záujme prírody. Neomarxisti považujú za jeden zo svojich základných cieľov ekonomiku nulového rastu. S tým súvisí aj odmietnutie ekonomického režimu, ktorý v mene narastania výroby vníma ľudí iba ako obyčajné veci. Človek sa opäť musí stať cieľom, a nie prostriedkom výroby. Podľa neomarxistov je nevyhnutné, aby sa idea pokroku interpretovala radikálne odlišne, než je to v rámci paradigmy konzumu.
Ľavica nie je o raste, ale o distribúcii Podľa viacerých neomarxistov treba aj komunistickú teóriu očistiť od predpokladu neustáleho narastania výroby, ktorý síce mal za čias Marxa a Engelsa opodstatnenie, ale ktorý dnes znamená už len neohraničený samoúčelný a zhubný konzum. Kritérium kvantity sa musí odstrániť z jeho dominantnej pozície. „Čím viac, tým lepšie“ ako krédo industriálnych spoločností totiž, zdá sa, ovládlo všetky úrovne spoločenského života. Na makroúrovni je jeho derivátom bezhraničná honba za ekonomickým rastom, na mikroúrovni zasa chtivosť a pleonaxia západných ľudí. Kvantita však nemôže nahradiť kvalitu a nová paradigma by sa mala orientovať predovšetkým na kvalitu. Samoúčelný ekonomický nárast a v rámci distribúcie pretrvávajúci triedny protiklad hŕstky vlastníkov a námezdne závislých más, ktorý liberálno-kapitalistický systém rastu podporuje, je podľa Habermasa jednou z krízových tendencií straty legitimity súčasnej buržoáznej paradigmy. Sám Marx si uvedomoval samoúčelnosť kapitalistickej formácie, v ktorej ide o akumuláciu pre akumuláciu a výrobu pre výrobu. Také je podľa neho historické poslanie buržoázneho obdobia. Podľa neomarxistov je načase opustiť túto paradigmu. Je preto okrem iného nevyhnutné opustiť aj snahu o neustále zvyšovanie produktivity práce a venovať sa radšej starostlivosti o podmienky a kultúru výrobnej činnosti. Zvyšovanie produktivity práce je totiž dvojsečnou zbraňou. Človeka, ktorý žije iba svojou prácou, líha si s ňou do postele a neustále žije vnútorným stresom, v konečnom dôsledku úsilie o zvyšovanie produktivity celkom zmrzačí. Neustále apely na väčšiu výkonnosť sú pritom čoraz väčšmi samoúčelné. Slovom, ak je už dnes industriálna spoločnosť schopná zaobstarať každému človeku dôstojný život, nie je viac nevyhnutné žiadať čo najvyšší ekonomický rast ani nekonečné sebaprekonávanie. Skôr je nevyhnutne potrebné žiadať takú distribúciu spoločenského bohatstva, ktorá by zabezpečila dôstojný život každému, a nie len hŕstke vyvolených.
Utópia alebo nevyhnutnosť? Ako vysvetľuje Marcuse: „Za týchto okolností odmietnutie spoločnosti prebytku neznamená žiadny návrat k zdravej a robustnej chudobe, morálnej čistote a prostote. Naopak, odstránenie výnosného plytvania by zvýšilo spoločenské bohatstvo použiteľné na distribúciu.“ Prekonanie paradigmy rastu má teda kľúčový význam aj pre výhľady na vytvorenie sociálne spravodlivejšej spoločnosti. Tá by mohla zabezpečiť materiálne predpoklady na dôstojný život pre každého jednotlivca, a to bez ohľadu na to, či pracuje alebo nie. Fromm veľavravne píše, že „toto právo priznávame svojim obľúbeným zvieratám, nie však svojim blížnym.“ Ako dodáva, fundamentálnym predpokladom spravodlivosti sa teda stáva imperatív, že nikto nesmie zomrieť hladom, nikto nemôže žiť v strachu, že sa dostane do podmienok, v ktorých stráca ľudskú dôstojnosť či do podmienok, v ktorých strata zamestnania povedie k strachu o živobytie. Predstavy neomarxistov sa možno zdajú málo reálne, ale ako možno na záver dodať spolu s Marcusom: „Nerealistické znenie týchto tvrdení nie je dané ich utopickým charakterom, ale veľkosťou síl, ktoré bránia ich realizácii.“ Aj tieto sily by si však mali uvedomiť, že ekonomická kríza je jasný dôkaz, že kapitalizmus sa zrazil s budúcnosťou. Ak sa nevzdáme paradigmy konzumu a neustáleho ekonomického rastu, bude pokračovať sebazničujúci proces, ktorý napokon dovedie celý svet nielen k prehlbovaniu ekonomickej krízy, nielen k duchovnej sebadeštrukcii, ale v konečnom dôsledku aj k ekologickej katastrofe a k zániku života na našej planéte. Základná výzva dneška by preto mala znieť: Zabudnime na ekonomický rast, ide o naše prežitie!
