Keď som v roku 1996 ako mladý študent žurnalistiky vošiel do budovy Slovenskej televízie v Mlynskej doline, mal som veľký REŠPEKT a ÚCTU voči tejto inštitúcii a najmä veľkým profesionálom, ktorí v nej pracovali.
Byť redaktorom Redakcie spravodajstva nie je ľahký chlebík a vyžaduje si naozaj častokrát načrieť na dno síl. Ďakujem najmä starším kolegom, ktorí mi podali pomocnú ruku a naučili ma, ako funguje zložitý mechanizmus televíznej žurnalistiky.
V tých časoch sa ešte v redakcii všetci zdravili, existovala prirodzená kolegialita a túžba prinášať ľuďom SPRÁVY - nie PROPAGANDU. Samozrejme, nie vždy a všetko sa podarilo na 100%. V STV vždy boli stále pokusy o politickú “nadprácu”. Novinári sú tiež len ľudia, a občas urobí chybu každý. Náročky píšem chybu, lebo vždy išlo o potknutie sa jednotlivca, ktoré bolo aj následne verejne pomenované.
Takže etika novinárskeho remesla fungovala v praxi. Dnes je na RTVS pomerne smutný pohľad. Nerád by som sa dotkol bývalých kolegov, s ktorými mám aj dnes dobré vzťahy. Mrzí ma však, že nemajú buď CHUŤ alebo ODVAHU alebo MOŽNOSŤ hľadať pravdu v celej jej podobe. Vieme, že pravda bolí, ale aj očisťuje...A to čakáme od verejnoprávnej inštitúcie - hľadať a pomenúvať pravdu.
Spravodajčina v tzv. verejnoprávnej televízii skĺzla do polohy MEDIÁLNEJ SLÚŽKY MOCI. Nepíšem teraz o posledných pár mesiacoch, je to dlhoročný proces. Posledná “covid “ kampaň však podľa mňa definitívne zatĺkla klinec do rakvy nezávislosti tohto verejnoprávneho média. Už ju za nezávislú osobne len ťažko môžem považovať...
Bolo by dobré oprášiť Etický kódex žurnalistiky, a popri ňom si aj naštudovať platné slovenské a medzinárodné právne normy, ktoré súvisia s výkonom novinárskeho povolania. Etika a právo totiž musia ísť ruka v ruke.
Inak by sa v právnom štáte NEMOHLO stať, že novinári v RTVS takmer na DENNOM poriadku porušujú prezumpciu neviny, že používajú informácie zámerne vytrhnuté z kontextu, že nemajú súcit a empatiu voči verejne pranierovaným ľuďom, ani ich rodinám. Zámerne píšem len o RTVS, pretože hľadať etiku v slovenských propagandistických súkromných tlačových a elektronických médiách je sci fi.
RTVS by mala byť ETALÓNOM dôveryhodnosti, objektívnosti a profesionality. Žiaľ, nielen vo vysielaní spravodajstva, ale aj v práci iných redakcií sú veľké a neetické zásahy do práv respondentov aj divákov. V RTVS by si mali uvedomiť, že ich platí celý slovenský národ, a preto majú citlivo pristupovať k výberu tém aj ich samotnému spracovaniu.
Tento príspevok uverejňujem v nádeji, že sa zamestnanci RTVS zamyslia nad tým, či je všetko s kostolným poriadkom. Verím, že obrátia kormidlo a budú vlajkovou loďou skutočnej - etickej a pravdivej slovenskej žurnalistiky a hodnotnej a kvalitnej pôvodnej slovenskej televíznej a rozhlasovej tvorby. Držím im v tom palce a budem ich ako koncesionár veľmi pozorne SLEDOVAŤ a KONTROLOVAŤ!
Za slobodu a právny štát!