Autor: PhDr. Ľuboš Blaha PhD. Autor je politológ a filozof.
(Článok obsahuje časti autorovej knihy Sociálna spravodlivosť a identita vydanej v roku 2006.)
Facebook
Myslíte si, že tento článok je dôležitý alebo zaujímavý? Pošlite ho cez
e-mail
alebo ho ukážte priateľom na
Facebooku. Rozširujte informácie, nato sú predsa tu!
Vskutku neuveritelna snuska nesmyslu z kuchyne vecne vcerejsich prerozdelovatelu cizich penez. Autor nejen ze nema poneti o eknomickych procesech, ocividne nema ani nejmensi znalosti lidske povahy a jejiho dopadu na zminene procesy.Jak videt, nepochopil ze socialismus nebo komunismus nezkrachoval kvuli spatne realizaci nebo nevhodnemu personalnimu obsazeni politickych elit, zkrachoval jednoduse proto, ze nebyl kompatibilni se samou podstatou lidske povahy, nenazranosti, touze po moci atd. Na tom nezmeni nic ani citovani zvastu z pera nekterych nositelu Nobelovy ceny, ktera je beztak vetsinove udelovana na podklade prislusnosti k jistym vyvolenym skupinam a na podklade uzitecnosti pro bankovni mafii, nikoli dle skutecnych znalosti ekonomie. Samozrejme neexistuje a nebude existovat zadny zcela bezchybny trzni system jednoduse protoze za soucasneho "demokratickeho" systemu vlivne politicke skupiny nikdy nedojdou ke spolecnemu konsensu co ma vlastne byt optimalni a zadouci. Samozrejme nepretrzity rust jen kvuli rustu samotnemu nic neprinese, to same vsak plati u tvorby pracovnich mist jen kvuli zamestnanosti obecne, to je stejne plytvani zdroji.Je naprosto detinske, za dnesniho globalniho otevreneho obchodniho systemu a giganticke populacni exploze, ocekavat jakykoli spravedlivy system s prijatelnou zivotni urovni pro vsechny. Vzdy pujde o boj o zdroje a misto na vysluni, bez ohledu na to ktery system vladne. Marxisticti snilkove zrejme nechapou, ze soucasna krize neni selhanim kapitalismu a volneho trhu, nybrz nasledkem jeho sabotaze. Od zalozeni FED roku 1913 prestal volny trh existovat a vysledkem je soucasny system oligarchie striknuty socialismem v podobe Konzumistanu a plytvani surovinami. Nastrojem ktery bankovni mafie pouzila je manipulace urokovych sazeb, frakcni system bankovnich rezerv,system nicim nekryte meny a ovladnuti masovych sdelovacich prostredku a univerzit. Kapitalismus a volny trh nemohou fungovat v rezimu manipulovanych uroku, prave tato manipulace usmernuje alokaci kapitalu do konsumu na misto investic a umoznuje obohacovani zasvecenych elit. Tento system nekryte meny ma v sobe korupci primo zabudovanou coz kriminalnim elitam umoznuje koupit si parlamenty a vlady usite na miru pro jejich potreby, s kapitalismem to nema nic spolecneho. Kontrolni organy financnich trhu nejen ze nedohlizi na transparenci a dodrzovani zakonu, naopak systematicky primo pomahaji skandaly a podvody zatajit. Jedinym resenim soucasne krize bude zruseni centralnich bank, zakaz manipulace uroku a navrat k systemu kryte meny, nikoli vsak ve spojeni se systemem frakcnich rezerv jak tomu bylo drive, protoze to rovnez nemuze fungovat, cili zakaz systemu frakcnich rezerv. Dale zajisteni naproste transparence vsech financnich transakci pomoci povinosti realizace pres standartni burzy a nikoli v telefonnim a mimoburzovnim obchodu.Dale zavedenim spolecnych ekonomickych oblasti se srovnatelnou urovni, napr. Evropa, Kanada,USA a navratu k celnimu systemu vuci zemim ktere jsou mimo, jednoduse protoze pri soucasne globalizaci, populacni explozi v Asii a otevrenem trhu vuci zemim jako Cina nebo Indie a tamnejsim otrokarskem pracovnim trhu bude pokracovani v soucasne politice znamenat nivelizaci zivotni urovne smerem dolu.Mimochodem, prave manipulace urokovych sazeb ma hlavni podil na outsourcingu pracovnich mist do Asie, protoze neustale snizovani uroku brani firmam v rozumnem financovani mzdoveho fondu, bohuzel ani vetsina tzv. podnikatelu tohle nechape a domniva se ze snizovani uroku jim prospiva.
pripajam sa k Stanovi, clanok tak 30% pravda, zbytok komoušske blbosti. Kontrolovany kapitalizmus je najlepsi system. Kto pracuje, ten by sa mal mat dobre a naopak kto nepracuje, nech neje.
Citujem z clanku: Prekonanie paradigmy rastu má teda kľúčový význam aj pre výhľady na vytvorenie sociálne spravodlivejšej spoločnosti. Tá by mohla zabezpečiť materiálne predpoklady na dôstojný život pre každého jednotlivca, a to bez ohľadu na to, či pracuje alebo nie.
..to nemyslite vazne ze spolocnost by mala podporovat ludi, ktori nepracuju a len ju vyciciavaju.. Spolocnost ma motivovat ludi aby pracovali, inac skoncime takisto ako komousi na smetisku dejin.
Super clanok pekna fylozoficka uvaha som spokojny.
Stavim sa ze ekonom Stan nevie ratat ani parcialne diferencialne rovnice to vies ekonomicke uciliste je furt len uciliste.
re Peto:
mas vskutku obdivuhodnou logiku, gratuluji, prisel jsi na to sam, nebo ti nekdo pomahal. Kupodivu ti sem neupadl jediny argument ktery by ma tvrzeni vyvratil, nebude to nahodou tim, ze toto tema jsou pro tebe o 3 cisla vetsi boty?
tak tento článok pohladil moju dušu, socializmus nikdy nezanikol, prečo sme sa ho v 1989 vzdali? no bola lepšia propaganda kapitalizmu a videli sme len plné obchody v rakúsku a ich drahé auta,ale nikto vtedy netušil,ake dlhy sú za tým, aj vysoký hospodársky rast na slovensku som vnímal tak, že sa majú dobre len podnikatelia, ktorí nás okradali cez nízke mzdy a že sa má dobre štát,ktorý nás okrádal cez vysoké dane, teraz dochádza k degradacii,ako podnikatelov a žial aj štátov. Navyše Československo pred 1989 paradoxne patrilo medzi najbohatšie štáty sveta,mali sme nulové dlhy,naopak mnohé krajiny dlhovali nám,vratane supervelmoci ako Rusko, cez deblogacie nám dlh stale vracajú, ludia boli skromní a vybudovali velké hodnoty štátu, bohužial kapitalizmus nás o tieto hodnoty okráda a hlupym konzumom zadlžuje, treba sa nám vrátiť k hodnotám pred rokom 1989, vačšina slovákov je stále skromná,dlhy vyrába pár chamtivcov a privatizérov
RE:STANko teba netreba vyvracat tebe sa to uz stalo. nato aby som nieco vyvracal by si ma musel viac zaujat. Diferencialne rovnice vyuzivaju analzticku logiku ked sa ti zda divna tvoja vec. Len dufam ze vies co to je
tu knihu si prectu:) jen bych dodal, ze za velmi kratkou dobu (2020-2030) nas ceka vycerpani zasoby fosilnich paliv a z toho vyplyvajici ohromne problemy jako valky, hladomory, chudoba... na udrzitelnou uroven zivota spolecnosti se pak urcite hledet nebude... diky za clanek...
Na základe tohto článku sa budem riadiť nasledovnými pravidlami:
1. Nebudem kupovať výrobky a využívať služby "hnusných ziskuchtivých korporácií". Žiadny mobil, pracie prostriedky, teplo, elektrinu, noviny, auto a televízor atď. Fuj, odporný konzum!
2. Porovnateľné výrobky budem kupovať za vyššiu cenu, pretože výkonnosť je prežité kritérium.
3. Ak niečo vyrobím, odovzdám to autorovi článku alebo jemu podobným, aby to spravodlivo a láskavo rozdelili iným. Samozrejme ich upozorním, nech si niečo nechajú za námahu.
4. Už mám vyhliadnutú jaskyňu, lebo ak sa k moci dastane takýto typ ľudí, bude o ne bitka.
Poznámka k diferenciálnym rovniciam. Poznal som veľa ľudí, ktorí slušne zarábali bez toho, že existuje nejaká napr. lineárna diferenciálna rovnica s konštantnými koeficientami. Od "analytických ekonómov" očakávam diferenciálnu rovnicu, ktorá presne určí, kedy príde ďalšia ekonomická kríza. Už teraz sa črtajú jej obrysy.
RE Pato:
vidim ze jsi nekde z druhe ruky zaslechl neco o dif. rovnicich a od te doby o nich blabolis pri kazde prilezitosti abys zaujal pozornost aniz bys chapal zda vubec maji nejakou souvislot s tematem. Nic si z toho nedelej,nejsi sam, podobni hlupaci kteri veri, ze ekonomii a burzu lze pojmout matematikou jsou i mezi nositeli Nobelovy ceny. V 1998 tak prisel jeden z nich na burze o kalhoty kdyz jeho LTCM fond nejak prestal poslouchat jeho matematicke modely a zkrachoval s miliardovymi ztratami coz malem privedlo cely financni system ke krachu.Existuji ovsem "vedatori" kteri bez diferencialnich rovnic nedaji ani ranu, nekteri je pouzivaji i k vypoctu obsahu sveho nocniku nebo rychlosti vykyvu jejich houpaciho kone, mam silne podezreni, ze k nim patris.
maslosyr tak ked ta vyhodia s prace a nebudes si moct pol roka najst inu tak nezer! vela ludi chce pracovat,ale nema kde alebo zarobi asi len na ucty. a vsimol si si tuto vetu v clanku? "Nerealistické znenie týchto tvrdení nie je dané ich utopickým charakterom, ale veľkosťou síl, ktoré bránia ich realizácii" aj tí co nechcu pracovat maju pravo aspon na to zradlo. a kontrolovany kapitalizmus je naj system? padol som na zem od smiechu
re Matez:
az se z te zeme opet seberes, mozna nam vysvetlis co branilo za komousu realizaci toho "zarneho zitrku", meli prece veskerou moc? Prakticky zadna opozice nebyla. Jaky je duvod verit tomu ze priste to bude jinak a komunisticti funkcionari si budou ukrajovat posledni krajic od ust aby pomohli tem kteri nemaji co do ust. Mozna ze jeste veris i na to ze zeme je placata, proc bys tedy neveril na bolsevicke dobrodeje.
stan pokial budu vsetko riadit iluminati tak nikdy tu nebude spravodlivy system a este pokial bude monetarny.tak tu nemudruj ktory system je naj,lebo to neni ani jeden co doposial bol.tvoja gebula je placata
RE Matez:
no ja jsem v pohode, porad lepsi placata kebule nezli tvoje duta, to vis, kdyz mas vakuum v hlave, tezko pochopis proc vse ridi iluminati a co jim to umoznuje. Nic si z toho ale nedelej, takovych je vetsina, kteri nosi hlavu na krku jen aby jim do nej neprselo, mezi temi se ztratis.
RE matez:
asi jeste neznas prislovi ze "jak se do lesa vola, tak se z lesa ozyva". Pokud se podivam na to co jsi zde zatim vypotil, je to dost chabe kafe, zak pate tridy by te strcil do kapsy,nejak jsi zapomel odpovedet na me otazky. Vyznam slova monetarny jsi zrejme tez jeste nepochytil. Dam ti dobrou radu, pokud veris ze existuje nejaky system ktery bude "naj naj naj", nech se urychlene vysetrit.
nulovy ekonomicky rust je zajimava uvaha, ale pojdme si to ukazat na prikladu. vychozim stavem je pracovnik, ktery vyrobek/svou praci udela za 1 hodinu. pak sam prijde na "zlepsovak", kterym si praci zlehci na polovinu a najednou mu prace trva uz jen 30 minut. jak ted zaridite, aby nebyl ekonomicky rust? zakazete ten zlepsovak? nebo zamestnanci prikazete, ze od ted uz pracuje jenom 2 tydny v mesici? protoze jinak uz tu zase mate ten "nenavideny" ekonomicky rust... (konkurencni vyhoda pro jeho zamestnavatele, najednou vyrobi 2x tolik vyrobku a za nizsi cenu)
STAN nemam naladu sa stebou dotahovat.raz si videl zeitgeist aj to si polku prespal a mudrujes tu.vies vlastne co je kapitalizmus? podla mna nie. poznam to prislovie ale ty si ma zacal brat do huby za to ze nesuhlasim s kapital.ano verim ze bude tisic krat lepsi system,nehovorim ze dokonaly ale urcite bude. skor ty si nepochopil vyznam slova monetarni.a neviem o tom ze by si mi dal normalnu otazku,akurat tak urazky. a teba schova do vrecka moj skrecok ktoreho nemam.hod sa sliepkam Mafuko. (maly fuzaty kkot)
re matez:
odpovidat na otazky otazkou umi kazdy vul, jak videt, s odpovedi toho moc neporazis, chtel jsem jen vedet proc ten tisickrat lepsi system komousi nerealizovali kdyz meli tenkrat vse v hrsti.Pokud ja nevim co znamena monetarni, jiste mi to rad vysvetlis, cekam napjate.Byt tebou, toho krecka si opatrim, alespon budes mit v baraku nekoho chytrejsiho. Vypada to ze jsi jeste utrinos, ktery komouse ani nezazil, pokud ano, budes mit jeste pod posteli schovane kladivo a srp.
STAN my sme sa asi dobre nepochopily. co mi tu trepes o komacoch? nechapen o co ti ide.co mali komaci v hrsti? hovno akurat tak.lebo vsetko mali a maju v hrsti zidia. uz ta nebudem urazat lebo hovori sa ze mudrejsi ustupy tak ustupim.ty mas svoje nazory a ja svoje.ja som za projekt venus,neviem ci ti to nieco hovori
STAN ty kokso ty si negramota.bud bude NWO alebo pokapeme vsetci.ale nakoniec to je jedno ci za sto alebo 200 rokov tu bude take nieco ako venus.tak teraz uz nepochybujem ze si total negramota a hovno vis aj o venuse.a za takychto total negramotakov ako si ty tu bude NWO co nevidiet.skoncil som debatu s negramotakom.
Stan mam taky pocit ze si sa asi potreboval len sniekym pohadat.viem ze s nabozenstvom a bohom sme sa zhodli.ale neviem co sa ti nepaci ked poviem ze kapitalizmus je pca system.
neviem o com sa tu hadate ...kapitalizmus, komunizmus, marxizmus, demokracia vsetko je to vxplod panov ktorx si vravia ILUMINATI a ich poskokov a verte tomu alebo nie vxpinaju a zapinaju tie sistemx jak im to momentalne vxhovuje...
re matez:
mam dojem ze musis byt jeste velmi mlady, ocividne jsi jeste nepochopil podstatu druhu clovek. Jinak bys vedel ze nebude ani zadny projekt Venus ani zadny NWO. Ne ze by nebyli magori kteri o NWO usiluji, to jsou, jsou to ale stejni debilove jako ti (zido)bolsevicti budovatele zarnych zitrku nebo komousi v novem baleni znacky Venus, nemaji proste sanci, vzdy kdyz uz to bude vypadat ze jsou v cili, posere se jim to pod rukama. Jak chteji kontrolovat cely svet nebo pul, kdyz nezvladnou ani Irak, nebo Gazu. Ty proste nechapes ze vsichni vari z vody,je mozne oblbovat urcitou dobu urcite mnozstvi lidi, nikdy ale ne nepretrzite a vsechny. Co vsak prijde zcela jiste, nejaky druh kovem kryte meny, vsechny trhy se daji manipulovat, dokonce i future trhy se zlatem, fyzicky trh zlata se ale rozhodne manipulovat neda, alchymisti jeste nezabodovali, a ten se casem prosadi, jednoduse protoze zlato a s nim souvisejici moc nejlepe zrcadli lidskou povahu, nenazranost a touhu po moci.
re moon:
doporucuji dobre se podivat pod tvoji posteli, urcite tam sedi nejaky iluminat a kuje pikle, kdybys mel nahodou strachy plne gate, matez te doprovodi, bude vas vic, nebudete se bat vlka nic.
STAN mas pravdu stym oblbovanim.ale ludska povaha sa vytvara v spolocnosti v ktorej vyrasta.a urcite by bolo lepsie keby boli peniaze niecim kryte ale stale by to bolo o peniazoch a ludia by boli na druhom mieste az nie na tretom.myslis ze venus su komousi v novom baleni? preco? oni navrhuju ekonomiku zdrojov kde na prvom mieste su ludia.myslis ze oblbuju?mne sa to nezda,ale je to tvoj nazor.aspon si uz nenadavame som rad
STAN co si pisal moonovi ja uz ta uplne nechapem.sam si povedal ze NWO chcu tí isty co bolsevicti budovatele a to su iluminati,alebo zidia,ale zas neni zid ako zid su aj slusny zidia.a sam vies ze zidia vlastnia vacsinu sveta aj vasu tv novu a nasu markizu.ale hlavne FED. a kto robi peniaze automaticky ma najvaciu moc cize iluminati.
re matez:
tve naivni predstavy maji nepochybne puvod v tvem mladi, jeste ti nedoslo, ze lide jsou dnes naprosto stejni jako ve stredoveku a za 200 let budou jeste stale takovi, to je hlavni duvod proc tihle snilkove naprosto pohori. 70% populace jsou nemyslici tupci, staci jeden brilantni komunikator a cele stado pobezi uplne jinym smerem, dnes vubec nelze rict kterym. Cele ty pohadky o tom ze na prvem miste jsou lide se zhrouti v okamziku,kdy se bude urcovat kdo bude sefem a bude rozhodovat o tom jak se co rozdeli,nekdo vzdy musi,to je presne duvod proc komunismus zustane utopie. Zlatem kryta mena vsak perfektne zrcadli lidske pudy ktere se vyvijely po staleti, trh neni zadna ideologie, je to pouze vysledek staleteho vyvoje kryti lidskych potreb.
Pekne napisane!!!
Zvlasť tento odstavec: "Neustále apely na väčšiu výkonnosť sú pritom čoraz väčšmi samoúčelné. Slovom, ak je už dnes industriálna spoločnosť schopná zaobstarať každému človeku dôstojný život, nie je viac nevyhnutné žiadať čo najvyšší ekonomický rast ani nekonečné sebaprekonávanie. Skôr je nevyhnutne potrebné žiadať takú distribúciu spoločenského bohatstva, ktorá by zabezpečila dôstojný život každému, a nie len hŕstke vyvolených."
re matez:
pochop konecne jedno, jiste nepopiram ze FED a za nimi stojici bankovni mafie neusiluji o uchopeni naproste kontroly,spolu s lidmi v pozadi. Nejde ale rozhodne o nejakou pevne organizovanou strukturu jak si treba predstavuje moon, zadne tajemstvi nelze uchovat dlouha desetileti, lidsky faktor je proste nevypocitatelny, jde spise o skupiny se spolecnymi zajmy, ktere instinktivne podporuji spolecne cile.Samozrejme existuji vselijake skupiny magoru, zednarskych spolku atd. V zadnem pripade vsak nejde o nejake elity pokud se jedna o inteligenci nebo chladnokrevnost. Vsimni si jake lidi tam berou, i takovy debil Havel je pry clenem, v podstate jde o sbirku soucasnych politickych loutek ktere si tim snazi dodat si dulezitost nebo pocit moci, pri pohledu na soucasnou politickou "elitu" se musim pousmat, s temihle debily to iluminati nevyhraji.
STAN videl si ZT addendum? ked nie tak si to pozri aspon tri krat.nebudem to tu uz stebou rozoberat.ty mas svoje nazory a ja svoje.a toto neni pokec.nech sa ti dari
STAN ano chapem ze ludia su stale taky isty.lenze teraz je umelo vytvarany nedostatok inak by nefungoval fin.system. v dobe ked bol naozaj nedostatok bolo treba peniaze.ale teraz su peniaze najvacsie zlo a pokial budu existovat tak nikdy sa svet nezbavi vojen korupci a nikdy nebudu ludia k sebe ferovy.vzdy bude prvorady zisk aale to je na dlhe rozpravanie.maj sa
re matez:
potrebujes zrejme jeste par let abys to pochopil, lidi k sobe nejsou neferovi kvuli penezum nebo systemu, nybrz protoze takovi jsou, zbrane tez nikoho nezabiji samy.Pokud chces pochopit jak dnesni svet skutecne funguje, zamer se na monetarni system fiat money, frakcni system bankovnich rezerv a trh zlata a obligaci, do detailu. Pokud skutecne pochopis jak to funguje, dojde ti ze vlada ani FED nejsou zdaleka ta mocni jak se rika a tato krize neni jimi rizena, jak nekteri naivkove z konspiracniho koutka veri, diky sve aroganci a sebepreceneni si nasrali totalne do bot a riskuji tim totalni kolaps systemu ktery bude znamenat konecnou ztratu jejich moci.Ja sleduji burzu a makroekonomii vic nez 30 let denne nekolik hodin a troufam si tvrdit ze vim o cem je rec, zadna vlada ani centralni banka nema moc nad pudy lidskeho stada a nebude nikdy schopna kontrolovat cely svet.
STAN neni su taky ludia stym nemozem suhlasit nijako.za to moze spolocnost v akej vyrastaju.clovek sa nenarodi chamtivy,nenazrani to vsetko sa nan nalepi v spolocnosti.to si myslim ze je cista pravda.ok riskuju totalny kolaps,lenze co ked im patry skoro vsetko,ako pridu o moc.a kym je riadena kriza to by ma ozaj zaujimalo ked nie FEDkou.vies ako by mohli kontrolovat cely svet? pocul si o RFID cipoch.tak napriklad
matez:
samozrejme ze clovek je takovy jakeho ho udela spolecnost, co je to spolecnost, to jsou lidi, uz jsi videl mimino vyrust nekde v poli o samote? Asi tezko a na tom se nic nezmeni.Uz jsem rekl ze krizi neni mozno ridit,rozhodne ne krizi techto dimenzi, jakmile panika zachvati trhy, je to domino,zcela se to vymklo jejich kontrole,idiotek Obama veri ze se muze prodluzit k prosperite, nehodlam se opakovat, dokud nechapes jak system funguje, budes stale verit takovym volovinam. Akcionari FED jsou nektere US banky, UK banky a dalsi, vetsina z nich je bankrot, nebyt zkorumpovane politiky ktera umoznuje falsovani bilanci, uz by neexistovaly, je nesmysl ze jim vse patri, co jim momentalne patri je giganticka hromada dluhu pro kterou uz nenasli jeste vetsi idioty nez jsou sami aby jim to prodali, ten zbytek nestaci na kontrolu sveta. Je to vse jedna ohromna potemkinska vesnice, kulisy. Lidi prilis veri tomu co zvani media.
STAN pozri si obama deception,end game,addendum,esoteric agenda,money as dept atd. To mi je jasne ze ludia veria tomu co zvani media.ja telku nepozeram dobre dlho.obama je babka wallstreetu.Pocul si vyrok neviem uz od koho "nechajte sukromnu spolocnost vytvarat menu naroda a nakoniec vas oberu o vsetok majetok" vid kriza globalne prerozdelovanie majetku.extremne bohaty budu stale bohaty,stredna vrstva bude extremne chudobna a chudobny pokapu.cize vymyzne stredna vrstva a bohaty budu mat len svojich otrokov.ja viem ako funguje fin.system to ta v skole nenaucia
matez:
to jsem samozrejme videl, Obama je stejna loutka sionistu jako Bush, to vsak neni relevantni, je zcela jedno kdo to v pozadi ridi,uvedom si jednu vec, 70% US HDP je service sektor, vetsinu fabrik zavreli a vse se vyrabi v Asii, to znamena 70% konzum, neboli pouhe presupovani dluznich smenek sem a tam, jsou proste bankrot. V Cine si sionisti neskrtnou, stejne jako vsude v Asii. Moc spojena s vyrobou dollaru se vypari jestlize mena pujde do kytek, v 1929 udelali bankrot, fabriky ale zustaly stat a nekdo pak pokracoval, dnes jim zustanou jen potistene papirky.Pomyslne bohatstvi ktere podle tebe prerozdeluji zadne bohatstvi nebylo, pouze giganticka hromada dluhu, barak ktery stal 2006 1 mil.$ dnes stoji polovinu a nikdo ho nechce, zerou ho termiti a chatra, miliony baraku.Zadnou kontrolu uz nad tim nemaji, odskacou to vsichni, ti bohati samozrejme mene, tak to bylo vzdy a tak to zustane.
STAN mas pravdu podrbali to cele,lenze blby lud ich to necha napravovat.a vytvoria si novu menu ktoru budu mat pod kontrolu napr amero. a zas vyjdu stoho ako zachranci.nehovorim ze to tak bude,ale moze. ja viem ze americany konzumuju najviac,ved aj preto sa jebu do iraku afganistanu.
Vyzerá to tak, že bude vytvorený menový kôš z mien silných štátov alebo zoskupení (EU, USA, Čína, Rusko, Japonsko...) a ich vlády budú veselo infláciou okrádať svojich obyvateľov a zvyšok sveta. Krytie kovom (zlatom, striebrom...) nehrozí, aj keď je to jediná cesta ako zachovať dolár v pozícii kľúčovej meny pre obchod medzi štátmi. A potom zavrieť zlaté okno a la Nixon.
No, chlapci moji, nie ste sprostí, ale akosi podceňujete moc vyvolených!!!Sem, tam boli aj hlasy, poukazujúce správnym smerom, ale, akosi nesmelo!!! Stále je to o vyvolenom národe, ktorý vie čo činí...darmo sa krútiť...Oni tak fungujú a budú fungovať!!! Straty na ľuďoch, prírode, Zemi nie sú podstatné...Oni sú Boží a tým pádom sa ospravedlňujú prostriedky, ako dôjsť k cieľu!!! Čo k tomu dodať??
Pridaj príspevok do fóra Prosím diskutujúcich, aby nepoužívali vulgarizmy a dodržiavali kultúru diskusie. Ďakujem. (admin)
Facebook
Pridaj príspevok do fóra
2010-03-09 (11:45) | 
2010-03-08 (21:47) | 
2010-03-06 (20:45) | 
2010-03-05 (11:59) | 
2010-03-03 (13:57) | 
2010-03-02 (14:35) | 
2010-02-26 (10:18) | 
2010-02-26 (10:15) | 
2010-02-25 (11:28) | 
2010-02-24 (22:48) | 
2010-02-24 (20:02) | 
2010-02-24 (15:31) | 
2010-02-22 (05:08) | 
2010-02-22 (00:19) | 
2010-02-22 (00:05) | 
2010-02-21 (23:53) | 
2010-02-18 (14:26) | 
2010-02-17 (12:53) | 
2010-02-16 (13:01) | 
2010-02-16 (00:43) | 
2010-02-14 (09:26) | 
2010-02-13 (16:30) | 
2010-02-13 (15:35) | 
2010-02-13 (08:30) | 
2010-02-05 (22:22) | 
2010-02-05 (01:35) | 
2010-02-03 (11:01) | 
2010-02-02 (14:53) | 
2010-02-01 (11:46) | 
2010-01-30 (22:02) | 
2010-01-29 (03:59) | 
2010-01-28 (22:09) | 
